Moja Coelhovská prvotina. Donedávna som ešte nemala žiadnu iniciatívu si od najznámejšieho brazílskeho autora niečo prečítať (i keď Veronika sa rozhodla zomrieť ma stále láka svojim príbehom), no práve negatívne reakcie jeho fanúšikov ma prinútili po Cudzoložstve siahnuť.

\"Lebo žiť znamená ľúbiť.\" s. 220. Práve uvedený výrok pre mňa vystihuje celú pointu toho, čo sa Coelho snaží odkázať svetu. Ako Coelhovský čitateľ - začiatočník, nemám možnosť porovnať si štýl písania \"pred cudzoložstvom\" s tým, čo sa mu podarilo vytvoriť v jeho naposledy vydanom diele, no nehanbím sa povedať, že ak sú všetky knihy písané podobným štýlom, siahla by som po každej bez rozdielu (na čo sa skôr či neskôr určite chystám).

Verím tomu, že každá kniha má niesť určitý význam pre to, čo je v nej napísané, a ak sa Coelho rozhodol písať príbeh o tom, ako postupom času každý z nás zabúda na to dôležité, čo z nás robí ľudí hodných šťastného života (čím myslí LÁSKU), a ak to aj zobrazuje na zbrklom a zúfalom konaní hlavnej hrdinky (ktorá je ochotná riskovať šťastné manželstvo s deťmi pre znovuobjavenie tohto pre ňu dôležitého citu), je to len jeho rozhodnutie a myslím si, že svojimi slovami a príbehom určite splnil svoj zámer. Možno mnohým ľuďom tento príbeh nedal to, po čom túžili ale veľa zamyslení a slov, ktoré vychádzajú z hláv či úst Coelhových postáv nám môžu pomôcť nájsť šťastie, po ktorom všetci túžime a náhodou sa nám ho nedarí nájsť. Nie sú to múdrosti, ktoré v nás zanechajú stopu po celý život, no aspoň nám pomôžu sa v danom momente zamyslieť nad svojim doterajším konaním a nad tým, či sa stotožňuje s tým, čo vlastne od seba a od sveta okolo nás očakávame.