Mitterrandov klobúk

alebo aj “nie je to obyčajný klobúk”

Nuansa.
Nonšalantnosť.
Sofistikovanosť.

Opisy spravené s citom a precíznosťou. Naozaj veľmi jemne a presne. Ako rukami znamenitého chirurga.

Koktejl mágie a mondénnosti.

Ženy sú v tejto knihe ženami, muži mužmi, a mne to výnimočne nevadí.

Veľký Gatsby cestujúci v čase (a tak trochu aj v priestore), frivolnosť a dekadencia, luxus, ba až jeho prebytok. A možno len francúzska inakosť z pohľadu našinca.

Ako sa chytiť zdanlivo banálnej zhody okolností a na jej základe si nielen rozbombardovať, ale aj romantizovať život.

V postupnosti silver lining, zlatá stredná cesta, je Mitterandov klobúk platinou. Menej vzletne položené: perfektne odvedené literárne remeslo. Účelne. Všetko má svoje miesto a úmysel. Tempo deja a detaily okolo tvoria nenapodobiteľnú mozaiku.

Normálne ma až serie, že neviem nájsť, čo Mitterandovmu klobúku vytknúť.

Priznám sa, že v úvode som bola mierne zmätená, kadencia nebola práve chytľavá svojou závratnosťou, ale ono to všetko do seba zapadne, keď tomu dáte čas. Pochopíte, čo pochopíte, a zároveň Vám Mitterandov esprit nenútene vdýchne vyrovnanosť s tým, že to, čo ste nepochopili, ste práve pochopiť nemali, ale to vôbec nevadí, pretože vychutnávať a užívať, a žiť sa dá aj tak. A má sa.

„… to čosi v sebe nieslo závan osudu.”
„… svet nie je ideálny, je dokonca ironický…”

Táto kniha ma robila šťastnou, kým mi robila spoločnosť, a na záver už len - (aj keď žiaľ nie Mitternadov) klobúk dolu.

PS: Berte túto recenziu ako “iracionálne gesto, ktoré som spravila v literárnom ošiali…”
PS2: „Zaplavil ho pocit, ktorý bol príjemný ako teplý kúpeľ, pocit, že si môže veriť.”