Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
S Bezmocnou mám už od začiatku taký zvláštny vzťah. Najprv som ju čítať neplánovala, keďže neustále prirovnania k Hunger games ma skôr odrádzali. Tie sú totiž moja láska a nechcela som si ich nejakou napodobeninou pokaziť. Potom sa však kopili nadšené recenzie, videla som obálku spolu s oriezkou (veru, v tomto ohľade nepotrebujem veľa :)) a povedala som si, že asi si musím spraviť názor sama. Predsa len, dobrej fantasy jednoducho neviem odolať.
Začalo sa to vskutku dobre a ja som sa začítala bez najmenších problémov. Aj keď ma opäť raz čakalo násť ročné dievča (mohol by niekto v tomto obľade vymyslieť konečne niečo originálne? Čo tak hlavná hrdinka 30+?), Paedyn som si hneď obľúbila. Rovnako ako hlavného mužského hrdinu, Kaia, skrývalo sa v ňom omnoho viac ako sa mohlo zdať. A spolu boli prosto skvelí! Ľudia so zvláštnymi schopnosťami proti ľuďom bez schopností bol tiež zaujímavý aspekt príbehu, ktorý by si možno zaslúžil trochu viac vysvetlenia. Verím však, že niečo si autorka nechávala aj do pokračovania. Navyše celkovo jej štýl písania mi veľmi sadol, ani som nemala pocit, že čítam, príbeh mi ubiehal takmer sám a nemala som problém si všetko predstaviť.
Len tá podoba s Hunger games. Bolo to tak očividné, až sa mi miestami chcelo plakať. Chápem, že pri tom množstve kníh je ťažké vymyslieť niečo naozaj originálne. Ale až takúto podobu by som nečakala a aj po pár dňoch od prečítania neviem, ako by som vlastne knihu ohodnotila. Páčila sa mi, užila som si čítanie, stále som držala Peadyn s Kaiom palce. S jedným veľkým ALE.
V každom prípade som zvedavá na pokračovanie, ako sa vyvinú viaceré aspekty príbehu a hlavne, či sa autorka nebude ďalej opičiť.
Smrtící nádech je v poradí už 10. časť vynikajúcej série s detektívkou Josii Quinnovou. Povedať, že si každý nový diel užívam by bolo možno slabé slovo. Naozaj neviem ako to autorka robí, ale drží si latku vysoko, zakaždým čakám a aj dostanem napínavé čítanie. Väčšinou knihu prečítam na posedenie, keďže autorka vymyslí napínavý príbeh plný zvratov, ktorý len tak neodložím.
Opäť sa ocitneme v malom mestečku Denton, v ktorom bývajú očividne veľmi vynaliezaví zločinci. Obete začnú pribúdať doslova zo dňa na deň a policajné oddelenie má plné ruky práce s nájdením dôkazov, ktoré v podstate neexistujú. Josie vyšetrovanie stojí takmer všetky sily, navyše si robí starosti s Noahom, ktorý je čoraz viac odťažitý. Obeťou môže byť v podstate každý, nikto netuší kto najbližšie padne vrahovi do hladáčika. Ide doslova o hodiny a to Josie ešte netuší, že opäť raz môžu byť zasiahnutí aj jej najbližší.
Originálne a plné nepredvídateľnych zvratov, presne takéto krimi mám rada. Táto časť bola špeciálne zamotaná, až do posledných pár strán som nemala tušenie, kto by mohol byť páchateľom. Teda, samozrejme, že som svoj tip mala, ale ani zďaleka som sa k pravde nepriblížila. Aj v Josiinom súkromnom živote nastal zaujímavý vývin a o to viac som teraz zvedavá na pokračovanie.
Odporúčam všetkými desiatimi, tak ako celú sériu.
“Možno nestačí len veriť v lásku, chcieť ju a čakať, kým si k nej sami nájdeme cestu. Človek by sa nemal neúnavne snažiť, len aby druhého presvedčil zostať. Láska je o kráčaní ruka v ruke v ústrety svetlu.”
Príbeh našej lásky je presne o tom, o čom názov naznačuje. Je to krásny, emočný, silný príbeh celoživotnej lásky dvoch ľudí, ktorí si bez seba nevedia predstaviť život. Bolo to pekné, ale zároveň aj veľmi smutné, keďže od začiatku bolo jasné, aký koniec príde. Taký, aký čaká každého z nás, len väčšina nevie, kedy tá chvíľa nastane.
Knihu odporúčam každému, kto má rád príbehy o živote so všetkým, čo prináša. To dobré, aj to zlé. Významné chvíle, na ktoré spomíname s láskou, aj tie smutné, na ktoré by sme najradšej zabudli. Ale aj tie obyčajnosti, ktoré nám často prídu nudné a pritom neskôr by sme dali všetko na svete za to, aby sme znova mohli zažiť aspoň jeden taký všedný deň.
Evelyn a Joseph majú pred sebou posledný spoločný rok. Celý život prežili spolu a rovnako chcú aj odísť. Čaká ich náročné zmierenie s rodinou, zákernou chorobou a vlastnou smrteľnosťou. Vrátime sa s nimi do minulosti k okamihom, ktoré tvarovali ich vzťah. Prežijeme mnoho dojemných chvíľ, ktoré ma síce citovo zasiahli, ale nezanechali vo mne smútok. Skôr nádej, že život prežitý s láskou smrťou určite nekončí.
Bodyguardka ma zľákala už na prvý pohľad obálkou a som tomu veľmi rada. Užila som si totiž príjemnú a vtipnú oddychovku, ktorú si viem ľahko predstaviť ako romantickú komédiu.
Keď tak nad tým rozmýšľam, asi ani nie je nič, čo by som knihe vytkla. Postavy som si naozaj ľahko obľúbila. Teda okrem jedného donchuana, ktorý si zjavne myslel, že svet sa točí len okolo neho. Aj ten však perfektne zapasoval do príbehu. Hannah a Jack spolu pasovali hneď od začiatku a páčilo sa mi, ako sa ich vzťah postupne vyvíjal. Okrem citov, ktoré ešte k nikomu necítili, si vzájomne pomohli s démonmi minulosti, ktoré im bránili užívať si život naplno. Príbeh mal spád a množstvo vtipných momentov ma zabavilo.
Ak hľadáte oddychovku, ktorá nie je plná klišé, ale obsahuje humor, romantiku, aj originálnu zápletku, Bodyguardka bude to pravé.
Prežila len jediná u nás v posledných týždňoch obletela internet. Na prvý pohľad naláka zaujímavou obálkou a oriezkou. A na pohľad druhý určite osloví anotácia, pri ktorej zaiskria očká každému nadšencovi zamotaných trilerov. Ja som mala s autorom doteraz len jednu skúsenosť - Preži túto noc. Aj keď ma v nej postavy nenadchli, samotný štýl písania bol veľmi pútavý.
Vlastne rovnako to bolo aj pri tejto novinke. Vtiahla ma hneď od začiatku, stránky sa otáčali takmer samé. Podivínske sídlo s perfektnou creepy atmosférou a ešte stále viditeľnými stopami starých vrážd vás nenechá chladnými, až máte pocit, že každú chvíľu ožije. Od samotných postáv sprvu neviete čo čakať, aj keď je jasné, že asi každý má nejaké tajomstvo. Opatrovateľka Kit príde do domácnosti, kde sa zastavil čas. My sa spolu s ňou postupne dozvedáme desivú minulosť, tak vzdialenú poverám. Síce sa hovorí, že v každej sa skrýva zrnko pravdy, odporúčam neveriť asi ničomu, čo si prečítate.
Autor má rád krátšie kapitoly a vždy ich zakončí tak, že musíte čítať ďalej. A očividne veľmi rád šokuje, väčšinu rozuzlenia si nechával na záver. Ku koncu mi to už trochu vadilo, prinášal jeden zvrat za druhým a mala som pocit, že nemajú konca kraja, až mi to prišlo otravné a ťažko uveriteľné. Kit tiež nebola najostrejšia ceruzka v peračníku, prišla mi splašená a zbrklá, vlastne miestami vôbec nerozmýšľala (niekedy mi ani prevracanie očí o 180 stupňov nestačilo).
Aj napriek tomu som dala knihe 4 *, rozhodne si zaslúži prívlastok strhujúca a nemala by obísť žiadneho milovníka trilerov.
Šťastné miesto. Určite ho má každý z nás. Miesto, kde sa cítime šťastní a opadnú z nás všetky starosti. Máme pocit, že čas beží úplne iným spôsobom ako v bežnom živote a my si vieme vychutnať každú chvíľu bez starostí. Harriet s kamarátmi majú presne takéto miesto, chatu na pobreží, kde pravidelne trávia prázdniny. Teraz sa však chata predala a oni prichádzajú o svoje šťastné miesto.
Posledný spoločný týždeň sa má niesť v mene oddychu, zábavy a oslavy. Každý z nich však prichádza z nejakým tajomstvom. Aj keď na povrchu vyzerá všetko v poriadku, tak ako samotní ľudia, aj ich vzťahy sa rokmi zmenili. Každý chce od života niečo iné, bezstarostné dni plné spontánnych nápadov sa zmenili na tie jednotvárne plné povinností. A na lásku už niektorým neostane miesto. Harriet a Wyn sa rozišli už pred mesiacmi, avšak teraz majú poslednú možnosť prehodnotiť svoj vzájomný vzťah, čím všetkým si prešli a či ešte majú vôbec nejakú nádej na budúcnosť.
Keď chcete romantickú oddychovku, pri Emily Henry nemôžete siahnuť vedľa. Aspoň mne sa zatiaľ každý jej titul naozaj pozdával. Rôznorodé postavy, ktoré si ľahko obľúbim, nie úplne prvoplánový romantický vzťah a prostredie, ktoré perfektne doplní príbeh. Okrem diania počas dovolenkového týždňa sa vrátime na začiatok vzťahu Harriet a Wyna, vďaka tým najdôležitejším momentom prežijeme s nimi tie krásne, ale aj tie smutné chvíle. Páčili sa mi samostatne, aj spolu a oslovilo ma najmä to, akú cestu spoločne prešli.
Elsa má predurčený jasný osud - stať sa starou dievkou. Je neskutočne osamelá, sníva o veľkej láske, ktorú pozná len z románov. Všetko sa zmení, keď neplánovane otehotnie a dostane sa do rodiny talianskych farmárov. Elsa je presvedčená, že tvrdou prácou si dokáže zaslúžiť lásku svojej novej rodiny a drie od svitu do mrku. Ani najtvrdšou prácou či vierou však nevie ovplyvniť šťastie ostatných, či prírodné živly. Veľké sucho a hospodárska kríza rozvrátia jej rodinu a ona si siahne na dno svojich síl, aby ochránila svoje deti a dala im nádej na lepšiu budúcnosť.
O knihe ako je Proti vetru mi príde zvláštne napísať, že taký smutný a frustrujúci príbeh bol vynikajúci. Autorke sa podarilo zaujať doslova od prvej strany a aj keď vo mne vyvolala hnev, smútok a beznádej, ktorá sa každou stránkou stupňovala, nevedela som knihu odložiť. Je náročné sledovať, ako niekto príde takmer doslova o všetko, žije na hranici únosnosti, každý deň sa prebúdza i ide spať s neutíšiteľným pocitom hladu. Elsa ukázala neskutočnú húževnatosť a silu, tam kde by sa iní už dávno vzdali a vydali svoj život napospas osudu, ona zaťala zuby a bojovala. O zle platenú prácu či kúsok jedla pre svoje deti. Neustále totiž verila, že príde niečo lepšie.
Proti vetru patrí bez debaty medzi top knihy tohto roka. Odporúčam každému, kto hľadá príbeh o sile bezhraničnej materskej lásky, húževnatosti a odhodľaní zmeniť svoj svet k lepšiemu.
“Bolesť bola súčasťou jej života tak dlho, až ju poznala ako farbu svojich vlasov alebo krivky svojho tela. Niekedy cez ňu videla svet, inokedy si ňou zakrývala oči, aby nič nevnímala. Ale vždy bola tam. Vedela, že je to jej vina, hoci keď zúfalo hľadala jej základy, nenašla v sebe chybu, ktorá to spôsobovala.”
Hospůdka v Praze je už dvanásta časť zo série Romantické úteky. Ako už názov napovedä, tentokrát sa príbeh bude odohrávať v stovežatej Prahe. Bola som veľmi zvedavá ako sa mi prostredie, ktoré poznám z vlastnej skúsenosti, bude v knihe páčiť, keďže práve rôzne lokality sú pre mňa v Caplinovkách asi najväčším lákadlom.
Byt v meste s malebným výhľadom, pivárne s nekonečnou zásobou rôznorodého piva, najznámejšie historické pamiatky, návšteva chaty na vidieku, či hubárčenie. Nielen to spoznáte z pohľadu zahraničných turistov, Anny a Lea, ktorí sa ocitnú v Prahe na stáži. Stretnutie bolo nanajvýš nečakané, najmä keď ich spája spoločná minulosť. Ich vzťah je poznačený síce veľkou láskou, ale aj sklamaním a bolesťou, a teraz sa učia spolu znovu vychádzať. Spoločné zážitky zo stredoeurópskeho mesta a im možno opäť pomôžu nájsť si k sebe cestu. Aj keď dá sa tak ľahko zabudnúť na minulosť a uveriť, že každý sa môže zmeniť?
Z tejto série som síce nečítala všetky časti, aspoň zatiaľ, ale z tých prečítaných bola Hospůdka pre mňa najslabšia. Konceptovo je podobná ostatným, myslím, že ak ste už niektoré knihy čítali, tak vás prekvapenie nečaká. Prostredie bolo príjemné, kedyže nepoznám Prahu z predošlých návštev, určite by ma lákalo to napraviť. Čo mi však vôbec nesadlo, boli postavy. Ani Leo, ani Anna mi neboli sympatický, či už samostatne, alebo spolu. Ako pár pre mňa nemali žiadnu iskru, aj keď sa hovorí, že protiklady sa priťahujú, nesedeli mi spolu.
4,5*
Snehové dievča je pekný dobrodružný príbeh o priateľstve a odvahe. Kniha je určená pre deti vo vekovej kategórii od 10 rokov, ale myslím, že rovnako si ju užije každý dospelý, čo rád číta rozprávky.
Taša sa s rodičmi presťahuje na hospodárstvo k starému otcovi, ktorý sa už nedokáže sám o všetko postarať. Prichádza zima, s prípravami majú veľa práce. Taša však stále bojuje s plachosťou, zlá skúsenosť ju naučila, že nemôže veriť ostatným a stále sa bojí otvoriť iným ľuďom. Mráz, sneh a čary, známe len z rozprávok, jej do cesty privedú niekoho, kto jej môže pomôcť znovu objaviť svoju odvahu a radosť z priateľstva. Rovnako však môže celú dedinu a prírodu priviesť do záhuby tuhou zimou. Podarí sa Taši poraziť zimu a zároveň svoj vlastný strach?
Snehové dievča je ozaj pekná kniha už na prvý pohľad. Ilustrácie aj obálka potešia oko a perfektne doplnia čítaný príbeh. Odporúčam každému, kto má rád príbeh s ponaučením, chce zažiť pravú zimnú atmosféru plnú snehu a nočného dobrodružstva, či spoznať silu súdržnosti a priateľského puta. Zatiaľ som ju čítala sama, ale už teraz sa teším na čítanie s dievčatami, keď podrastú.
Knihy od Františka Kozmona patria medzi moje obľúbené a vždy sa teším na ďalšiu časť z jeho zvieracej série. Všetky majú parádnu obálku a ich obsah väčšinou doslova zhltnem na posedenie.
Marekovi Wolfovi sa v predošlej časti podarilo vyhrabať zo závislosti. Jeho činom, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiadny kriminálnik, však neunikne tak ľahko, najmä keď si niekto zaumieni, že ho bude vydierať. Okrem starosti o brata, ktorý sa vráti z psychiatrickej liečebne, tak musí nájsť človeka, ktorý ho chce pripraviť nielen o kariéru, ale zdá sa, že aj o kolegu Vaneka. Aby toho nebolo málo, po Bratislave behá šialený vrah, ktorý má už možno v hľadáčiku ďalšiu obeť.
Okrem napínavého prípadu vraždy, kde policajti tápu bez zjavnej stopy, nás autor zaviedol pár rokov späť, do nedávnej minulosti. Priblížil tak súkromie a vzťahy medzi kolegami na oddelení, čo tiež, ako sa ukázalo na konci, malo úzky súvis s Wolfom a nielen jeho prípadom vydierania. Musím povedať, že som si čítanie nesmierne užila a v napätí čakala, ako sa to celé vyvŕbi. Ako vždy, všetko do seba zapadlo ako puzzle. Radšej nebudem hovoriť, že by som okamžite potrebovala čítať pokračovanie! Čakanie si asi skrátim rereadingom celej série, keďže po dočítaní Bažanta ma láka vrátiť sa opäť na začiatok.
