Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kniha je písaná veľmi pútavo a čitateľne, aj pre mňa ako predstaviteľa mladšej generácie, ktorá väčšinu spomínaných udalostí nezažila alebo bola vtedy príliš malá. Zobrala som ju do rúk na základe mamkinej poznámky, že si Langoša pamätá ešte zo SAV-ky, a dobrého dojmu z obalu :)
Samozrejme, svet sa za posledných ~30 rokov zmenil, ale bolo pre mňa zaujímavé sledovať, ako žil človek, ktorý v našich pomeroch zjavne dokázal urobiť veľa dobrého a v čom sa môžem od neho inšpirovať. Keďže je kniha písaná formou rozhovorov a spomienok naňho, nevidíme priamo do jeho rozmýšľania a názorov, čo je mi ľúto - niektoré oblasti jeho života, ako jeho viera či práca(e), sú opisované dosť zvonka -, na druhej strane je však zreteľné, čím na ľudí pozitívne vplýval, prípadne čo preto musel obetovať (nanešťastie, niekedy to bola aj rodina. Práca na samizdatoch, podpora priateľov v núdzia hľadanie riešení v politike musia aj pri najlepšej vôli zaberať celkom veľa času).
Cítim sa hrdá, že poznám vo svojom okolí viacerých ľudí, ktorých mi kniha pripomína, a mám chuť na sebe pracovať, aby možno raz aj o mne mohol niekto napísať takúto knižku ;)
V tejto knihe sa Lewis, autor Kroník Narnie a dlhoročný profesor na Cambridge, zamýšľa nad modlitbou formou listov imaginárnemu priateľovi. Neuhýba pred ťažkými témami (napr. Mk 11,24: "Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať"), vychádza z vlastných šesťdesiatročných skúseností aj myšlienok iných autorov, a zároveň niekedy priamo prizná, že nemá všetky odpovede. Vrelo odporúčam najmä tým, ktorí, podobne ako ja, preferujú duchovnú literatúru písanú skvelým literárnym štýlom a vychádzajúcu z každodennej reality, než takú "motivačnú", ktorá sa snaží v čitateľovi vyvolať horlivosť (a iné cnosti) ako čisto pocitový stav.
The narrative took me in, set me on fire and left me to deal with it. :)
I loved it, despite some weak parts. I found an echo of some of my thoughts, loved the way the characters´ emotions (and their evolution) were drawn and perhaps most of all, the way the author creates the atmosphere of a scene... From banquets to fire, suburbs and buildings to political intrigue and crowd gatherings, the mingling of reality and people´s thoughts and imaginings was astonishing... There were parts that felt so real, so palpable...
The book had other parts that felt way too sentimental, dialogues that were just too perfect and a weakly written ending. However, some of that may be the effect of the era it was written in and I felt there were quite a few sections where the author successfully managed to pull off ideas that almost anyone else would have totally screwed up or given up on.
So I bow to the author and thank him for this emotional journey that I still have to think through a little :)
The story was a decay of Anthony, slow but persistent. Worst thing is, in my bad moments I can relate to a lot of his character traits, so it came as a warning of sorts :)
He is lost in ideals but is unable to try to make them real. Nothing is good enough, no effort is worthwile. He feels entiteled to things, has a short attention span and lacks will - starts few things and gets discouraged at first difficulty. The book was a very good show in how dangerous these (in)actions are, the step-by-step deterioration...
Despite all this it was a bit chaotic sometimes and overall deserving of 4,5 stars.
