Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kniha, ktorá ma neuveriteľne prekvapila. Čakala som priemernú, trochu depresívnu YA knihu, pri ktorej by som si oddýchla. Dostala som veľmi nadpriemernú, trochu depresívnu, no tiež zábavnú, smutnú, poučnú a neuveriteľne dobre sa čítajúcu YA knihu, od ktorej som sa nevedela odtrhnúť. Nie preto, že by bola napínavá, alebo obsahovala nejaké brutálne nečakané zvraty, ale preto, lebo je napísaná tak krásne od srdca, realisticky a citlivo.
Hlavný hrdina Carver sa vyrovnáva so stratov svojich najlepších priateľov, s výčitkami svedomia a aj s bežným každodenným životom, ktorý sa zrazu zdá nedosiahnuteľný. Dej príbehu je popretkávaný jeho spomienkami na kamarátov, čím nám ich vlastne postupne predstavuje a ukazuje nám, čo pre neho znamenali.
"Ľudia sa vám do srdca väčšinou nezapíšu preto, lebo vás zachránili, keď ste sa topili alebo ste zostali uväznení v horiacom dome. Zvyčajne sa vám do srdca zapíšu preto, lebo vás miliónmi nenápadných a dokonalých spôsobov dennodenne zachraňujú pred samotou."
Celá kniha je vlastne popisom, ako sa človek vyrovnáva so stratou. Ako mu môžu a nemusia pomôcť ľudia v okolí. Ako je dôležitá rodina a podpora okolia. A ako je dôležité rozprávať o svojich pocitoch aj s odborníkmi. Veľmi oceňujem práve túto časť, lebo bola naozaj vierohodná a poučná.
Mňa veľmi prekvapilo, že napriek naozaj smutnej téme a aj celkovej atmosfére knihy som sa pri nej dosť nasmiala. No najviac oceňujem krásne myšlienky podané jednoducho, trefne a pritom originálne. Úvahy o ťažkých témach - smrti a živote, smútku, láske či hodnote priateľstva a rodiny.
"Na krajinu sa znesie noc ako padajúca prikrývka. Mesto sa zmení na zoskupenie svetiel. Každé z nich svieti vďaka ruke, ktorá zakrútila žiarovku. Ruke podriadenej mysli, v ktorej sa skrýva celý vesmír spomienok a myšlienok, história lások a bolestí.
Život je všade okolo nás. Tlčie, bzučí. Obrovské koleso, ktoré sa neprestajne točí. Tu jedno svetlo zhasne, tam sa iné zažne. Umierame. Rodíme sa. Žijeme, až kým jedného dňa žiť neprestaneme.
Začiatky a konce sú to jediné, čo je večné."
Táto kniha je magická a omamne očarujúca. Od autorky som pred rokmi čítala Nočný cirkus (mimochodom taktiež vynikajúca kniha!), takže som neváhala pri jej novinke ani sekundu. A nielenže ma nesklamala, ale dala svojmu dielu úplne nový rozmer. Je to vlastne príbeh plný príbehov o príbehoch pre milovníkov príbehov :).
"Nie všetky príbehy sa prihovárajú všetkým poslucháčom, ale všetci poslucháči môžu niekde, niekedy nájsť príbeh, ktorý ich osloví. V takej či onakej podobe."
Ťažko sa opisuje o čom vlastne je, lebo je to veľmi jedinečná kniha, pri ktorej najprv trochu tápete a rozmýšľate, čo je dôležité a čo je len vsuvka v deji, no nakoniec do seba všetko zapadne. Každý riadok má zmysel a každý menší príbeh je sám o sebe nádherný a nezabudnuteľný, ako mozaika postupne tvoriaca celý dej. Kniha nám ponúka verziu ukrytého magického sveta, v ktorom sa tvoria, uskladňujú a ochraňujú príbehy. Tie príbehy, ktoré si čítame doma pred spaním v posteli so zatajeným dychom. Rovnako ako Zachary, ktorý sa do tohto sveta pripletie, čo zmení navždy nielen jeho život, ale aj celý magický svet. Toto dielo tak nejak ukazuje a pripomína, prečo vlastne milujeme knihy a tak radi sa strácame v iných svetoch, ktoré sa tak stávajú súčasťou toho nášho.
"Zvláštne, však? Milovať knihu. Keď sa slová na stránke stanú takými cennými, že sa zdajú byť súčasťou tvojej vlastnej histórie, lebo ňou aj sú."
Koniec knihy je veľmi zvláštny, no vlastne dokonalý. Všetko krásne zapadne na svoje miesto v príbehu(och) a vy sa pristihnete pri tej typickej knihomoľskej myšlienke - chcem vedieť, ako to skončí, ale nechcem, aby to skončilo.
A ono to skončí.
Alebo možno nie tak celkom?
"No príbeh chcel svoj koniec. Konce dávajú príbehom zmysel.
Neviem, či tomu verím. Podľa mňa má význam celý príbeh, ale takisto si myslím, že na to, aby mal príbeh skutočne tvar príbehu, potrebuje rozuzlenie a uzavretie. Možno ho netreba uzavrieť, len nájsť správne miesto, kde ho treba opustiť. Rozlúčiť sa. Myslím, že najlepšie príbehy vytvárajú dojem, že stále pokračujú, niekde mimo priestoru príbehu."
