Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Teplo kníh ma hreje najviac v zime,
kedy si teplým dychom hlavných postáv v sebe kúrime.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Chcem sa veľmi poďakovať, za možnosť byť v štafete u @knihy_a_dievca.
Recenzia obsahuje spoilere.
Neviem či je niekto taký, kto by ešte nezaregistroval na bookstagrame túto knižku. Toto leto hovorím ÁNO! sa dostala aj ku mne a v tom čase som si ju chcela veľmi kúpiť, keďže bola všetkými veľmi chválená. Avšak zistila som, že ja naozaj nikdy nebudem mať vkus väčšiny a radšej budem čas venovať knižkam, ktoré možno nie sú také známe, ale majú niečo do seba.
Hlavná hrdinka Rachel je pre mňa aj do dnes záhadou. Posledné leto pred nástupom na výšku, sa razhodne vďaka nejakej bláznivej knihe doktorky Pauli sa rozhodne hovoriť na všetko áno. Presne tak, aj na veci, ktoré by ste snáď ani za opilosti nespravili. Chápem jei nápad, hlavnú myšlienku toho celého, ale ja si myslím, že okrem áno mala použiť aj kúsok rozumu a zamyslieť sa nad tým, aké následky by to mohlo mať. Urobiť kopu chýb, ktoré si aj uvedomovala a potom plakať babke do vankúša? Toto asi nie je nič pre mňa. Spočiatku bola Rach sympatická, kvôli svojim hlupostiam som k nej sympatie strácala.
Najlepšia postava bola asi len starká, ktorá to celé "zachraňovala".
Od deja som očakávala priveľa a preto som sa aj "popálila". Mám dojem, že niečo podobné, filmovo spracované som už kedysi dávno videla, ale nespomínam si na názov. Viem, že sa mi to vtedy páčilo, takže som od knižky, na podobnú tematiku čakala asi viac. Nevyšlo. Potenciál to malo dobrý a začiatok vyšiel super, ale potom... Potom to už išlo dole brehom. Určite sa s tým išlo viacej pohrať a premyslieť to lepšie, možno vynechať vnútorný monológ Rachel o tom, ako si stále myslí, že je stalkerka (čo je, mimochodom, trestné). Musím skonštatovať, že sa tu dialo všetko a zároveň nič...
Záver bol asi mojou najobľúbenejšou časťou celého príbehu. To, že hlavná postava skončila s Milesom po tom všetkom čo mu urobila, bolo pre mňa šokujúce. Najviac sa mi páčili, keď povedala, že má krivé zuby, trocha na neho nakydala a potom bez nech dýchať nemôže. Fuuh, no ako vravím, niekedy je menej viac a viac niekedy menej.
Môžete si len domyslieť, čo je toto pre mňa. Do záveru som chcela dať lepšie hodnotenie, po jeho prečítaní už som nemohla. Zhrnutie prináša toľko, že vrámci YA romantickej literatúry, je to poklad, vrámci môjho vnímania kniha, ktorá sa do mňa vôbec nezapísala. Bola by som však rada, ak by ste môj názor nebrali ako definitívny, ale vytvorili str si ten vlastný. Veď viete, ja také divné individuo vo svete kníh a išlo by vám niečo zakazovať alebo hejtiť. Skrátka, mne toto dielko zahraničnej autorky len nesadlo. Toto je taká knižka, ktorá vás počas tuhej zimy zahreje a počas horúceho leta osvieži. Tak si ju určite bežte užiť.
Nebyť @v.knihach nikdy by nemohla vzniknúť táto recenzia. Ďakujem Val.
Záverečný diel série Lux bol ako každý záverečný diel. Nie, robím si srandu. Závery sérii majú vždy niečo spoločné. Či už to, že sa tam kopu vecí znova zamotá, nájde sa rozuzlenie problémov, ale vzniknú nové vzťahy? Záver série Lux bol pre moje srdce veľmi bolestivý. Všetky postavy mi k nemu prirástli a bolo ťažké uvedomiť si, že viac takýchto dielov nebude.
Hlavné postavy, Daemon a Kate, zasa nesklamali. Na Daemonovom sarkazme a žiarlivosti, by som sa dokázala smiať od rána do večera. Milujem jeho hlášky, humor a to, že je zábavný aj keď sa nesnaží.
Kate ako hlavná hrdinka mi celú sériu prišla taká nesvoj právna, a aj keď sa prezentovala ako silná žena, myslím že bola viac závislá žena. Ale nevymenila by som ju za žiadnu inú hlavnú hrdinku, lebo k príbehu skrátka patrí.
Veľa ľudí hovorilo, že si v poslednom diely viac obľúbili Luca a Archera. Ale ja som ich milovala odkedy sa tam prvý raz ukázali. Luc je taký divný, úžasný a dokonalý mladý chalan, ktorého nejde neobľubiť si. Archer nemohol skončiť s lepšou osobou (to bol ship už od začiatku na schodoch).
Dej bol zasa plynulý, plný akcie a, ako inak, nekutočne sa mi páčil. Troška ma štavalo, že keď sa Katy a Daemon dostali do problému, vždy jo za nich niekto vyriešil. Buď sú fakt taký luckery, alebo je to až príliš podozrivé.
Jedno vám však povedať musím. Táto časť vám vyrazí dych a nebudete sa pri nej nudiť.
Bol aj vtipný, takže určite sa tam našli v zhluku "krvavej témy" aj veľmi svetlé momenty, ktoré vašu tvár poznačia úsmevom.
Záver bol pre mňa šokujúci, úsmevný a taký, ako sa na záver patrí. Nič sa nepokazilo, nikto nevybuchol, nikto neumrel. No ja nemôžem byť spokojnejšia. Skrátka jedno nádherné ukončenie série.
Záver prináša toľko, že na túto sériu si proste musíte nájsť čas, prečítať si ju a dať jej šancu "zažiariť". Je to skrátka taká tá kniha, ktorá vás chytí za srdce, núti vás čítať ďalej a na konci vám to srdce zlomí - v dobrom. Ak váhate, tak už neváhajte, nemáte čo stratiť.
Knihy od Andrei Rimovej mám v celku rada, pretože sú napísané zvláštnym a svojským štýlom autorky, čo robí z jej diel veľké originály. Keď som sa prihlásila do štafety s touto knižkou, veľmi som sa tešila, pretože autorkine knihy mi dávali taký iný pohľad na život. Po dočítaní tejto knižky ma ovládlo menšie sklamanie, pretože to písanie autorky tu bolo cíti, ale celý dej mi prišiel taký uponáhľaný a nedialo sa tam skoro nič.
Hlavná hradinka Eva bola, zas a znova, dobrou hrdinkou. Rozum v hlave používať vie, bola vykreslená realisticky, páčilo sa mi, že nebola dokonalá a na plastickosti jej pridávali aj vlastné problémy, ktoré riešila. Žiaľ pri tejto knihe nemôžem povedať, že by som videla nejaký jej rozvoj, nejaké menenie názorov či nejaké "dospievanie". Bola taká nevýrazná, prišla mi priam, že je až nezúčastnená.
Tima som nemala rada snáď už od počiatku vekov. Ako postava mi prišla nesimpatická a zlá. Tu ale teda musím pochváliť autorku, pretože ho vykrelila ako správneho záporáka.
Najhoršou postavou tu bola mama Evi. V živote by som nechcela stretnúť takého človeka, a dúfam že ani nestretnem.
Dej... Adkine knihy sa, podľa môjho názoru, zameriavajú skôr na rozvoj postáv a vzťahov medzi nimi a dej je akoby len také veľmi dôležité pozadie za tým, ktoré si čitateľ poriadne neuvedomuje. Vražda bola zasa skvelou doplňujúcou zápletkou, pri ktorej som snáď ani nedýchala a nevedela sa dočkať rozuzlenia.
Záver bol znova otvorený, taký aby dal čitateľovi priestor vymyslieť si vlastný koniec. Skončilo sa to znova tak rýchlo, v nasadení plného šoku, ako väčšina autorkiných kníh. Je to dobre? Určite je.
Na úplný záver by som len chcela doplniť, že sa mi napáčilo Evino správanie voči svojmu bio otcovi, pretože podľa mňa to bolo napísané tak "v chvate", a to nebolo dobré pre neskorší rozvíjajúci sa vzťah.
Záver prináša toľko, že táto knižka pre mňa nebola takou veľkou topkou ako by som od tejto autorky čakala, ale to ma neodradí od ďalšieho čítania. Odporúčam prečítať a spraviť svoj názor.
V úplne prvom rade, sa musím poďakovať Aďke za možnosť, aby vznikla skvelá #spolupraca
Určite ste už zažili taký ten pocit, keď vám knižka pripadá ako film. Robíte nejakú činnosť a v hlave si poviete: ,,Potom by som chcela ísť dopozerať ten film!". A až neskôr vám dopne, že predsa, ja čítam knižku! Úplne takto som sa cítila pri tomto skvoste. Totálne som sa zžila s Laurou, jej životom a dokázala som s ňou vo väčšine riešení prípadov súhlasiť.
Ako som už spomenula, Laura bola totálne zlatíčko. Rozmýšľala mozgom (ale to Aďkine postavy vždy), bola odhodlaná, vytrvalá a na nič netlačila. Nechcela byť za každú cenu populárna, a nazvala by som ju "reálnym človekom". Určite by som ju mala rada za kamarátku (hlavne kvôli obrazom).
K srdcu mi veľmi prirástla aj Marina, ktorá nielenže má krásne meno, ale bola odhodlaná sa zmeniť kvôli svojej dcére a v istom čase jej aj povedať pravdu. Obe to boli silné ženy.
Krištof by si zaslúžil vlastnú recenziu, ale boli by v nej spoilere, takže ho radšej vynecháme.
Dej bol plynulý a nenašla som tam žiadne zbytočné pasáže, opisy, nič poburujúce, skrátka príbeh ako sa patrí. Všetky osobnosti, vzťahy a dilemy len dokoreňoval vrah (nie je to spoiler). Téma maľovania a písania článkov je krásna, ale viac vás za srdce chytia postavy a ich postupný a plynulý rozvoj. Toto je skrátka knižka, ktorú CHCEŠ.
Záver bol prekvapivý, krásny, a ako má Aďka vo zvyku aj znova otvorený. Ja by som občas fakt chcela vedieť ako tie postavy budú ďalej pokračovať! Dovolím si sem napísať jednu dokonalú vetu, ktorá sa do mňa veľmi vypísala: ,,Život je radosť a zároveň aj boj a niekedy nám zostanú lem modlitby za krutých...". No proste krásna veta, ktorá vysvetľuje aj názov knihy.
Zhrnutie prináša toľko, že je dôležité vyjsť zo svojej konfortnej zóny a začítať sa aj do tohoto príbehu. Pokiaľ si nie ste istý, či je táto knižka pre vás, môžete sa zapojiť do mojej štafety (12.2) a vyskúšať knihu "na vlastnej koži". Ak sa vám kniha nebude páčiť, tak ste do nej skrátka zamilovaný.
Aj keď nemá kniha plný počet, vážne za to stojí.
Začnem trocha nezvyčajne. Neviem ako vy, ale ja mám zbierky poézie veľmi rada. Milujem, keď sa na konci slovíčka rýmujú a tvoria zmysluplný príbeh. Tento príbeh o "princeznej" však bol v zbierke poézie úplne iný. Tvoril zložitý príbeh dievčaťa/ženy, ku ktorej bol osud krutý.
Smrť matky, sestry, smrť svojej duše, ktorá potrebovala dozrieť.
Autorka sa tu krásne hrá s veršami, netradične nám podáva drsno - jemný príbeh mladej ženy, v koži ktorej, sa môže ocitnúť ktokoľvek. Nemôžem skrývať, že toto dielo ma pohltito, zarazilo a troška aj rozcítilo. Myslím, že na "princeznú" nadokážem podať komplexnejšiu recenziu, pretože táto kniha je po: 1. dosť krátka, ale pritom taká dlhá
2. Je to báseň, a ako napísať recenziu na báseň?
Môžem však povedať, že najkrajšia časť crlej knihy bola Kráľovná a Ty, pretože tie mi dokázali poskytnúť lepší náhľad na celý text a niečo odovzdať do budúcnosti. Časť Ty je veľmi povzbudzujúci úsek, ktorí vás určite donúti zamyslieť sa, odpovedať na isté otázky a je to najkrajší záver, aký len môže byť.
- ticho bolo vždy mojim najhlasnejším výkrikom
No a tu... tu mi zostáva len ukončiť to slovami: Na toto niet slov, na toto je potrebné čítanie.
Veľmi sa chcem poďakovať @vydavatelstvo_i527net za poskytnutie knižky na recenziu ????.
Predstavte si, že sa ocitnete v 18. storočí na pohraničí Virgínie. Okolo vás žijú indiánske kmene, ktoré vás chcú za každú cenu zničiť, lebo im kradnete pôdu. Vy sa uchyľujete k Bohu, aj keď žiadny kňazi nie sú nablízku. A do vašej pevnosti zavíta jej menovec. Bezhlavo sa zamilujete, aj keď je okolo vás veľmi nebezpečno.
Ak si toto nedokážete predstaviť, je načase prečítať si Neobyčajnú ženu.
Veľmi netradičný dej o Indiánoch vás veľa veciam naučí. Ako prežiť v divočine, ako sa na prvý pohľad dokážu spriaznené duše zamilovať a dokonca aj aké zvyky si Indiáni osvojili. Ohľadne pôvodných obyvateľov Ameriky, som žiadnu knihu ešte nečítala v takomto príjemnom kontexte. Knižka je naviac veľmi napínavá a núti vás, nepustiť ju z ruky.
Hlavné postavy Tess a Clay boli príjemným doplnením celého pohraničia. Ich neistá láska, prvé kroky a zvláštne nálady, vás úplne pohltia a vnesú vás do tohoto sveta. Obaja boli realisticky stvárnení, prežívali traumi, dilemi a hlavne lásku, ktorá im poplietla hlavu. Milujem historické príbehy, už len kvôli postupnému rozvoju lásky, a nie je to ako u YA, že najskôr posteľ a potom láska.
Záver bol, ako vždy u tejto autory, krásny, ale zároveň by som strašne chcela pokračovanie vo forme ich budúceho života. Laura vždy príše príbeh, s jasným koncom, ale veľmi príjemné prekvapivým príbehom. Keby bol Clay a Tess reálne postavy, veľmi by som sa s nimi chcela spoznať.
Zhrnutie prináša to, že táto knižka je jeden veľký bestseller a musíte si ju prečítať! Veľa sa dozviete, veľa prežijete a ponoríte sa do neznámych vôd pôvodnej Ameriky. Zamilovať sa je tak jednoduché.
Ďakujem veľmi pekne vydavateľstvu Venupress za poskytnutie recenzného výtlačku a za možnosť #spolupraca
Viete ako sa hovorí taká tá veta: ,, Pokiaľ by ste mali za celý rok prečítať len jednu knihu, tak nech je to táto."? O HsE to platí dvojnásobne. Jeden obrovský, dojímavý príbeh, ktorý vás rozveselí, rozplače, dojme a nebudete ho dokázať pustiť z ruky. Také sú Horkosladké esencie vo svojom plnom prevedení. Ani netuším prečo, ale počas príbehu Lindy z detstva som mala silné pocity, ako pri Anne zo Zeleného domu! A takéto pocity sa občas v príbehu objavili.
Linda ako hlavná postava bola podľa môjho vkusu taká "trafená" v dobrom slovazmysle. Páčili sa mi jej rozmanité reakcie, niekedy až mierna afektovanosť. Pôsobila milo a drsne zároveň. Myslím, že by sme si spolu dosť rozumeli. Nemôžem však poprieť, že v niektorých situáciách sa zachovala dosť "blbo", ale každý robíme chyby.
Daniel bol láska a zloba v jednom, ale to by som? už spoilerovala, radšej si o ňom prečítajte.
Dej bol veľmi rozmanitý a krásne opisy nesmeli chýbať. Úplne som si dokázala predstaviť Údolie, Gaštanovú alej alebo čučoriedkové sady. Originálnosť deja spočívala hlavne v prekliatí troch generácií žien a v záhradnom fialovom denníku jej starkej. Autorkin štýl písania je k nezaplateniu a nejde sa do neho nezamilovať.
Záver by rozplakal snáď každého. Bol to skrátka zážitok, a ešte teraz si veľmi rada čítam posledné riadky čarovnej, fialovej knihy.
Zhrnutie prináša len toľko, že ak máte za rok prečítať jednu knihu, nech je to, prosím, táto.
Divne, nepochopiteľné skvelé. Definícia tejto knižky nemôže byť jednoznačná, pretože Nikdekoľvek je veľmi zvláštna knižka z ešte zvláštnejším príbehom. Až sa bojím napísať recenziu, pretože si nie som istá, že ju dokážem napísať bez spoilerov, a či sa dokážem správne vyjadriť.
Dej bol o všetkom a zároveň o ničom. Dialo sa tam veľmi moho vecí, ale pritom linka bola jednoznačná a jednoduchá. Mnohé pohľady, zvláštne zápletky a ešte zvláštnejší ľudia, tvorili tento príbeh postupne, ako keď pavúk tká pavučinu. Podsvetie Londýna - Dolný Londýn - bol totálne skvelo premyslený, a jeho hlavných uličkách ste strácali hlavu.
Je to dosť drsný príbeh, ktorý nedbá na hlavné postavy, ale ako osud sa stavia ku všetkým rovnako. Fakt tu nečakajte zľutovanie, ale krutú realitu, ktorá vám udrie do očí!
Dvierka, či Richard? Netuším kto mohol byť na 100% hlavnou postavou. Ale obaja mi prirástli k srdiečku. Richarda som shipovala so všetkými ženami, ktoré sa okolo neho obšmietali, ale prvé miesto mala Lovena. Avšak v drsnom príbehu nie je miesto na romantiku.
Dvierka bola veľmi zvláštna, nezvyčajná a netradičná postava, ktorá dokázala otvoriť akékoľvek dvere.
Moja topovka však bol de Carabas, lebo on bol dost cool zaporný dobrák.
Croup a Vandemar sú najlepšie záporné postavy vôbec.
Záver bol dosť nečakaný, a tak krásne klišoidne sa skončil, že som si ho musela čítať 3x. Aj cez jeho "klasický koniec", bol záver najkrajšiou časťou príbehu.
Zhrnutie prináša toľko, že bez Nikdekoľvek sa vo fantasy žánry nezaobídete. Je to moja srdcovka a topovka. Milujem.
Hm, snáď ani netuším ako by som mala začať. Kámasútra našich klamstiev - toto je podľa mňa dosť nevyhovujúci názov pre toto dielo. Síce na konci sa priamo spomína názov ako veta, stále neviem pochopiť, prečo zrovna kámasútra. Absolútne bez úchylných zámerov. - je veta ktorá definuje túto knihu. (Pre tých čo pochopili prečo zrovna tento názov, poprosím vysvetelenie do com. Ďakujem).
Príbeh Sabiny bol veľmi záhadný, oddychový a napínavý. Dokázala som pri ňom vypnúť, nevnímať svet okolo a len očami hltať každé slovo. Keď sa raz začítaš, knižku už z ruky nedáš. Občas mi po tvári preletel aj úsmev, pretože bolo vidieť, že autorka tak odľahčovala napätú atmosféru, alebo nás nachvíľku odvádzala od nedočkavosti. Páčila sa mi tématika s ktorou sme sa stretávali, a to je: stráta pamäte, životné klamstvá, pravé lásky. Mne osobne, štýl písania autorky sadol, a formulovanie jej viet bolo také... nezvyčajné? Veľmi sa mi to páčilo, a to sa nedá opísať slovami, musíte si len prečítať.
Sabina ako hlavná hrdinka nesklamala. Nebola ufňukaná, nenadávala na svoj život, snažila sa hľadať súvislosti a používala rozum. To mnohým hrdinkám chýba, Sabina je však výnimočná. Jej sny - spomienky - sa snažila analyzovať, prísť na ich význam a dopracovať sa k pravde. Páčilo sa mi aj to, že bola naozaj ostražitá a dávala si pozor, aby ju nikto neprekukol. Jej najlepšia kamarátka Renáta, tomu všetkému len dodávala atmosféru.
Musím vás ale varovať, že ak si prečítate anotáciu, dopredu budete vedieť čo sa v knižke stane a tak prichádzate o moment prekvapenia. Ale zas, asi sa to dá čakať už od prvých strán.
Záver ma dosť prekvapil. Keď celá zápletka nabrala na grádoch 20 strán pred koncom, tušila som, že záver nebude mojou obľúbenou časťou. Takto sa to fakt nemalo skončiť. Ja chcem vedieť ako to celé dopadlo. Aj keď je jasné ako sa situácia vyvinie, myslím, že autorka to mohla potiahnuť ešte o pár strán a spraviť nám tak Happy end v plnom prevedení. Zhrnutie prináša toľko, že nemáte veriť obálkam a názvom (zasa), a á túto knižku vrelo odporúčam. Pokiaľ mi niekto chcete požičať aj ďalšie knižky od tejto autorky, budem vám veľmi vďačná (keďže knižnice nie sú, a ani tam tieto knižky nemajú, a ja zas nemám money). Fakt sa mi ozvite do správy. Určite ai toto tu prečítajte a zistíte sami, že vás to kľudne môže dostať aj z čítacej krízi.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
V prvom rade veľká vďaka Mati za odhodlanie sa, dať knižku do štafety.
V druhom rade vás chcem upozorniť, že vy viete, že nemám rada romantiky, a teraz som jednej z nich dala 4... Obálka vás veľmi oklame, je absolútne irelevantná.
No v treťom rade je o knižnú novelu, takže tomu bude prispôsobená aj recenzia.
V živote som čítala už celkom dosť noviel, avšak nikdy som nepísala o nich recenziu. (Vo výbere nájdete aj to, čo to novela znamená). Asi by bolo dosť zlé tvrdiť o tejto knižke, že to bola krása, že bola najkrajšia akú som kedy čítala.
Prečo by to bolo zlé? Z jediného dôvodu, a tým je, že táto knižka rieši jednu veľmi ťažkú a veľmi dôležitú tému. Domáce násilie.
Aj keď je to za mňa dosť náročná téma na písanie, a nie každý to s písaním vie, podanie Mati sa mi veľmi páčilo. Má fakt dar slova, ale je ho potrebný ešte troška doklepnúť, pretože niektoré slovosledy sa mi nepáčili. Inak sa knižka rýchlo číta a máte ju zjedenú fakt zachvílu. (Zámerne sa nebudem vyjadrovať ku gramatike a obálke).
Naty, naša hlavná postava, bola právnička riešiaca prípady domáceho násilia, ale sama sa jednou z nich stala a nevedela sa z toho vymotať. Keďže v novele sa postavy nejako nerozvíjajú, tak k nej vlastne nemám čo povedať. Nemôžem povedať, že by som sa s ňou nejako zžila, alebo že by som ju chápala, pretože toto je mimo mojej kompetencie. Ale bola to jedna veľmi zaujímavá postava.
Nasledujúca časť prezrádza časť deja.
Pri čítaní sa vo mne vynorilo pár otázok na troška zvláštny text.
V prvom rade, Greg podal výpoveď, už v tejto korporácií nepracoval, ale o pár dní zrazu začal zastupovať Naty v prípade? A Naty sa ho ani nič nespýtala, bola s tým v pohode. To mi troška nesedelo.
Ďalej ma zarazila Gregova kuchyňa. Naty povedala, že má nádherný dom, v zápätí povedala, že má veľmi obyčajnú kuchyňu, v ďalšej časti mal jednu z najkrajších kuchýň? To mi rozum nepobral.
Naty chcela zavrieť všetky dvere svojej minulosti. Prišla sa rozlúčiť do svojej ex práce. Rozlúčila sa s Adriánom, Gregom, ale s najlepšou kamarátkou Katy nie? Ani jej nepovedala ahoj, skrátka akoby ani neexistovala. To mi prišlo dosť nedomyslené... No a nakoniec by ma zaujímalo prečo s Kristiánom Naty zostala, keď ho nemilovala, alebo ešte milovala? Záver bol pre mňa dosť prekvapujúci v dobrom slovazmysle, takže fakt oceňujem ten "sad end". Zhrnutie prináša toľko, že nebojte sa ísť do noviel, nebojte sa dať šancu tejto knižke, pretože fakt sa dozviete aj nejaké zaujímavé infošky a ja odporúčam.
