Freudova kniha Mojžiš a monoteizmus je poslednou, ktorú počas svojho života napísal a vydal. Možno ju teda považovať za čiastočné vyvrcholenie jeho diela. O Freudovi som mal pred čítaním tejto knihy iba všeobecné a neucelené poznatky. Kniha nie úplne naplnila moje očakávania, ale na druhej strane je potrebné povedať, že jej autor ostal verný a konzistentný voči svojej dovtedajšej tvorbe, ktorú však viackrát modifikoval. Freud začína so známym historickým faktom o tom, že faraón Achnaton sa snažil v starovekom Egypte nahradiť polyteizmus určitou formou monoteizmu. Následne tvrdí, že Mojžiš bol kňazom, respektíve prívržencom tohto nového kultu a po smrti faraóna bol nútený opustiť Egypt. Rakúsky psychoanalytik je natoľko korektný, že si uvedomuje, že jeho verzia predstavuje konštrukciu udalostí a nie ich rekonštrukciu. Nie veľmi presvedčivo pôsobí konštrukcia vzniku samotného judaizmu, ktorého prvotná forma sa mala pôvodne zlúčiť s iným kultom prítomným v danom geografickom prostredí. Egyptský Mojžiš mal byť zavraždený prívržencami tohto novovzniknutého náboženstva a následne vznikla, z pocitu viny, i legenda o biblickom Mojžišovi. Nasledujúca časť, v ktorej Freud aplikuje svoju psychológiu osobnosti na formovanie judaizmu a kresťanstva, patrí k najvydarenejším častiam knihy a prináša zaujímavé postrehy o podstate a funkcii týchto náboženstiev. Kniha Mojžiš a monoteizmus tak v závere naznačuje i podstatný rozdiel medzi judaizmom a kresťanstvom, z hľadiska ich osudov a úlohy vo svetových dejinách.
Čítať viac
