Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
možno iba trochu poopravený štýl, kde sa neopakuje jedno slovo štyridsaťkrát v jedinej kapitole.
Aj ja som sa namotala na mediálnu kampaň a informáciu o nemenovanom zdroji námetu, vychádzajúcom zo skutočných udalostí. Na konci "príbehu" som pochopila a bublina spľasla. Ak teda mám zhodnotiť zvyšok, román, veď nemusí byť každé dielo pravdivé, stačí, keď je uveriteľné, niektoré zaujímavé, čtivé, oddychové .. atd ... tak po zoškrtaní Trhliny by bola celkom dobrá mysteriózna poviedka. Že bola celá kniha pre mňa tak trochu sklamaním, je možno medzi mojimi riadkami cítiť.
Jedno treba autorovi uznať, zviditeľnil Tríbeč, ako zatiaľ nikto. Devastujúce davy mladých, či menej mladých dobrodruhov teraz prečesávajú lesy v okolí Nitry, v snahe zažiť, prísť tiež na niečo nadprirodzené, nadpozemské. Bojím sa, že ak si doma zabudnú lajnu koksu (akou bol vyzbrojený autor námetu, ktorý podľa mňa nikdy neexistoval) nezjavia sa im žiadne čudné domy, cesty, húštiny...
a toto je podľa mňa najviac čitateľná kniha z poslednej autorovej štvorice ...
konečne niekto dokáže písať rovnako ako Dán, rýdzo, zrozumiteľne, čitateľne, napínavo, neodkladavo
ešte aj taký nezvyčajný česko slovenský nádych text má
Príbeh je veľmi podobný skutočnému prípadu, mrcha sedí doživotne v nitrianskej väznici v osobitnom režime.
Kniha ako malina, prečítaná za necelé dva dni ... doporučujem
už v auguste som prežila ďalšie Vianoce ....Jozef s manželkou opäť raz doputoval do Betlehema, lebo sa tam konalo sčítanie ľudu, a opäť nebolo miesto v hostinci, tak Mária v chlieve porodila syna, zavinula ho do plienok a uložila do jaslí ... nech sa na mňa autor nehnevá, ale tú knihu už doma mám, mali ju aj moji rodičia, aj moji prastarí rodičia .... volá sa Nový zákon a je súčasťou Biblie. Rovnako ako state o ceste Ježiša do Jeruzalema, konanie zázrakov, zrada, uväznenie a súd. Človek, čo písal recenziu na prebal knihy čítal opis písma svätého asi prvý raz, jeho nadšenie takmer listuje v knihe samo.
Popri tom je príbeh židovského chlapca, na ktorom sa nešťastné náhody v ranej dospelosti priam vytancujú. Škoda, že ten príbeh je tak hrozne zahrabaný pod rozsiahlymi opismi osôb, či prostredia.
Brown? Nie.
Nejaký nový Fox.
Možno spôsobil priveľa nenaplneného očakávania a nenapravila to ani záverečná akčná scéna. Silný moment podobný zázraku a vlastne vôbec nezodpovedaný. Aj sila, pripútavajúca ma k deju knihy mi chýbala.
Ale zázrak je preto zázrak, že nemá vysvetlenie. Konšpirácie proti cirkvi sú asi preto len konšpirácie, že miera našej ovplyvniteľnosti je mizivá.
Ak sa mám rozhodnúť, či opäť niekedy Foxa čítať ... dlho premýšľam ...
a možno práve o to išlo :)
aj z tohto, ako aj zo všetkých Filanových cestopisov ... nasiaknuť opis pocitu tak, že si ho nepredstavím, ale rovno prežijem, ... písať tak, že mi bude ukradnutý výpočet mojich štylistických, či akých chýb, ... dvomi slovami povedať dve vety, ... a užívať si to :)
nie je to už cestopis, ktorý by žily vytrhol, ale dá sa zhltnúť za jeden deň a to citeľné odovzdávanie žezla Oliverovi
je predsa len akosi nezvykle iritujúce
jednoznačne, mám ho a moju knižnicu už neopustí
Autorka vyhlásila, že napísala ľúbostný príbeh, čo sa aj skutočne stalo, hoci celkom zrejmé to začne byť až v poslednej tretine románu. Popri tom sa jej však podarilo nastoliť závažnú a omínajúcu otázku týkajúcu sa slobody mysle, rozhodovania a nakladania so svojou vlastnou vôľou fyzicky ťažko postihnutých ľudí.
Mám rada také knihy, ktoré ma nútia premýšľať na rôznych frontoch deja ešte aj po tom, čo dočítam. Tento príbeh mi dal priestor uvažovať, porovnávať, predstavovať si, čo ak by keby... Páčil sa mi aj humorný a sarkazmom hodne nasiaknutý spôsob, akým sa dej podáva. A aj tá najhoršia nočná mora v podobe ťažko oklieštených fyzických možností kvadruplegika sa dá prečítať a prežívať bez silno boľavého ostňa v srdci a svedomí, keď až do konca očakávate, či láska predsa len zvíťazí.
Knihu som ukladala do svojej knižnice s pocitom, že neskôr sa k nej určite budem vracať znova a znova.
Jeff Manning prepustí zo zamestnania muža, ktorý ho kedysi do firmy prijímal, odprevadí ho až na parkovisko a sám vykročí domov pešo. Domov sa už nikdy nevráti, po ceste ho zrazí a zabije auto. Je to rana pre dve ženy - manželku a milenku. Kým tá prvá so synom trúchli verejne, tá druhá sa so svojím žiaľom musí skrývať aj pred vlastnou rodinou. Potiaľto dobre, slušná zápletka, sľubný dej. A to je asi tak všetko. Iba nekonečné naťahovanie, či manželka na milenku príde, a či vôbec tá milenka skutočne aj milenkou bola. Celé podané tak vlažne, že pri čítaní záverečného poďakovania som zistila, že neviem, ako kniha vlastne skončila a musela som sa o pár strán vrátiť.
Uvedomila som si, že musíme čítať aj slabšie veci, aby sme vedeli oceniť silu a kvalitu tých skutočne dobrých. Je to rovnováha, ktorú treba zachovávať. Čiže, ak si položím obligátnu otázku, či by som si tú knihu kúpila znova, odpoveď znie - áno, ak by sa mi doma kýval stôl. Rovnováhu treba zachovávať.
Tiež som očakávala ďalší silný krimipríbeh od Keplera, no mýlila som sa. Tento román sa vymyká akejkoľvek podobnosti s jeho predchádzajúcimi, či reálnemu životu vôbec. Ihrisko je ako dobre odležaný námet zo samej spodnej zásuvky, alebo v tomto prípade predáva iba Keplerovo meno.
Avšak nový pohľad na prechod človeka zo sveta živých do akéhosi očistca, medzičasu, kým nastane definitívna smrť a zahodiť za hlavu zaužívanú cestu tunelom za svetlom tiež nie je na zahodenie. Opisy čínskeho mesta sa podobajú na listovanie v albume z dovolenky. Jednotlivé momentky sa blysnú pred očami do najmenších detailov, ako zachytené na fotkách. Nad týmto fantazijným zobrazením miesta medzi životom a definitívnou smrťou človeka vy aj náš starý Cháron ostal v nemom úžase a zabudol by veslovať.
Ak by som sa mala znovu rozhodnúť, či si knihu kúpim, tak určite áno.
Kniha, ktorá vám určite nedá návod na to, ako vychovať zo svojho dieťaťa úžasného a po všetkých stránkach dokonalého jedinca, ktorého budete obdivovať nielen vy sami. Je to kniha, ktorá ponúka zamyslenie sa nad mnohorakými podobami vzťahu - rodič versus dieťa v ktoromkoľvek životnom období; dieťa neprestáva byť u svojho rodiča dieťaťom, hoci je už dávno dospelé, či na prahu, či rovno v dôchodku!! . Popritom sa nenápadne sunie vzťah psychologičky s mužmi ... pretože žena je tvor zložitý a pre svoj fungujúci pôžitok zo vzťahu potrebuje kombináciu vlastností viacerých mužov ... Mám rada vyjadrovanie Názlerovej nielen na televíznej obrazovke. Ja som si "porochnila" aj v jej písanom slove ... pre mňa je to to pravé orechové a nemusí ísť o nijaký strhujúco detektívno eroticko nebezpečný dej.
50 svojich odtieňov očami Christiana Greya. Zo začiatku občas aj vtipné mužské komenty, lebo ako zvyčajne, mužom ide vždy len o to jedno, nezmenia na tom nič veky, prachy, orientácie, ani partnerky. Za všetko aj tak môže posttraumatická stresová porucha. Možno, keby tento diel napísal naozaj muž, ktorý by sa neobmedzoval len na občasné použitie oplzlej nadávky, či sex nazýval trtkaním, možno šikovný muž, s typicky strohým a predsa vtipným vyjadrovaním, by dal tento štvrtý diel viac ako len nasilu a pre prachy.
