Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej.
Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v... Čítať viac
Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej.
Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame... Čítať viac
Máte čítačku, tablet alebo mobil? Stiahnite si do nich e-knihu: budete ju mať hneď a ešte aj ušetríte život stromom. Viac informácii o e-knihách nájdete tu.
Máte čítačku, tablet alebo mobil? Stiahnite si do nich e-knihu: budete ju mať hneď a ešte aj ušetríte život stromom. Viac informácii o e-knihách nájdete tu.
Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej.
Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte.
Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov. Zápisky sa končia textom, ktorý Anna zaznamenala iba pár dní pred tým, ako ju aj jej rodinu našli vojaci a odvliekli do koncentračného tábora. Zápisky sa však zachovali a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý jediný vojnu prežil.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Na svoje trináste narodeniny dostáva Anna denník. Píše o vojne, ktorá ju núti schovať sa. Opisuje život ukrytá pred svetom, no pritom všetkým tak známa. Nechá nás vstúpiť do malého priestoru s množstvom ľudí, čo sa boja. A potom dovolí spoznať seba, všetkých okolo, to stiesnené prežívanie, ktoré slabších väčšmi oslabuje. Príbeh Anny je smutný, ale jej autentickosť je čitateľná, že človek jednoducho túži vedieť viac. Jej výpoveď je rozprávaním pre nás všetkých, poučením. Lebo ak bude jestvovať dievčatko, ktoré rado píše, ak bude mať túžbu obetovať sa pre iných, v očiach vášeň a predovšetkým chcieť žiť, tak ju potom musíme nechať.
„Písanie pre mňa znamená úľavu, pri ňom sa stráca môj zármutok a ožíva odvaha! Avšak, a to je vážna otázka, podarí sa mi niekedy napísať niečo veľké, bude zo mňa niekedy novinárka alebo spisovateľka? Dúfam v to, ach tak veľmi v to dúfam, veď keď píšem, dokážem zachytiť všetko, svoje myšlienky, svoje ideály, svoje predstavy.“
Na jednu Anninu otázku by sme mohli odpovedať áno. Práve denník, ktorý si viedla, sa stal veľkým dielom so skrytým svedectvom brutalít a utláčania zo strany nacistického režimu. To druhé sa Anne nikdy nepodarilo. Nestala sa z nej ani novinárka ani spisovateľka. Ale napísala niečo vzácne. Slová mladého dievčaťa, ktoré muselo dospieť veľmi rýchlo, pretože realita okolo nej bola až príliš krutá. Musela sa vyrovnávať nie len s okolitým svetom, v ktorom vládla vojna, nevraživosť a nenávisť ale aj sama so sebou a so samotnými spolubývajúcimi – ukrývajúcimi. Napriek tomu, že zúfalstvo s pribúdajúcimi mesiacmi ukrývania narastalo, strach z odhalenia sa stupňoval, naopak zásoby jedla ubúdali, Anna sa zdá byť zo všetkých ukrývajúcich tá, čo si zachovávala najväčšiu odvahu, optimizmus aj chuť do života. Dôvodom bolo hlavne to, že mala svoje sny a zároveň verila, že ľudská duša nemôže byť taká zlá a že všetko sa predsa musí na dobré obrátiť.
Denník písalo len 13 - ročné dievča, ktoré žilo v uzavretom priestore, bez možnosti vyjsť von, bez možnosti robiť čo chcela, jej možnosti bytia boli obmedzené na: ráno vstať, večer zaspať a popri tom v napätí očakávať koniec vojny. V knihe nájdete predovšetkým spoveď, pocity , stiesnenosť, myšlienky a celý vnútorný svet skrývajúceho sa.
Knihu odporúčam prečítať každému. Je to svedectvo, ktoré by nám navždy malo pripomínať, že to čo sa stalo by sa už nikdy nemalo zopakovať. Nech Annina viera v dobro človeka je naozaj opodstatnená.
Denník Anny Frankovej je dnes už klasikou – vznikol počas 2. svetovej vojny, keď sa Anna so svojou rodinou ukrývala pred Nemcami 2 roky v zadnom trakte jedného amsterdamského domu. Začína sa bezprostredne predtým, keď Anna ešte chodila do školy a jej rodičia ešte len plánovali presun do úkrytu, no inak sa všetko odohráva už za zatemnenými oknami.
Dúfam, že teraz nebudem za necitlivku, ale mňa toto dielo vôbec neuchvátilo tak ako zvyšok sveta. Možno by bolo pre niekoho zaujímavé prečítať si Annin denník práve teraz, v čase všeobecnej izolácie a preventívnej karantény, a porovnať si svoje pocity s jej - ktorá sa ledva mohla občas nadýchnuť čerstvého vzduchu. Keďže ide o autentické zápisky, nedá sa im nič vyčítať, a už vôbec nie Anne, ktorá mala vtedy 13, 14, 15 rokov. Mňa ale naozaj nebavilo čítať všetky tie (často opakujúce sa) infantilné detaily o spoločnom bývaní, varení, stolovaní a kúpaní. Určite je zaujímavý Annin vývin z dieťaťa na mladú slečnu, ktorý sa pod vplyvom ťažkej doby zásadne urýchlil, a vlastne aj samotný úkryt, ktorý si možno dnes osobne prísť pozrieť do Amsterdamu. Možno som to mala čítať, keď som mala o polovicu rokov menej.
Veľmi dobre som sa vedela vžiť do Anninej situacie lebo to bolo napísané pekne, občas mi však prišlo veľmi smutno. Videla som už aj film.
Beáta
Neoverený nákup
25.6.2022
Pôsobilo to na mňa zvláštne.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kúpila som si ju kvôli zvedavosti, každý vravel, aká je to zaujímava kniha.
Vcelku áno, je to pútavý pohľad do vnútra dievčata, ktoré prežíva vojnu v ukryte a uvedomuje si, že každý deň môže jej život skončiť. V tomto je to desivé a smutne.
Na druhej strane ale na mňa Anna pôsobí ako také mierne rozmaznané dievča, hlavne spočiatku, ako sa vyjadruje o matke, o sestre, a všetkých ktorí sa ukrývajú s nou. Okrem otca, ktorého doslova stavia na piedestál a nekriticky obdivuje.
Postupne sa jej pohľad mení, viac chápe, prečo ľudia robili, čo robili.
Je to určite pôsobivá sonda, a pohľad, ako to vnímali ľudia vo vojne, ale aj tak ma to až príliš neoslovilo. Akoby písala dokola to isté, čo aj chápem, keďže boli na jednom mieste a tej zmeny veľa nemali.
Okrem toho som nerozumel la, prečo bývali takým zvláštnym spôsobom že trebárs Anna spala v izbe s tým doktorom. Prečo nebola so sestrou napríklad? Ako dat malému dievčaťu do izby cudzieho starého chlapa, mi prišlo divne aj od jej rodičov.
Zrejme som čakala od knihy viac. Dojimsva je hlavne preto, že vieme, že mladá Anna zomrie v koncentráku. Možno to robí z knihy takú pútavou a smutnú.
Ale úprimne si myslím, že ak by to bolo inak, tak by tento denník nebol ničím extra výnimočný.
Mňa rozdelenie ubytovania najskôr tiež zarazilo, ale následne mi prišlo logické. Do rodičovskej izby mohla ísť iba jedna z dcér - rozumnejšie bolo dať tam tú fyzicky vyvinutejšiu, Anna bola prakticky ešte dieťa. V tých časoch možno naviac ani neexistovali také obavy z pedofílie ako teraz, keď predsa len vieme viac o mnohých hrozných prípadoch. Dussel okrem toho nebol cudzí muž. Ja by som síce poslala do izby s iným mužom manžela, ale v tých časoch s iným mentálnym nastavením mi to vôbec nepríde až také absurdné.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Annin pribeh je strhujuci a nekompromisne zachytavajuci pribeh jej rodiny v case 2.sv. vojny ktora sa skryvala pred deportaciami
Pre mňa bola táto kniha veľké sklamanie. Kedže mala skvelé recenzie a knihy z tohto obdobia sú moje obľúbené nemohla som jej odolať a čakala som od nej veľa. Avšak nadšenie z čítania neprišlo. Pri čítaní som sa doslova nudila. Škoda
Renata Kadlecova
Neoverený nákup
10.6.2022
Akoze nechaoem ako ste sa mohli pri citani nudit to co sa tam pise je podla mna velmi smutne a hrozne ze take nieco museli prezivat deti ktore boli vo veku kedy by si mali uzivat detsvo a namirsto toho ich cakala smrt.ako ste sa mohli nudit ked si clovek predstavi pri citani alebo pozerani takychto filmou co museli ty ludia prezivat vcitit sa do ich situacie no nechapem vas a co viac ste cakali???podla mna vacsia hroza aka bola vtej dobe v koncentracnych taboroch nemihla byt.takze nechapem co ste cakali .ak nemate srdce a sucit necitajte knihy ktore vas nudia
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Mala Anna vo svojom dennik opisuje svoj osud malej zidovky, ktorej sa rovnako ako daslim milionom ludom zmenil zivot za velmi kratky okamih. Najsmutnejsie na celmo pribehu je, ze clovek vie zaver a vsetky plany a myslienky mladeho cloveka, ktory neprestal verit v dobry koniec ostatnu nenaplnene.
Velmi rada by som Anne dopriala naplnit svoje ciele, mala by svetu co ponuknut!
Knihu som kúpila ako vianočný darček pre môjho 12 ročného synovca. Veľmi ju chcel. Prekvapilo ma a súčasne aj potešilo, že táto veková skupina sa o túto tematiku zaujíma. Po Vianociach, po jej prečítaní sa ozveme s jeho dojmami z knihy. Prajeme krásne vianočné dni a v novom roku veľa zdravia a pohody.
Bohužiaľ, kniha bola pre mňa sklamaním. Viem, že ide o skutočný príbeh so silným svedectvom, no aj tak..
Nebolo pre mňa zaujímavé čítať príbeh z pohľadu dievčata- tínedžerky.. proste liezla mi na nervy, párkrát by som ju najradšej prefackala- tie reči, čo viedla o svojej matke na začiatku knihy.. proste viem, že išlo o dievča, ktoré v priebehu knihy postupne dospievalo, zároveň sa menili aj jej názory a bola znesitelnejšia. No pre mňa proste jedno veľké nie. Bol to boj s každou ďalšou stránkou. Knižku by som doporučila možno niekomu mladšiemu, no pre človeka môjho veku nie.
Daniela
Neoverený nákup
2.12.2021
Veľmi vhodné počas lockdownu
Pre dospelého človeka nie je veľmi zábavné čítať o myšlienkových pochodoch tínedžerky. Denník Anny Frankovej je pomerne nudné čítanie, ale keby aj nebol silným svedectvom o vojne, mal by zvláštnu hodnotu. Je totiž pozoruhodné, aká bola Anna na svoj vek vyspelá, vzdelaná, sčítaná, schopná sebakritiky a úprimná sama k sebe. O priebehu vojny sa dočítame pár pikošiek, zaujímavejšie je však ako statočne celá rodina niesla dvojročné ,,väzenie," akí boli vďační za jedlo, pocit bezpečia, strechu nad hlavou. Denník som čítala v tom najvhodnejšom období - počas lockdownu keď som si ešte viac uvedomila šťastie, že môžem mať čerstvý vzduch na tvári, ísť na prechádzku do prírody, byť stále v kontakte s blízkymi... Anna, statočná mladá žena, bola hrdinka svojej doby tak ako milióny jej súčasníkov. Kiežby aj pandémia koronavírusu ukázala takýchto hrdinov, hoci naše utrpenie je len zlomok z toho, ktoré prežívali ľudia v rokoch 1939-1945...
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Pre mňa bola kniha veľmi super. Anna opisovala všetko, čo sa okolo nej dialo. Páčili sa mi najmä vtipné rozhovory (bolo ich tam málo). Kniha je písaná ako denník a veľmi sa mi páčilo, že tam dávala aj dni (pondelok, utorok, streda,...). Koniec knihy skončil celkom smutne.
Knižku určite odporúčam, bola som z nej nadšená
Vydavateľstvo Slovart pôsobí na slovenskom knižnom trhu od roku 1991. Od začiatku sa snaží prinášať čitateľom knihy, v ktorých rovnako dôležitú úlohu zohráva obsah i forma, teda v ktorých sa kvalitný a náročný obsah spája s polygraficky i výtvarne bezchybnou formou. Prináša na knižný trh hodnotné knihy popredných slovenských i svetových spisovateľov, monografie špičkových výtvarných umelcov i modernú literatúru pre deti a mládež. Nechce sa stať najväčším vydavateľstvom na Slovensku, no chce byť vydavateľstvom najlepších kníh.
Vydavateľstvo vzniklo roku 1991 ako dcérska spoločnosť „účastinnej spoločnosti pre zahraničný obchod Slovart“, ktorá existovala od roku 1970. V čase vzniku sa vydavateľstvo zameriavalo na vývoz kníh do zahraničia, neskôr postupne na vydávanie kníh v slovenčine a češtine.
Pri knihách človek vopred nevie, čo to všetko prinesie. Vo vydavateľstve Slovart však pracujú ľudia, ktorí majú radi knižky, preto si vyberajú podľa toho, čo pokladajú za dobré a samozrejme, že pritom ešte uvažujú aj o tom, čo si kúpi niekto iný.
A na ktorú knihu sú vo vydavateľstve Slovart najviac hrdí ?
"Určite tých kníh, na ktoré sme právom hrdí, bude dosť za viac ako 25 rokov fungovania vydavateľstva. Pre vydavateľstvo je najkrajší moment vymyslieť si knihu, nájsť na ňu správnych autorov, dať jej dokonalú formu, a potom zožať s knihou úspech. To je zhmotnenie vydavateľského remesla."
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
