Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
História je svedkom doby, dňom pravdy, životom pamiatky, majstrom života a hlásateľom uplynulých čias. M.T.Cicero
Moje aktivity
Je to príbeh staršej rozvedenej fotografky, ktorej sa znižuje konto v banke, jej sláva upadá, treba platiť účty a čo s tým? Rebeca prenechá byt podnájomníkom a sama sa odsťahuje do malého mestečka a staršieho domu. S humorom prijíma nástrahy života, spoznáva nových priateľov, prírodu a opäť fotografuje. Jej nová, úspešná kolekcia fotografií vyjadruje výpoveď a smutný osud stvoriteľa zátiší s krížmi.
A kde je trochu tajomno, tak tam nesmie chýbať ani láska mladého muža k 60 ročnej žene. Tak "milé dámy", i pre toto si prečítajte s humorom ladený príbeh Rebecy a zároveň súhlasím i s Alicou, že je to titul vhodný na dovolenkové čítanie.
Tak to je príbeh, ktorý ma ihneď oslovil. Je to skutočná spoveď ženy, ktorá ako dieťa prežila krutosti II.svet. vojny, zažila konfiškáciu rodinného majetku komunistami, rozvod rodičov, svadbu s homosexuálnym mužom, okupáciu Československa, útek do Talianska. V tejto krajine naštartovala svoju umeleckú kariéru, ale i manželstvo so starším mužom, ktorý ju psychicky týral, ale to všetko jej nezabránilo odpúšťať a milovať. Týmto je príbeh výnimočný a odporúčam ju nielen staršej generácii, ale i mladým ľuďom, ktorí zároveň spoznajú i časť našej histórie. Obdivujem spisovateľku, že dokázala svoje spomienky tak nádherne slovne poskladať a uložiť do knihy a za toto jej ďakujem.
V tomto roku si pripomíname 70.výročie víťazstva nad fašizmom. V mojich rukách sa v tomto čase ocitla kniha so silným príbehom troch žien, ktoré v čase oslobodzovania nepoznali cenu víťazstva, ale nastúpili na cestu do pekla.
Matka Šímová pochádzala z Ruska a odišla z rodnej zeme spolu s československými legionármi. Vydala sa v Brne, manžel zomrel a zostali jej dve dcéry. NKVD ju po celý čas monitorovalo a pri oslobodzovaní mesta ju s dcérami, ale i ďalšími ľuďmi v tajnosti odvádzali na Sibír.
Pracovný tábor - otrocká a ťažká práca v 40 stupňových mrazoch, znásilňovanie, bitie, potláčanie ľudskej dôstojnosti, ale viera v Boha zachránila sestry, matka gulag neprežila. Nakoľko dievčatá nemali žiadne dokumenty, nikto sa o nich nezaujímal a napriek ťažkým podmienkam stále žili. Staršia Viera mala pri odvlečení 14 rokov, mladšia 9 a ako som spomínala, viera v Boha, slobodu a silná túžba po domove ich poháňala ísť za svojím snom a hlavne žiť. Po 19 rokoch im predseda kolchozu pomohol vybaviť osobné dokumenty a návrat do vlasti za krutých vyjednávacích podmienok, t.j. pracovných, platobných, ale hlavne za cenu mlčanlivosti.
Príchod domov bol pre dievčatá veľkým dňom a pre mňa veľkým zážitkom. Ďakujem spisovateľovi, že spoveď Viery spísal pre všetkých nás a verím, že mladí ľudia si budú vedieť ešte viac vážiť našu krásnu domovinu a hlavne SLOBODU.
