Quicksilver (slovenský jazyk)

Čítaná

Fantasy z prostredia fea, ktoré sa čítalo až podozrivo ľahko. Od prvej strany som mala pocit, že ma príbeh ťahá dopredu a nikde sa nezasekáva. Žiadne hluché miesta, žiadne „kedy sa už niečo stane“ stále sa niečo dialo a ja som nikdy presne nevedela, čo príde ďalej. A to ma bavilo najviac.

Obe hlavné postavy mi boli sympatické a so zatajeným dychom som sledovala ich cestu postupné odhaľovanie pravdy, zmeny, iskrenie medzi nimi… Ale musím povedať, že aj vedľajšie postavy si kradli pozornosť. Carrion, Lorreth, Renfis, Archer… niektoré mená mi v hlave rezonujú doteraz.

Veľmi sa mi páčil nápad s tekutým striebrom že malo vedomie, že sa s ním dalo vyjednávať, uzatvárať dohody a že fungovalo ako brána medzi svetmi. To bol podľa mňa jeden z najoriginálnejších prvkov príbehu.

Áno, cítila som jemné podobnosti s inými fantasy knihami, ale autorka tomu dala vlastný rukopis a vytvorila niečo, čo pôsobilo špecificky práve pre tento svet.

A teraz malý moment úprimnosti ilustrácie pred kapitolami sú super nápad… ALE! Prosím vás, som jediná, komu sa Kingfisher na obrázkoch zdal tak trochu zženštilý? Mne vôbec nesedel k tomu, ako bol opisovaný v texte moja predstava bola teda úplne inde.

Príbeh bol viac o Kingfisherovi, Saeris a ich vzťahu, o ich osobnom boji medzi dobrom a zlom nešlo tu o rozsiahlu politiku medzi krajinami ako v iných fantasy. Čistá romantasy energia.

Záver? Prekvapil ma. Niektoré veci som nečakala, ale zároveň si myslím, že autorka nám pokojne mohla dať o pár odpovedí viac bez nutnosti ďalšieho dielu. Na druhej strane… ak pokračovanie vyjde, budem prvá, čo po ňom siahne takže svoj účel to splnilo.

Dej knihy bol síce plynulý a neustále sa v ňom niečo dialo, čo by za iných okolností mohlo byť veľkým plusom. Problém však vidím v hlavnej hrdinke, ktorá sa správala veľmi nevyspelo a jej prejav tomu len nasvedčoval. Jej slovník bol plný vulgarizmov v takom množstve, že to pôsobilo skôr rušivo než autenticky, a podľa mňa to príbehu výrazne uškodilo.

Niektoré pasáže navyše pôsobili až absurdne. Napríklad scéna v krčme, kde sa objavovali opité lesné víly, ktoré dokonca útočili a hrýzli, bola pre mňa úplne mimo a nedávala zmysel. Takéto prvky vo mne skôr vyvolali zmätok než záujem pokračovať v čítaní.

Celkovo na mňa kniha pôsobila veľmi negatívne. Napriek dynamickému deju ju považujem za slabú a ťažko čitateľnú. Za mňa ide o titul, ktorý by som neodporúčal.