Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Analýza pojmov bolesť, dobro, stvorenie či nebo typickým štýlom tohto brilantného autora. Pre každého a najmä toho, kto má rád diela od Lewisa vrelo odporúčam; každé ďalšie slová sú zbytočné...
"... systém stál práve na tejto malichernosti, na psychopaticky detailnej kontrole všetkého, na obsedantnej snahe všetko riadiť."
Kapuściński opisuje svoje dojmy a zážitky z ciest v časoch rozpadu bývalého ZSSR, pričom v nich hľadá zmysel s pomocou histórie daného miesta a jeho významu v kolose Impéria. Opisuje nespočet kontrastov medzi národmi a kultúrami v Rusku - "v našich predstavách ZSSR vyzeral ako jednoliaty, monolitický výtvor, v ktorom je všetko rovnako sivé a pošmúrne". Možno práve vďaka svojmu prekvapeniu opisuje miesta tak farbisto: Azerbajdžanské Baku, kde podzemná ropa zvykla zahriať alebo zapáliť všetko, čo chvíľu postálo na mieste; Turkménsko, kde človek bojuje o svoje miesto v oáze; Kremeľ, oddelený od zvyšku Moskvy obrovskými prázdnymi námestiami; letisko (hocikde) so štyrmi verejnými toaletami, kde stovky ľudí čakajú v halách celé dni na lietadlo idúce ich smerom.
Sibír, kde sa veľký mráz pozná podľa hmly, v ktorej sa prechodom človeka urobí chodba v tvare jeho postavy, vďaka ktorej deti doslova vidia, ktorí spolužiaci už dnes išli do školy. Stále Sibír, kde sa nedá schovať na úteku po nekonečných priestranstvách snehu a ľadu a prázdnoty, a zároveň sa dá schovať na celý život v nekonečnej tajge. Vorkuta, kde označenie A81 na jednej z doštičiek pri koľajniciach znamená, že na tomto mieste je pochovaných tisíc ľudí. Kolyma, kde u preživších asi neexistuje jasná hranica, či bývali obeťami, alebo katmi.
Okrem žasnutia som mala počas čítania knihy neodbytný pocit tragédie. Tragédia pôdy a riek, zničených veľkolepými ideami a zlým plánovaním; tragédia hladomoru na Ukrajine; tragédia národov, zatvorených vo fyzických a psychických väzeniach; tragédia miliónov nádherných diel, pre ideológiu zničených komunistami (v Rusku sa asi všetko ráta v miliónoch)... A teraz je na nás, aby sme pri takýchto knihách stále neveriacky žasli - aby sa podobné tragédie neopakovali...
Diabol... ten pyšný duch... neznesie posmech. (Thomas More)
Kedy ste naposledy čítali kihu, napísanú z pohľadu zlej osoby? Nie iba veľmi krutej či sebeckej, ale takej, ktorej ide o zlo pre zlo samotné? Lewis v tomto už klasickom diele ponúka mierne nadľahčený, ale stále aktuálny a skvelým štýlom napísaný pohľad na pokušenia, do ktorých človek môže veľmi nenápadne skĺznuť. Ja som sa spoznala na každej strane :) Vrelo odporúčam, ako aj ostatné diela od tohto autora!
Autorka vychádza striktne zo zdrojov, ktoré zozbierala (hoci výber zdrojov je, samozrejme, podľa jej uváženia). Z dávnejších čias sa ich zachovalo málo, preto som sa ocitla asi v polovici knihy v situácií, že hlavná hrdinka je už babičkou :) Spracovanie jej mladosti, na ktoré som sa tešila, bolo preto trochu slabšie, ale Dilongove listy hlavne z neskoršieho obdobia, ktoré sú v knihe hojne citované, sú veľmi živé a krásno-smutné.
