Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Keď sa povie žáner historický román, tak Pápežovú liečiteľku by som si predstavila ako prototyp. Mala všetko, čo som od tohto žánru čakala. A to som bola pôvodne celkom skeptická, keďže hodnotenia má naozaj vynikajúce - nie vždy však takto dobre hodnotené knihy aj splnia očakávania. Musím však povedať, že taketo hodnotenie si kniha zaslúži, autorka ma zaujala ihneď a ako som raz začala čítať, nevedela som ju odložiť.
Dej sa odohráva v období veľkých historických mílnikov. Z tohto pohľadu si autora dala naozaj záležať, zahrnula skutočné historické udalosti, ktoré spolu s fikciou tvorili dokonalý celok. Eleanor po mame zdedila veľké liečitelské nadanie, ktoré však v 14.storočí nebolo prijaté práve s nadšením. Namiesto vďaky za pomoc jej skôr hrozí obvinenie z čarodejníctva. Jej sen je stať sa lekárkou, čo je v tom období pre ženu nemožné. Jej nadanie ju však dostane do vysokých spoločenských kruhov, kde síce môže byť užitočná, ale zároveň to pre ňu môže byť veľmi nebezpečné.
Celková atmosféra príbehu bola celkom pochmúrna. Už len to, že Eleanor prišla o matku a bez nádejného muža nemá skoro žiadnu hodnotu, bolo dosť smutné. K tomu sa pridal mor, postupne zabíjajúci veľký počet ľudí, či náboženskí fanatici bažiaci po pomste a krvi (samozrejme obviňujúci nevinných). O to viac som však Eleanor držala palce, nech dokáže robiť to, čo miluje a každý aj ten najmenší úspech som s ňou cítila ako veľké víťazstvo. Eleanor mi hneď prirástla k srdcu, bola odvážna, húževnatá a odmietala sa len tak vzdať.
Ak máte radi historické romány, Pápežovú liečiteľku si musíte prečítať. Je to skvelé a pútavé čítanie, ktoré vyvolá množstvo emócií.
Jane Austin je známa svojimi klasickými románmi, v ktorých sa riešia asi tie najobľúbenejšie knižné témy - láska a vzťahy. Ja mám jej tvorbu rada a s obľubou sa ponorím do mnou mnohokrát čítaných, ale aj tých doteraz nečítaných príbehov. Láska slečny Elliotovej patrí do tej druhej kategórie a hoci som ju čítala prvýkrát, zanechala veľmi dobrý dojem.
Anne Elliotovej hrozí, že skončí ako stará dievka. Mala som však dojem, že to vadí všetkým v jej okolí, len jej nie. Keď pred rokmi zrušila zasnúbenie, bola z toho nešťastná a poznačilo to všetky budúce potencionálne vzťahy. Ono nájsť vhodného ženícha, ktorý by navyše spĺňal všetky požiadavky ohľadom postavenia a majetku, nie je vobec ľahké, ešte k tomu aby jej ho schválilo aj okolie. Lebo práve názor ostatných bol nesmierne dôležitý, mnohokrát zavážil viac ako vlastný úsudok.
Z veľkej časti sme v knihe čítali o rôznych spoločenských stretnutiach. Ak ste vtedy nemali aspoň raz denne návštevu, prípadne ste neboli na nejakú pozvaní, tak ste sa v podstate ocitili na spodku spoločenského rebríčka. Kto, kedy, kde a s kým sa stretne bola hlavná téma takmer každého rozhovoru, pokiaľ nebolo potrebné prebrať nejaké čertsvé klebety.
Anne sa síce často ocitla v centre diania, väčšinou však bola pozorovateľom s vlastným názorom. Už od začiatku mi bola sympatická, nenechala sa totiž strhnúť všeobecnou náladou a vedela zachovať chladnú hlavu. Mám pocit, že v jej rodine bola jediná normálna. Ani radšej nebudem začínat o jej otcovi (ješitný, narcistický a nesamostatný chlap), či jej sestre Mary (podoba s otcom bola nesmierna, všetko sa muselo točiť okolo nej). Anne som preto veľmi držala palce, nech sa jej spomedzi všetkých “vhodných” mládencov podarí nájsť toho pravého, unikne tak intrigám a bude môcť žiť život, aký si vždy predstavovala. A hlavne nech nedá na predstavy ostatných a riadi sa radšej svojim srdcom. Lebo viete ako sa hovorí, “stará láska nehrdzavie”, len niekedy potrebuje čas dozrieť.
Ukradnutá kráľovná je pútavo napísaný príbeh pre každého, kto má rád historické romány, archeológiu starovekého Egypta, miestami napínavé pátranie po ukradnutých artefaktoch a v neposlednom rade dve ženy, ktoré sa v žiadnom prípade len tak ľahko nevzdajú.
Autorka ma vtiahla do deja hneď od začiatku a ani sa mi nechcelo veriť, ako rýchlo mi ubiehali stránky. Hlavné ženské postavy, Charlotte a Annie, som si okamžite obľúbila. Už len preto, aké boli obe húževnaté a nedali sa len tak niečím, alebo niekým, zastrašiť. Rovnako ma zaujalo aj prostredie, do ktorého autorka príbeh zasadila - svetoznáme Metropolitné múzeum v New Yorku, plné nesmierne zaujímavých expozícií a nemenej zaujímavý Egypt, ešte stále skrývajúci mnohé historické pamiatky. Pozadie archeologických vykopávok mám v knihách veľmi rada, tu tvorili zaujímavé prostredie pre vznik mladej lásky, ukážku postupov odkrývania a spracovania nájdených artefaktov. Autorka však nešla nejako do hĺbky, myslím, že nechcela ubrať z pozornosti postavám a vývoju ich vzťahov.
Charlotte a Annie totiž mali pred sebou cestu, ktorá bola náročná, ale veľmi dôležitá. Charlotte musela pozbierať všetky sily a čeliť démonom minulosti, vypátrať čo sa stalo s jej rodinou a poraziť kliatbu, ktorá ju dlho prenasledovala. A mladučká Annie hľadala smer svojho života, aj odvahu vymaniť sa spod vplyvu svojej matky (ktorá ma inak svojim sebeckým prístupom k dcére dosť štvala).
Celé to bolo okorenené pátraním po vzácnom artefakte a odhaľovaním nebezpečnej kriminálnej skupinky. Bolo to skvelé rýchle čítanie a každý aspekt príbehu ma veľmi bavil.
Asi hneď na prvý pohľad je jasné, že Smrť na Capri bude letná oddychovka. Dovolenková atmosféra už z krásnej obálky doslova dýcha - slnko, pláž, stôl plný dobrého jedla, navyše s malebným výhľadom na more (je vidieť, že Adrián Macho je majster svojho remesla).
Autor Anders de la Motte je známy najmä svojimi napínavými trilermi, tu však trochu zmenil žáner. Preto žiadne strhujúce napätie a zvraty nečakajte, s pomocou manželky tentoraz napísal naozaj oddychovú detektívku. Ako to býva v takýchto detektívkach, najdôležitejším prvkom sú postavy. Autori poskytli naozaj dostatok času na to, aby sme každého spoznali podrobnejšie a pochytili celkovú dynamiku v malej skupine dovolenkárov. Samotný zločin sa odohrá až v poslednej tretine knihy a nie je to nič krvavé ani drastické. Podstatná časť záhadnej smrti je motív a ako sa ukáže, ten mal takmer každý, koho sme v knihe spoznali. Takže zistiť, kto je páchateľ, aj napriek očividnému alibi, bol celkom tvrdý oriešok.
Rovnako ako spoznávanie postáv ma bavila celková oddychová atmosféra. Taliansko, minimálne v knihách, mi už patrí k letu, a autorom sa podarilo úžasne zachytiť dovolenkové prostredie na nádhernom ostrove Capri. Množstvo lákavého jedla a pitia, pamiatky a kúsok histórie - hneď som mala pocit, že som sa tam sama ocitla. Autori to celé ozaj vynikajúco skombinovali, dokonca sa objavila aj jemná romantická linka. Epilóg ma nalákal na pokračovanie, ktorého sa, dúfam, tiež dočkáme.
Nevinná hra je kniha, ktorá vás doslova vtiahne do deja hneď od začiatku. Keď totiž príde k únosu malého dieťaťa, rovnako ako rodičom a polícii mi začali víriť hlavou otázky kto a prečo. Ide o náhodný čin, aj keď dokonalo naplánovaný? Alebo sa chce niekto pomstiť? Zároveň bolo celkom rýchlo jasné, že obaja rodičia niečo skrývajú. Bolo už len otázkou času, keby ich tajomstvá z minulosti vyplávajú na povrch a polícia bude môcť príst na to, kto chcel im a ich dcére tak ublížiť.
Autorka stavila na striedanie rozprávania z pohľadu viacerých postáv, Čo na mňa perfektne fungovalo. Prirodzene sa tak stupňovalo napätie a príbeh postupne dostal spád. Musím však povedať, že postavy som si nejako špeciálne neobľúbila, najmä rodičia boli zvláštni, aj keď je pravda, že s takým šokom a zármutkom sa každý vysporiada inak. Celkovo sa kniha veľmi dobre čítala, bolo to napínavé a bola som zvedavá, kto za tým všetkým stojí a či sa Lucia vôbec niekedy vráti domov.
Odporúčam každému, kto má rád príbehy s postupným odhaľovaním pravdy, psychického napätia a pár zaujímavých zvratov.
Sestry z Toskánska je prvá časť série o štyroch sestrách so zvláštnymi schopnosťami. Sledujeme v nej Lucreziu, ktorá sa po smrti otca konečne po rokoch môže vrátiť domov. O návrate snívala odkedy ju najskôr zavreli do blázninca a potom poslali do internátnej školy. Svoje sestry odvtedy nevidela, kedže všetci, ktorých poznala, s ňou prerušili kontakt. Teraz má Lucrezia možnosť poriadne spoznať svoje sestry, vysporiadať sa s nepríjemným dedičstvom a odhaliť staré rodinné tajomstvo.
Takýto typ príbehov čítam veľmi rada, vždy si pri nich príjemne oddýchnem. Prítomnosť sa prelínala s minulosťou, vďaka tomu som postupne zistila aspoň niečo z mladosti Lucrezie a čo predchádzalo jej “vyhosteniu” z rodiny. Trochu ma mrzelo, že práve o rodine autorka neprezradila viac, napríklad akému podnikaniu sa venoval otec, keďže niekoľkokrát bolo naznačené, že to nebolo len výroba vína, či olivového oleja, ale skôr niečo na hranici zákona. Taktiež by som rada bližšie spoznala aj jej sestry, ale myslím, že mnohé sa dozvieme v ďalších častiach, kde spoznáme každú sestru zvlášť.
Nešlo o predvídateľnú romantiku, mnohí mali za sebou ťažký život, zložité vzťahy a rovnako ich čaká ešte tvrdá práca. Už teraz som zvedavá na knihu s ďalšou sestrou, zvláštnym nadaním a úžasným prostredím vily v Toskánsku.
Ak ešte hľadáte tú pravú letnú oddychovku, ktorú si môžete pribaliť na dovolenku, či si s ňou len tak oddýchnuť pri vode alebo na záhrade, Hotel Nantucket by mohol byť pre vás ten pravý.
Ponúka naozaj široký záber tém - rôznorodá zbierka postáv s vlastnými problémami, zaujímavý hotel, ktorý by som bez váhania navštívila (už iba kvôli tomu interiéru), bezchybná dovolenková atmosféra, duch, ktorý občas spríjemňuje pobyt hosťom strašením, náznak krimi zápletky. A to nespomínam to vynikajúce jedlo! Už som od autorky prečítala dve knihy, Hotel Nantucket je tretia a práve táto sa mi páčila najviac.
Štýlovo ma zaujala hneď od začiatku. V novootvorenom hoteli spoznáme kolorit zamestnancov, autorka nám ich priblíži prostredníctvom rôznych situácií a náhľadov do ich minulosti. A keďže v malom meste klebetiace jazyky fungujú ako dobre naolejovaný stroj, vzniklo pár zaujímavých chvíľ, ktoré dali zamestnancom zabrať. Duch mladej chyžnej, pohybujúci sa po hoteli, to všetko príjemne osviežil.
Za mňa skvelé, pútavé čítanie, ktoré ma bavilo od začiatku do konca.
3,5*
Sebastian Fitzek je už dlhoročná stávka na istotu. Len čo chytíte jeho knihu do ruky, hneď vám je jasné, že dostanete nepredvídateľný, strhujúci a napínavý príbeh, ktorý nepustite z rúk, lebo ho jednoducho budete musieť dočítať.
Rovnako to bolo aj s Osemnocou. Podivná hra, ktorá zmagorí tisicky ľudí, sa skončí polovačkou na dve náhodne vybrané obete. Ide doslova o sekundy, situácia sa mení každou stranou a vy vlastne neviete, komu a čomu veriť. Lebo, ako sa zdá, každý je niečomu na vine. Rovnako ako predošlé knihy, aj Osemnoc som doslova hltala. Asi najradšej na jeho knihách mám rada to napätie, lebo jednoducho aj pri najväčšej fantázii neuhádnete ďalší vývoj udalostí.
Mám však jedno ALE. V tejto hre mi tá prekombinovanosť situácii prišla až príliš a priznám sa, že ku koncu ma to až tak nebavilo. Zdalo sa mi, že autor to zbytočne naťahuje stále o ďalšiu a ďalšiu nepravdepodobnú situáciu. A potom všetkom, čo sa stalo, bol koniec až príliš fantastický, ako z nejakého amerického filmu. Tým však nechcem povedať, že by som si knihu neužila, práve naopak. Stále to bolo veľmi slušný triler, ktorý sa kvalitne pohral s mysľou. Len od Fitzeka sa neradí medzi moje najobľubenejšie.
3,5*
Posledné roky milujem historické romány, najmä tie s dvomi časovými dejovými linkami a odhaľovaním tajomstiev z minulosti . Pre mňa je v tejto kategórii Lucinda Riley absolútna kráľovná a keď som videla, že Dcéry kvetov by mali byť vhodné práve pre jej fanúšikov, nebolo nad čím rozmýšľať. Konceptovo je kniha podobná, avšak celý čas som sa snažila neporovnávať a užiť si príbeh tak, ako je napísaný.
Dalia sa po smrti starej mamy cíti stratená. Zažije menší šok, keď medzi jej papiermi nájde list od otca, ktoreho nikdy nepoznala. Dalia sa preto rozhodne nájsť ho. Vydá sa do ďalekého Mexika, kde začne pátrať po stopách svojej matky, ktorá tam pred takmer tridsiatimi rokmi študovala a tak zistiť aj identitu svojho otca. Zamiluje si mexickú kultúru aj jedlo, ľudia jej pripadajú neskutočne milí. Je to miesto, kde by aj ona mohla nájsť svoju lásku a šťastie?
Bola to naozaj fajn oddychovka. Zbožňujem, keď vďaka knihám navštívim rôzne krajiny a musím povedať, že aj mne Mexiko na týchto stránkach učarovalo. Chutné jedlá, historické pamiatky a pohostinnosť miestnych ľudí vytvorilo k príbehu perfektnú atmosféru, ktorú som si užívala stále viac. Aj zápletka bola zaujímavá, hľadanie odpovedí ohľadom minulosti svojej rodiny ma vždy baví. Avšak postavy, tie boli pre mňa kameň úrazu. Dalia a Camellia rozhodne nezaprú, že sú rodina. Obe iba s minimálnym počtom informácii okamžite prídu k záveru, ktorý je často chybný, reagujú zbytočne zbrklo a sami sebe tak škodia. Navyše bola Dalia občas taká naivná, až sa mi chcelo plakať (prečo nenastúpiť do taxíka s tromi neznámymi mužmi a byť strašne prekvapená, že asi naozaj nemajú čisté úmysly).
Tieto dve mi až tak nesadli, ostatné postavy však boli fajn. Myslím, že Dcéry kvetov sú sľubný začiatok série a som aj celkom zvedavá na príbehy ostatných žien z Blooming Hall, ktorých sa dúfam, tiež dočkáme.
Pár dní pred Vianocami nájde skupinka tínedžerov pri korčuľovaní v zamrznutom lome mŕtveho muža. Ide o medzi žiakmi obľúbeného učiteľa z gymnázia. Ako Dávid pri vyšetrovaní zistí, učiteľ tajil nákazlivú chorobu a množstvo mileniek. Aj keď milenky možno boli skôr verejným tajomstvom. Mohla niektorá z týchto skutočností niekomu až natoľko ublížiť, že by sa uchýlil ku chladnokrvnej vražde?
Špina je pokračovanie pre mňa perfektného trileru Dievča v hmle. Postavu Dávida zbožňujem a som rada, že sa v tejto časti vrátil v plnej sile. Neskutočne sarkastický, pred nikým si nedáva servítku pred ústa, je výbušný, plný nahromadenej energie a čaká len na to najmenšie podpichnutie, aby si ju mohol vybiť ručne-stručne. V tejto časti má namiesto rozvážnej kolegyne Emy nového parťáka - Dominika, ktorý je Dávidovým takmer úplným protikladom. Veľmi sa mi páčilo ako sa povahovo s Dávidom dopĺňali a ľahko sa mohli hrať na dvojicu dobrého a zlého policajta.
Samotný prípad bol poriadne zamotaný. Podozrivých sa objavilo viacero, mnohí z tých, ktorí prišli s mŕtvym učiteľom do styku, mohli mať nejaký motív zabiť ho. Autorka si nechala odhalenie až na posledné strany, napätie sa dalo na niektorých miestach takmer krájať a ja som opäť hádala, hľadala tie najmenšie indície a naivne si myslela, ako som všetko bravúrne skombinovala. Ale nie, vraha sa mi aj tak odhaliť nepodarilo.
Autorka perfektne vyvážila popis vyšetrovania so súkromným životom postáv a ja som si užívala obe tieto stránky príbehu. Nesmierne sa mi páči štýl, akým je prvá a aj táto druhá časť série napísaná a už teraz som teším na pokračovanie, nielen na nový kriminálny prípad, ale najmä na to ako sa vyvinie vzťah medzi Dávidom a Emou. Lebo s Dávidovou povahou to nebudú mať vôbec jednoduché.
