Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Čítam všetko, stále, všade :o)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
K tomuto výtvoru je škoda sa vyjadrovať - brak po všetkých stránkach. Príšernosť od A po Z. Pre vlastné psychické zdravie sa tejto knihe radšej vyhnite!
Excelentne spracovaný životopis jedného z tvorcov histórie 20. storočia. Výborne a pútavo napísaná biografia, písaná s potrebným odstupom, odhaľuje mnohé neznáme fakty a súvislosti. Jednoznačne veľké plus.
Klasické dielo ruskej literatúry 18. storočia, ktoré obsahuje mnoho nadčasových myšlienok. Pri čítaní (nie práve oddychovom) sa pristihnete pri tom, že niektoré veci sa nie len v Rusku, ale ani u nás asi nikdy nezmenia. Ak však nepoznáte hlbšie niektoré ruské reálie, mnohé inotaje a narážky bežnému čitateľovi (i napriek rozsiahlym komentárom) ostanú skryté.
Po prečítaní tohoto počinu sa ani nečudujem, že komunizmus padol raz-naraz. Ak autor bol zodpovedný za ideológiu a jej rozvoj - no zbohom: príšerný štýl (charakteristický pre polobulvárne novinové články), nulová nápaditosť, žiaden vlastný názor, znôška notoricky známych zjednodušených interpretácií niektorých kľúčových momentov sovietskych dejín. Ak by nie zvučné meno - pochybujem, že by o prácu Jakovleva vôbec niekto seriózne zakopol. Nič nového sa nedozviete!!!
Bohužiaľ musím konštatovať to, čo som tvrdil i pri prvej časti. Sci-fi (ani jeho klony) nie je to pravé orechové pre Mr. Pratchetta. Jeho Strata, ako sám priznal, bola len takým mladíckym pokusom, a nie veľmi vydareným, nuž nie celkom chápem, prečo sa pustil do tejto oblasti. Zdĺhavé, rozťahané, aj keď občas preblesne zaujímavá myšlienka - stratí sa v mori zbytočných fráz. Navyše i štýlovo je zreteľné, ktoré časti písal Terry a ktoré spoluautor, pričom ich koordinácia niekedy zlyháva úplne, a preto sa mnohé informácie často opakujú v posebe idúcich kapitolách. Príbeh zamorený množstvom hrdinov, pričom niektorí tam nezohrávajú žiadnu úlohu a ich existencia a "putovanie" je len akási vata na nahnanie strán - ale možnože sa mýlim a ich zmysel sa ozrejmí v tretej časti. Dúfam! Zatiaľ mám skôr pocit, že potenciálne zaujímavý nápad je "zabitý" snahou o čo najväčší rozsah. Skalní fanúšikovia si i túto knihu prečítajú, ale pochybujem, že sa k nej budú vracať tak ako k Zeměploche.
Kolektívna monografia je len atraktívnejšie pomenovanie zborníka štúdií. A to je i táto kniha. NIektoré sú spracované relatívne kvalitne a môžu slúžiť na základnú orientáciu v problemtike všeobecného fungovania politického systému a ekonomických vzťahov. Bohužiaľ, s výnimkou častí o ekonomike, naozaj len základnú. Ak Vás zaujíma problematika ruskej spoločnosti ako takej a súčasnej ruskej kultúry, tak na túto knihu zabudnite. Štyri chabé štúdie o kultúre, z ktorých sa teda dozviete pramálo. Ak budem zhovievavý, tak 50% má akú takú hodnotu, ďalších 50% nestojí za nič.
Krásny príklad toho, že keď niekto túži vydať knihu, tak to v dnešnej dobe nie je problém - stačí dokopy pozliepať svoje, predtým uverejnené články a niekto už ten výtvor vydá. Presne takáto je i táto kniha, ktorá na 300 stránkach tvrdí dookola stále to isté (a myslím to doslova - niektoré pasáže sú takmer absolútne totožné vo viacerých kapitolkách) - ze Rusi sa od 16. storočia neposunuli vo svojom myslení ani o krok dopredu, čo je riadne trúfalé a autorkou absolútne nepodložené. Hoci sama tvrdí (a vydavateľ to "vycapil" aj na obálku, že "... hlbšie som prenikala do problematiky", zistíme, že do väčšej hĺbky ako sú denníkové správy sa neponorila a vôbec nepochopila zákonitosti ruskej histórie (čo nie je ani moc udivujúce, nakoľko jej znalosti končia pri heslách histórie Ruska ZŠ - Ivan Hrozný, Peter Veľký, obdobie Puškina a Stalin). Väčšina jej zdrojov sú novinové články z amerických vydaní a "osobné skúsenosti" (rozhovory). Preto celý materiál je v skutočnosti štylisticky a jazykovo nezvládnutá žurnalistická zlátanina, z ktorej sa nedozviete nič nové, okrem toho, že autorka je schizofrenik, ktorý dokáže v jednom odstavci odporovať sama sebe. Ako oddychové bulvarizované čítanie sa to dá prežuť, ale sebavedomé vyjadrenia o účele tejto knihy sú už trošku mimo realitu. Radšej venujte čas niečomu kvylitatívne lepšiemu.
Vyvážený pohľad na rôzne stránky Leninovej osobnosti - ako človeka i ako politika. Jeden z mála novodobých autorov, ktorí Lenina vo všetkom nepreklínajú, ani z neho nerobia nadčloveka. Vrelo odporúčam :o)
Druhý román Jurija Andruchoviča, ktorý sa pokúša vzbudiť určitý dojem autobiografického rozprávania, vznikol v 1992 roku. Preto sa v ňom výrazne odráža sovietska realita konca existencie ZSSR, bez znalosti ktorej sa celá výstavba románu s mnohými intertextuálnymi súvislosťami a obrazmi stáva pre nezainteresovaného čitateľa nepochopiteľnou. Z hľadiska jazyka a štýlu ide o kopírovanie Jerofejevových Moskva-Petušiek, avšak bez ich humornej a obsahovej nadčasovosti. Stojí za prečítanie, ale Venedikt Jerofejev je lepší vo všetkých ohľadoch.
U Terryho je čitateľ zvyknutý na vyššiu laťku. Bohužiaľ táto kniha, akýsi pokus o klon sci-fi s účasťou fantazijných bytostí nie je žiaden zázrak a tvorí skôr slabši priemer. Obsah, ktorý sa dal pretaviť do obstojnej poviedky je zbytočne rozvláčne rozťahaný takmer na 400 stranách. A pritom ide len o prvý diel trilógie. V danom prípade kvantita rozhodne nie je znakom kvality. Škoda :o)
