Ja neviem všetky duchárske horory začinajú rovnako niekto zdedí dom, panské sídlo, vilu, hotel....a nadšený tam príde bývať a potom to začne...skúsim ešte druhý diel ale niesom nadšená...nič nové, nič originálne

Sídlo hrôzy - klasický horor

Knihu som prečítala na tri posedenia.

Zo začiatku, približne do strany 80, mi prišla dosť nudná a nezáživná. Neskôr nasledovalo viac zaujímavých momentov, no dej bol svojím spôsobom predvídateľný. Ide o typický horor s démonmi príbeh je síce iný, ale dejová štruktúra ostáva rovnaká. To ma trochu mrzí, pretože by sa tam dalo pridať niečo pútavejšie a originálnejšie.

Snažila som sa dať knihe šancu a presvedčiť sa, že ma možno prekvapí. Horory mám rada, takže som nebola úplne sklamaná, no zároveň si myslím, že mala väčší potenciál, než jej autori napokon dali.

Názor čitateľa

Plnohodnotný horror naladený na duchov či démonov som za svoj niekoľko ročný literárny život v podstate nečítal. Môj zoznam autorov týkajúcich sa horrorových románov napočítam na prstoch jednej ruky Jack Ketchum, Stephen King a Mark E.Pocha. Aj z týchto mien jasne vidieť, že nejde o čistú „ducharinu“ ak to tak môžem nazvať. Preto som po dlhých rokoch váhania dospel k názoru, že treba dať šancu aj tejto odnože klasického horroru. Blíži sa v podstate aj obdobie ako stvorené na tento žáner jeseň, dušičky. Počasie nám tiež ukazuje tú pochmúrnu stránku sveta a tak som sa naladil na horrorovú nôtu a prečítal si knihu od Lee Mountford s názvom Sídlo hrúzy.

Hneď na začiatku sa vlastne dostanem až do prvej polovici knihy, pretože okrem zoznamovania a úvodu sa prvú polovicu knihy vlastne nič zaujímavého a horrorového nestane, až na asi dve výnimky ktoré by som ani ako horrorový prvok nenazval. To však nie je zlé, nakoľko túto prvú polovicu som prečítal takmer na jedno posedenie, pretože bola skvelo napísaná a aj napriek absencie toho bububu prvku mi to vôbec nevadilo a neprekážalo. Zoznámili sme sa s hlavnými postavami, nadýchali sa atmosférou mestečka či samotného domu a putovali ďalej k tomu zaujímavejšiemu.

Ďalšie žial, bohužial to zaujímavejšie prišlo v podstate na koniec a na husto. Všetok ten horrorový prvok nám autor napchal do 1 percenta v celkovom príbehu a ako už tu niektoré komentáre napovedali, v tejto knihe ostali mnohé zaujímavé aspekty odsunuté stranou.

Kniha koniec koncov nebola zlá, no nežilo to v nej tak ako v takých Kingových či Ketchumových knihách ale určite nepohrdnem ďalšími pokračovaniami ktoré sú 2.

Sídlo hrůzy v podstate neprichádza s ničím novým, ale zato ťaží maximum z toho starého. Aj v tomto prípade najprv všetko vyzerá viacmenej v poriadku - možno až na stav omietky, podlahy, ústredného kúrenia a osvetlenia. Postupne však dochádza k javom, kedy by som to ja osobne už naozaj nedokázala donekonečna ospravedlňovať prievanom, hlodavcami, erupciami na slnku, červotočmi, karcinogénnym vplyvom plesní na ľudský organizmus alebo technologickým smogom. V určitom momente skrátka príde zlom, kedy sa musíte rozhodnúť, či zavoláte odborníkovi na psychické zdravie alebo odborníkovi na exorcizmus. Lebo keď to dáte na hrdinov nášho príbehu a budete čakať, že to nejak prehrmí ako štandardná prietrž mračien spojená s krupobitím, tornádom a spevom Gizky Oňovej, nemusí to dopadnúť úplne dobre.

Samozrejmosťou je rýchlo gradujúci, pochmúrny a tajomný dej - autor sa krásne pohráva s atmosférou, spočiatku necháva čitateľa veriť, že za všetky zvláštne úkazy môže skutočne iba zanedbanie bytového jadra. Neskôr to už vybalí naplno a začína sa nefalšovaný plnokrvný horor, z ktorého som bola miestami potentovaná ako batoľa (len bez toho rozkošného výrazu). Záver je vyhrotený a strhujúci, akurát ma mrzí, že niektoré okolnosti autor počas rozprávania dosť rozvinul a vo finále sa na ne vyprdol - napríklad študovňa plná formaldehydu, pergamenu a pentagramov si určite zaslúžila viac než chabých 15 minút slávy.

Inak ale Sídlo hrůzy určite odporúčam všetkým milovníkom bezpečného strachu. Staromódny horor inkarnovaný do modernej doby mi zahral na správnu strunu. Užila som si zimomriavky, že sa mi stavali aj tie chlpy ktoré nemám (no, dobre, už je zima, takže mám).

Vďaka štafete som sa dostala k svojmu prvému hororu.
Trošku som sa obávala, či to bude pre mňa, pretože filmové horory veľmi nemusím.

Mojím skromným odhadom si myslím, že toto bola taká slabšia verzia hororu. Ale to mi vôbec nevadilo, treba začať zľahka.
Je to taká hororová klasika. Sestry zdedia starý dom s nie moc slávnou históriou. Ani jedna samozrejme nie je ochotná veriť starým báchorkám a tešia sa na život v panskom sídle. Ich nadšenie sa však za krátko zmení na boj o holý život.

Aj keď som mala občas pocit, že sa tam nič zásadné nedeje a dej sa vlečie, čítalo sa to dobre a rýchlo vďaka kratším kapitolám.
Záver to plnohodnotne vynahradil a bol teda brutálne dobrý.
Napriek menším výhradám sa mi kniha páčila, a keďže to bol môj prvý horor aj hodnotenie je tomu prispôsobené.

No a teda rozširujem svoje čitateľské menu o ďalší žáner.

4/5

Vyborna kniha

Horory su moj najoblubenejsi zaner a pri tejto knihe sa mi stalo to, co uz dlho nie. Precitala som ju behom jedneho dna. Nemohla som ju odlozit. Vynikajuco napisane, koniec absolutne prekvapivy, fantazia pracovala na plne obratky a behali mi zimomriavky po tele. Dufam, ze bude aj pokracovanie, vyslovene sa to pyta :) mozem iba odporucat, ak mate radi horory, siahnite po tejto knizke.

12,50 €

Beletria

Náučná a odborná

Deti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchárky

Učebnice a slovníky

Náboženstvo a ezoterika

Mapy a cestovanie

Cudzojazyčná literatúra

Top autori

Top série

Darčekové poukážky

Čítačky e-kníh

Vecičky od Martinusu

Káva, čaj a pochutiny

Hrnčeky a fľaše

Papiernictvo

Zápisníky a kalendáre

Hudba

LP platne

Puzzle

Sídlo hrůzy
Čítaná

Čítané knihy nám môžete poslať aj vy!

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o knihe

Nahlásiť chybu alebo škodlivý obsah

Hodnotenia

Recenzie čitateľov

Sídlo hrůzy Čítaná