Moje knižné darceky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižné darceky Moje aktivity
Toto bola naozaj veľmi príjemná oddychovka, zhltla som ju za pár dní. Tým, že je jar a príbeh sa odohráva práve v tomto období, ma to ešte viac potešilo a navnadilo. Síce tam nie sú detailné opisy prírody, ale zmienky o pikniku či jahodových slávnostiach mi úplne stačili. Jahody a samozber mám s jarou spojené asi navždy.
Kniha je veľmi milé a pohodové čítanie plné palaciniek, jahôd a malých zajačikov. Stretávame sa tu s Iris, ktorú už poznáme z predchádzajúcich dielov. Momentálne prechádza náročnejším obdobím už tri mesiace nezaplatila nájom a ako vieme, jej práca v obchodíku s vianočnými stromčekmi bola len sezónna.
Na scénu prichádza Archer, nová postava, ktorý si prenajme domček a začne sa starať o svoju dcérku. Práve tu sa ich cesty pretnú a Iris neskôr začne pracovať ako opatrovateľka.
K príbehu ako takému nemám žiadne výhrady bolo to naozaj milé a príjemné. Páčilo sa mi, ako nás autorka hneď vtiahla do deja a ako prirodzene pôsobila vzájomná príťažlivosť medzi postavami. Úplne som im to uverila. Bavilo ma sledovať postupné budovanie ich vzťahu až po moment, keď to medzi nimi konečne „preskočí“.
Zvyčajne nemám rada príbehy, kde sa výraznejšie objavujú deti, ale tu to bolo spracované veľmi citlivo a milo. Oliviu som si nakoniec naozaj obľúbila jej scény boli zlaté a dodávali príbehu jemnosť. Veľmi sa mi páčilo aj to, ako spolu Archer, Iris a Olivia fungovali ako taká malá jednotka.
Kniha ma dokonca aj viackrát pobavila niektoré dialógy boli naozaj vtipné a prirodzené.
Tento príbeh určite odporúčam. Úprimne môžem povedať, že zatiaľ sa mi páčil asi najviac zo všetkých autorkiných kníh, aj keď voči žiadnej nemám výrazné výhrady všetky sú veľmi príjemné čítanie.
Takže si nájdite miesto niekde vonku na slnku, kde fúka jemný vetrík, a užite si túto knihu.
Túto knižku by som nazvala milou. Je to jemné pohladenie na duši, kde sa prirodzene prepája realita s mágiou. Sledujeme tri hlavné postavy Opaline, Marthu a Henryho ktoré nás zavedú do írskeho Dublinu.
Príbeh Opaline sa začína na začiatku 20. storočia, keď ju nepríjemné okolnosti donútia utiecť. Opaline som si veľmi obľúbila a páčilo sa mi sledovať jej cestu. Rovnako ma oslovili aj Martha s pani Bowdenovou a Henry každá z týchto postáv mala v sebe niečo, čo ma k nej prirodzene pritiahlo.
Ako som už spomínala, mágia sa tu jemne a nenápadne prelína s realizmom. Mágia v príbehu nepôsobí výrazne, skôr jemne dotvára atmosféru a dodáva príbehu zvláštne čaro. Nie všetko je úplne vysvetlené a práve to sa mi na tom páčilo. Ostáva tam priestor pre ten zvláštny pocit kúzla, ktorý si každý môže vysvetliť po svojom.
Zároveň mám pocit, že táto jemná mágia nenápadne ovplyvňuje životy postáv spája ľudí, udalosti a smeruje ich tam, kde majú byť.
Veľmi na mňa zapôsobili ťažké udalosti, ktorými si prešli najmä Martha a Opaline. Silno som s nimi súcitila a dokázala som sa vžiť do ich príbehov. Takmer každý koniec kapitoly ma udržal v napätí a nútil ma čítať ďalej. Neraz som zostala na konci kapitoly s otvorenými ústami.
Aj keď by možno mnohí túto knihu označili za obyčajnejšiu, ja som sa v nej akosi našla. Veľmi sa mi páči jej hĺbka to, ako ma prinútila zamyslieť sa nad životom. Nad tým, čo ženy kedysi prežívali a čomu čelia aj dnes. Aké sú silné, čo všetko dokážu prekonať, a ako často o ich bojoch nikto ani nevie. Napriek všetkému však dokázali zostať silné, ísť ďalej a nedovoliť okolnostiam, aby ich zlomili.
Páčilo sa mi aj, ako bola do príbehu jemne a subtílne zakomponovaná téma kníh. Každého milovníka čítania to určite poteší. Je krásne vidieť, ako aj taká „obyčajná“ vec, ako kniha, dokáže niekomu zmeniť život. A ten magický domček… ten vo mne zanechal naozaj príjemný dojem.
Je to pomalší, atmosférický príbeh, ktorý si treba vychutnať silný práve tým, ako jemne je napísaný.
Koniec vo mne síce v niektorých častiach zanechal otvorené otázky, preto dúfam, že sa možno v ďalších knihách autorky ešte niečo dozvieme.
Knižku odporúčam najmä tým, ktorí hľadajú niečo jemné, ale zároveň hlbšie príbeh, pri ktorom sa môžu zastaviť, zamyslieť a nechať na seba pôsobiť jeho atmosféru.
Táto kniha sa mi extrémne páčila. Úprimne, na začiatku som vôbec nevedela, že ide len o príbeh Chaola a Nesryn a že sa dej odohráva súbežne s predchádzajúcou knihou. Čakala som klasické pokračovanie… ale aj tak som ju zhltla za 2 dni. Chápem, prečo niektorým ľuďom prišla pomalšia najmä po tej piatej časti, ktorá skončila dosť otvorene a človek chce hneď vedieť, čo bude ďalej. Ale mne to vôbec nevadilo. Práve naopak, tento príbeh ma úplne vtiahol. Páčilo sa mi, že to bolo viac o postavách, ich vývoji a novom prostredí. A koniec sa aj tak klasicky vyhrotil, takže som dostala všetko aj pomalšie tempo, aj napätie.
Zaujímavé bolo aj to, že sa dej presunul na úplne iný kontinent. Spoznávame nový národ, nové prostredie a celkovo inú kultúru, čo ma veľmi bavilo. Tá atmosféra bola úplne iná a príjemne osviežila celý príbeh.
Chaol… ja som bola vždy jeho fanúšik (unpopular opinion, viem ), aj keď ma v minulosti niektorými rozhodnutiami sklamal. Ale v tejto knihe sa podľa mňa úplne „vykúpil“. Jeho vývoj bol obrovský, silný a veľmi dobre napísaný. Jedna konkrétna scéna v "zlatej sieni" bola pre mňa extrémne silná. Nechcem spoilovať, ale kto čítal, presne vie. Bol to neskutočný nával emócií. A áno… ja sa priznávam, ja som sa do Chaola ešte viac zamilovala. Ja mu proste ostávam verná Pre mňa je stále viac Chaol než Rowan.
Yrene bola tiež skvelá. Jej vývoj ako postavy aj ako ženy sa mi veľmi páčil a myslím, že každý čitateľ tam cíti, že smerujeme k jednému veľkému prepojeniu… a keď to príde, bude to stáť za to. Nesryn ma príjemne prekvapila. V predchádzajúcich knihách som k nej bola skôr neutrálna, ale tu konečne dostala vlastný priestor a podľa mňa úplne zaslúžene. Veľmi sa mi páčila skrytá myšlienka, ako ju vidíme očami rôznych ľudí. To, že pre niekoho môže byť „nevýrazná“, ale pre niekoho iného výnimočná a všetkým. Myslím, že s týmto sa vie stotožniť veľa ľudí.
A Sartaq… aj keď nemal až tak veľa priestoru, úplne si ma získal. Proste som mu fandila od začiatku. Naopak Hasar bola presne ten typ postavy, ktorú som nemusela ale musím povedať, že jedna konkrétna udalosť ma celkom potešila.
Celkovo bol príbeh veľmi pútavo napísaný a jeho dĺžka mi vôbec neprekážala práve naopak. Dozvedáme sa tu ďalšie dôležité kúsky skladačky a strašne ma baví, ako to autorka prepája. Vždy ma dokáže niečím prekvapiť, aj keď si myslím, že už viem, kam to smeruje.
Táto kniha bola pre mňa také pohladenie na duši… ale zároveň ma brutálne navnadila na poslednú časť. Úprimne som nadšená, ale aj trochu smutná, že ma čaká už len jedna kniha. A zároveň sa trochu bojím, čo to so mnou spraví
@aurora.in.pages
Táto kniha slúži ako zbierka noviel k sérii Trón zo skla a neviem, či by som ju odporučila čítať ako prvú, ako to niektorí radia. Áno, je to určitý úvod, no podľa mňa dáva väčší zmysel čítať ju až v priebehu série, keď už človek pozná svet a postavy.
Ak by som mala hodnotiť kvalitu, určite by som ju nepostavila na úroveň ostatných dielov. Skôr ju vnímam ako doplnok čo vlastne aj je. Príbehy boli zaujímavé, ale nezanechali vo mne až taký silný dojem.
Najviac som sa, rovnako ako asi väčšina čitateľov, tešila na príbeh Celaeny a Sama. Ich linka ma bavila najviac, no zároveň som od nej čakala o niečo väčšiu hĺbku. Celaena mi miestami prišla až príliš nevyzretá najmä na to, že ide o nájomnú vrahyňu. Často konala impulzívne, nechala sa nachytať a nepôsobila tak premyslene, ako by som očakávala. Občas som mala pocit, že úplne chýba viac pochybovania, plánovania či „mind games“, ktoré by k takejto postave prirodzene patrili. Možno to bol zámer autorky ukázať určitú nezrelosť, aby bolo vidieť vývoj postavy. Rovnako mi trochu chýbala väčšia emocionálna hĺbka vo vzťahu k Samovi. Celaena bola voči nemu často uzavretá alebo nepríjemná a mala som pocit, že ich vzťah mohol byť ešte viac rozvinutý. Na druhej strane, Sam si ma získal okamžite. Jeho oddanosť, láskavosť a nesebeckosť boli veľmi prirodzené a práve on podľa mňa výrazne prispieva k tomu, ako čitatelia vnímajú ich spoločný príbeh. A aj keď som vedela, čo príde, záver ma aj tak zasiahol a neubránila som sa slzám.
Celkovo som si knihu užila a oceňujem, že vznikla pekne dopĺňa vývoj postáv a je zaujímavé sledovať, ako sa štýl autorky postupne zlepšuje s ďalšími knihami.
@aurora.in.pages
Táto kniha má veľmi príjemný cozy vibe a ako nenáročná oddychovka vie fungovať. Je to presne ten typ čítania, pri ktorom si sadneš s čajom, vypneš a len si užívaš atmosféru bez veľkého premýšľania.
Vzťah medzi Saphirou a Aidenom bol milý a prirodzený a práve Aiden si ma získal najviac. Jeho správanie a charakter mi na tento typ príbehu prišli veľmi dobre napísané.
Na druhej strane… čakala som od tejto knihy viac. Začiatok bol pre mňa dosť náročný veľa vecí sa opakovalo (hlavne to, prečo si Aiden toho draka vlastne nechal áno, chápeme… poďme ďalej ) a slovo „drak“ sa tam objavovalo až tak často, že to začalo pôsobiť rušivo.
Štýl písania mi celkovo prišiel veľmi jednoduchý, miestami skôr ako YA než kniha pre dospelých. Postavy boli dosť idealizované a niektoré scény či dialógy mi prišli zvláštne alebo nedotiahnuté.
Čo sa týka fantasy prvkov, tie sú tu skôr v pozadí. Osobne by som to ani veľmi nenazvala klasickým fantasy skôr contemporary príbeh s jemným fantasy nádychom. Má to potenciál, ale ten podľa mňa nebol úplne využitý.
Miestami na mňa príbeh pôsobil plocho a aj keď sa veci diali, nemala som pocit, že sa dej nejako výrazne posúva dopredu.
Myslím si však, že si kniha nájde svojich čitateľov najmä medzi YA publikom alebo u tých, ktorí hľadajú úplne jednoduché, oddychové čítanie bez veľkých očakávaní.
Bonus: niekedy som mala pocit, že draci sa správajú skôr ako psy… a keby ich autorka vymenila za psov, príbeh by fungoval rovnako A tie opisy bozkov… „plné ZUBOV a jazyka“ no neviem, či by som práve takto chcela opisovať bozky pre svojich čitateľov
Túto knihu odporúčam všetkými desiatimi! Veľmi sa mi páčila. Ak ste fanúšikovia sérií ako Throne of Glass a A Court of Thorns and Roses, toto je podľa mňa niečo pre vás. Má to podobnú dynamiku, kvalitné spracovanie a príbeh, ktorý vás úplne vtiahne.
Kniha sa mi čítala veľmi dobre, aj keď je dlhšia. Miestami sa síce objavili scény, ktoré boli síce dynamické, ale neposúvali dej dopredu, no napriek tomu som sa ani chvíľu nenudila a nemala som problém čítať ďalej.
A ten koniec, vau! Totálny výbuch emócií. Vôbec som to nečakala aj keď som počas čítania mala rôzne teórie, toto ma aj tak prekvapilo. O to viac som zvedavá na pokračovanie.
Hlavnou postavou je Odessa princezná, ktorej sa život obráti naruby s príchodom korunného princa. Bola mi sympatická, je to postava, s ktorou sa dá stotožniť. Nie je typická silná hrdinka ako v TOG či ACOTAR nemá výcvik, nič neovláda a je skôr nešikovná, čo ma miestami aj trochu rozčuľovalo. Na druhej strane sa mi páčilo, že sa postupne vyvíja, pracuje na sebe a snaží sa prestať byť bezmocná.
A potom je tu on… nový book boyfriend Tajomný, vtipný, s typickým podpichovaním a enemies-to-lovers dynamikou. Presne ten typ postavy, do ktorej sa čitateľky zamilujú charizmatický, sebavedomý, ale zároveň emocionálne vyzretý a starostlivý. A úprimne, emocionálne vyzretý chlap je hot.
Romantická linka bola pre mňa jedným z najsilnejších prvkov knihy. Medzi postavami fungovala chémia a celé to pôsobilo prirodzene.
Zaujímavý bol aj samotný fantasy svet, ktorý pekne dopĺňal celý príbeh, aj keď pre mňa boli hlavné skôr postavy a ich vzťahy. Páčilo sa mi aj to, že autorka priniesla nové prvky či už rôzne bytosti alebo nové prostredie, ktoré pôsobilo sviežo.
Bonusom je aj samotné spracovanie knihy obálka aj oriezka sú naozaj krásne a robia z nej ešte väčší zážitok.
Celkovo ide o veľmi pútavý fantasy príbeh, ktorý ma vtiahol a držal až do konca. Možno by si zaslúžil menej takých „výplňových“ scén, ale nič, čo by mi pokazilo zážitok.
Do tejto knihy som išla s očakávaniami, keďže ide o príbeh s Hercule Poirotom. Až neskôr som si uvedomila, že knihu nepísala priamo Agatha Christie, ale Sophie Hannah, ktorá pokračuje v jeho príbehoch. Úprimne myslím si, že aj to je dôvod, prečo mi kniha úplne nesadla.
Kniha sa mi čítala pomerne ťažko a zdĺhavo. Začiatok bol pomalý a aj keď som čakala, že sa to rozbehne, skutočný „rozbeh“ prišiel až s prvou vraždou. Vtedy som mala pocit, že sa konečne niečo deje no následne sa dej opäť spomalil a veľká časť knihy sa niesla v duchu dlhých dialógov a výsluchov.
Problém bol pre mňa najmä v tom, že som sa počas čítania necítila nijako „zapojená“ do vyšetrovania. Mám rada, keď si môžem sama skladať indície a tipovať páchateľa spolu s detektívom, no tu som mala pocit, že informácií je buď málo, alebo s nimi neviem reálne pracovať. Veľa scén na mňa pôsobilo skôr ako výplň čítala som ich, ale neposúvali ma bližšie k odhaleniu.
Vraha som nakoniec síce tipla správne, ale skôr náhodne než na základe nejakých premyslených teórií.
Trochu som sa strácala aj v postavách. Bolo ich viac a niektoré mená si boli podobné, takže som si občas nebola istá, kto je kto. Výraznejšie mi utkveli len Poirot a Catchpool, ostatní na mňa pôsobili skôr nevýrazne.
Na druhej strane, čo sa mi páčilo, bolo prostredie. Zasadenie príbehu do Grécka počas zimy a obdobia Silvestra malo svoje čaro. Celá tá atmosféra silvestrovskej večere a „old school“ detektívneho vibe-u bola príjemná a vedela som si ju živo predstaviť.
Kniha si pravdepodobne nájde svojich čitateľov najmä medzi fanúšikmi klasických detektívok alebo tými, ktorí nemajú radi krvavé príbehy. Pre mňa však bola miestami príliš zdĺhavá a menej pútavá.
Úprimne mám pocit, že štýl Sophie Hannah mi nesadol tak, ako som čakala, a v porovnaní s originálnymi dielami Agatha Christie na mňa pôsobil slabšie a menej prirodzene.
Aj napriek tomu plánujem siahnuť ešte po ďalších knihách tentokrát priamo od Agathy Christie, aby som si v tom urobila jasnejší názor.
Toto je v poradí šiesta kniha od Sarah J. Maas a konečne bolo cítiť, že sa príbeh naplno rozbieha. Spomedzi všetkých doterajších častí sa mi táto páčila najviac.
Už od začiatku je tu viac akcie a celkovo mi kniha prišla dynamickejšia. Dej nebol nudný a mala som chuť stále pokračovať a zisťovať, čo bude ďalej. Akcia bola nielen častejšia, ale aj intenzívnejšia aj keď neviem, či je to tým, že už som si k postavám vytvorila silnejší vzťah a všetko viac prežívam. Samozrejme, aj tu sa našli pomalšie pasáže, ktoré som chcela mať čo najrýchlejšie za sebou, ale to je pri takto rozsiahlej knihe asi prirodzené.
Aelin sa podľa mňa čoraz viac vyvíja. V prvých knihách som ju nevnímala ako taktickú a premyslenú postavu, no v posledných častiach sa táto jej stránka dostáva čoraz viac do popredia. Jej stratégie a „mind games“ ma bavili a veľakrát ma dokázala prekvapiť presne v momentoch, keď prekvapila ostatné postavy, prekvapila aj mňa.
Na druhej strane, niekedy mi vie aj trochu liezť na nervy najmä tým, že sa akoby nikdy neospravedlňuje a skôr pritlačí ešte viac. Možno je to celkovo štýl postáv v tejto sérii, ale tu som si to uvedomila najviac.
Veľkým plusom tejto časti je aj práca s vedľajšími postavami. Rozvíjajú sa viaceré dejové línie a každá má niečo do seba. Najviac ma bavila linka Lorcana a Elide ich putovanie som si užívala asi najviac a vždy som sa tešila na ich kapitoly. Manon a jej trinástka je kapitola sama o sebe úplne chápem, prečo je taká obľúbená postava, a ja som jednoznačne team Manon.
Mám pocit, že v tejto knihe je výraznejšia aj romantická linka je vidno, ako sa postavy postupne „prepájajú“ a ich vzťahy sa viac rozvíjajú, čo ma bavilo.
Páči sa mi aj to, ako autorka pracuje s napätím a dávkovaním informácií. Neodhalí všetko hneď, ale postupne si veci skladáme a rovnako ako Aelin dokáže prekvapiť svoje okolie, dokáže prekvapiť aj čitateľa.
Záver ma prekvapil. Vedela som, že sa niečo stane, ale nečakala som, ako to autorka uchopí. Kniha ma určite navnadila na pokračovanie, aj keď sa snažím sériu čítať pomalšie, aby som si ju viac užila.
Pre mňa je táto časť zatiaľ najlepšia najmä vďaka prepletaniu príbehov, väčšiemu množstvu akcie, napätiu a tomu, ako všetko do seba začína zapadať.
Fifty Fifty je moja druhá kniha od Stevea Cavanagha a úprimne bola pre mňa trochu slabšia než Trinásť. Napriek tomu sa mi však čítala dobre.
Kniha bola pútavá od začiatku, pretože dej sa rozbieha hneď zatknutím dvoch sestier obvinených z vraždy vlastného otca. To okamžite vytvára napätie a otázku, ktorá sprevádza čitateľa takmer až do konca: ktorá z nich je vrahyňa?
Počas čítania som neustále menila názor na to, ktorá zo sestier môže byť vinná. Mala som aj vlastnú teóriu a snažila som sa hľadať dôkazy, ktoré by ju potvrdili. Autor sa s čitateľom naozaj dobre zahráva a drží nás v napätí takmer do posledných strán.
Súdna časť príbehu ma bavila. Nebola opísaná príliš dopodrobna, ale veľmi sa mi páčili právnické stratégie a argumenty. Vždy ma prekvapí, ako pohotovo dokážu postavy reagovať a obrátiť fakty vo svoj prospech.
Nové postavy, najmä Kate a Blochová, mi boli sympatické. Eddie Flynn bol ako vždy postava, ktorej som fandila.
Konečné odhalenie ma síce prekvapilo, ale nie až tak veľmi ako v Trinástke. Práve tam bol podľa mňa záver oveľa silnejší aj vďaka väčšiemu priestoru pre pozadie vraha, jeho myslenie a postupy. V Fifty Fifty mi tento výrazný „wow moment“ trochu chýbal.
Hodnotenie 4/5
Po trochu slabšej tretej časti som bola veľmi zvedavá, čo prinesie pokračovanie. Kráľovná v tieňoch ma nakoniec celkom príjemne prekvapila. Síce si autorka opäť drží svoj typický štýl pomalší začiatok a viac akcie až ku koncu ale celkovo mi táto časť prišla dynamickejšia a zaujímavejšia než predchádzajúca.
Veľmi sa mi páčilo, ako sa príbeh rozširuje o ďalšie postavy a dejové línie. Svet pôsobí bohatšie a jednotlivé príbehy sa postupne prepletajú. Aelin stále fandím, najmä keď ide o jej strategické hry a premyslené plány. Baví ma sledovať, ako manipuluje situácie vo svoj prospech je to presne ten typ „mind games“, ktorý ma v knihách veľmi baví.
Z vedľajších postáv ma v tejto časti najviac zaujala Elide, ktorá mi prišla ako veľmi zaujímavý prírastok do príbehu. Stále ma baví aj Manon a veľmi sa mi páči Asterin som zvedavá, kam sa jej príbeh bude ďalej vyvíjať. Samozrejme nesmiem zabudnúť na Aediona, ktorého mám stále veľmi rada.
Na druhej strane, jedna vec, ktorá ma stále úplne nepresvedčila, je dynamika medzi Aelin a Rowanom. Ich "vzťah" a náhle veľmi silné puto mi stále nepripadá úplne prirodzené a autorka ma v tomto smere zatiaľ úplne nepresvedčila. Podobne som mala trochu problém aj s konfliktom medzi Aelin a Chaolom, ktorý mi miestami pôsobil trochu umelo.
V knihe sa objaví aj pár odhalení. Pri kráľovi som už mala určité podozrenie, takže ma skôr zaujímalo, ako presne to autorka vysvetlí. Zaujímavý bol aj moment okolo Lysandry, ktorý do príbehu priniesol nový prvok.
Celkovo mi táto časť prišla o niečo akčnejšia než predchádzajúca, aj keď by som sa vôbec nehnevala, keby sa väčšie udalosti začali diať už skôr a nielen ku koncu knihy. Občas sa tam našli aj pasáže, pri ktorých som si hovorila, či boli naozaj potrebné, ale nič z toho mi čítanie výrazne nepokazilo.
Kniha ma každopádne nechala v napätí a som veľmi zvedavá, kam sa príbeh posunie ďalej. Najmä ma zaujíma, čo autorka pripraví pre Manon a jej trinástku.
Hodnotenie: 4,5/5
!!!!!!!!!!!!!!!!!! Spoilerová poznámka!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
*
*
*
*
Jedna vec, s ktorou sa stále úplne neviem stotožniť, je dynamika medzi Aelin, Rowanom a Chaolom. Stále mi nejde úplne do hlavy, prečo Aelin dokáže odpustiť Rowanovi jeho správanie z minulosti najmä keď k nej nebol vždy práve najlepší no zároveň nedokáže prekonať to, čo sa stalo medzi ňou a Chaolom. Ich konflikt mi miestami prišiel trochu umelo vyhrotený a nebola som si istá, či som tomu úplne verila.
Možno je za tým rozdiel medzi fyzickým a emocionálnym ublížením, ale napriek tomu som si k Rowanovi zatiaľ úplne nenašla cestu. A úprimne medzi Aelin a Rowanom zatiaľ necítim žiadnu skutočnú chémiu. Ich vzťah na mňa pôsobí trochu umelo a autorka ma v tomto smere zatiaľ úplne nepresvedčila.
