Hlava XXII
První a zároveň nejslavnější a dnes již klasický protiválečný román Josepha Hellera HLAVA XXII... Čítať viac
- Pevná väzba
- Čeština
Zadajte e-mail a budeme vás informovať, keď bude kniha dostupná.
Ďalšie knižné vydania
První a zároveň nejslavnější a dnes již klasický protiválečný román Josepha Hellera HLAVA XXII... Čítať viac
Zadajte e-mail a budeme vás informovať, keď bude kniha dostupná.
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
O Hlave XXII počul asi každý, kto dával v škole pozor, aj keď si nie som istá, či toto dielo patrí aj do tzv. povinnej literatúry. Pri rozvíjaní literárneho prehľadu som ju chcela prečítať aj ja – už dávnejšie – ale po pár stranách som to vzdala, zdalo sa mi to celé akési odveci. Na niektoré knihy asi musí človek dozrieť, a tak som tomu dala teraz druhý pokus.
Hlava XXII v podstate nemá dej, je to len množstvo rôznych historiek, ktoré sa odohrajú v jednej americkej bombardovacej jednotke, ktorá z ostrova v Stredozemnom mori útočí na talianske ciele počas 2. svetovej vojny. V centre stojí dôstojník Yossarian, ktorý sa po odlietaní potrebnej porcie náletov snaží dostať domov, no všade naráža na absurdné pravidlá držiace ho doslova v zajatí. Každá kapitola nesie názov niektorej z postáv, je to však viac grafické predelenie, ako významové – jednotlivé príhody nejdú postupne, ale rôzne sa miešajú, opakujú a niekedy sa na ne pozeráme pohľadmi rôznych postáv.
Mnohí označujú túto knihu za veľmi vtipnú, pravdou je, že to však nie je jednoduchý situačný humor, aký poznáte z MASHu. Mňa začala baviť napokon až cca po prvej tretine, keď som pochopila autorský zámer a zorientovala sa v postavách a vzájomných vzťahoch. Práve preto je to za mňa nakoniec na 5 hviezd, hoci začiatok knihy bol tak na dve: z literárneho hľadiska to bol skutočne skvost, až mám pocit, že takto sa už dnes knihy nepíšu – dôležité spoločenské výpovede, ktoré majú množstvo úrovní a fungujú ako nadčasová generačná výpoveď.
Prečítam všetko čo si ku mne nájde cestu. :-) Okrem kníh sa vo voľnom čase sa venujem bylinkám a prírodnej terapii.
„Neustále sa hýbeme namiesto toho, aby si na chvíľu sadli, započúvali sa do zvuku dažďa, vypili kávu, zohriali niekomu prsia. A nikdy nepíšeme nikomu listy. “