Odborná literatúra

DOPAMINE NATION od Anny Lembkeovej je dielo, ktoré si zaslúži širokú spoločenskú pozornosť. Lembkeová sa vo svojej knihe venuje jednej z najväčších výziev, ktorým čelí moderná spoločnosť a ktorá formuje naše každodenné prežívanie. Erudovaná autorka svojim dielom približuje dôležitosť a funkciu dopamínu a ozrejmuje funkčné princípy dopamínových odmien, podmienky vyrovnávania dopamínových hladín, či kľúčovosť homeostázy. Fakt, že nás gniavi záplava lacného dopamínu, ktorému podliehame i kvôli značnej neochote čeliť diskomfortu, autorka ilustruje nielen autentickými príbehmi iných, ale i svojím vlastným. Napriek nepriaznivým ukazovateľom a pokriveným vzorcom správania však existuje recept, ako zo seba pocit prázdnoty a večnej nespokojnosti striasť. Čaro spočíva v zdržanlivosti, abstinencii, pravdovravnosti, spomalení, sprítomňovaní, budovaní odolnosti, vytrvalosti a v ochote čeliť nepríjemným situáciám, ktorú dopamínové receptory adekvátne odmenia. V čase, keď mnohí uviazli v dopamínovej pasci, je dôležité vysvetľovať a ukazovať, ako sa z nej dostať, a presne to Lembkeová robí.

ŽLTÚ KNIHU BUDOVANIA ZNAČKY od Michala Pastiera si (nielen) v slovenských kníhkupectvách všimol azda každý. V kontexte tematického zamerania diela a autorovej špecializácie nejde o prekvapujúcu skutočnosť. Pastier vo svojej knihe približuje princípy pre efektívne budovanie firemnej, produktovej, či osobnej značky. Vzhľadom na chaotickú a dynamickú súčasnosť ide o tému, ktorá má širší záber a okrem podnikateľov osloví aj ľudí, ktorí nepodnikajú. Veľmi tomu napomáha štylistické uchopenie knihy a originálne grafické spracovanie, ktoré má kresbový ráz. Spomedzi skúseností, odkazov a poznatkov zhutnených v diele sa len ťažko vyberajú tie najreprezentatívnejšie. Veľmi ma však zaujala pasáže o tom, ako recepciu značky ovplyvňuje typ zvoleného písma, alebo o rastúcej potrebe spájať značky so zvukom, keďže v porovnaní s textom zrýchľujú zákaznícku recepciu. Nemožno opomenúť ani autorov dôraz na jednoduchosť, ktorá je opakom častých špekulácií a predstáv o tom, že to, čo funguje, musí byť komplexné a komplikované. Pastier ozrejmuje, že jednoduchosť vedie ku konzistentnosti, ktorá je predpokladom udržateľnosti a rozpoznania. Táto myšlienka korešponduje s tézou, že vyčkávať na správny moment je drahšie ako častejšia a pravidelná činnosť.

THE POWER OF HABIT od Charlesa Duhigga nie je kniha len o sile zvykov. Je to kniha o ich podstate a fungovaní, o ich vytváraní, dodržiavaní, no aj o tom, ako sa dajú zmeniť. Duhigg svojím dielom nenabáda k vytváraniu konkrétnych zvykov, no demonštruje, aký dopad majú na život, a to nielen v kontexte jednotlivcov, ale i spoločenstiev. Autor vo svojom diele zrozumiteľne opisuje a vysvetľuje jednotlivé komponenty, ktoré zvyky formujú, pričom zdôrazňuje ich vzájomnú súvislosť a podmienečnosť. Duhigg pripomína, že ambícia dostať pod kontrolu vedomé i podvedomé zvyky síce nie je nerealistická, no má svoje úskalia. Základom úspechu je vôľa a snaha o identifikáciu vzorcov, s ktorými môžeme pracovať a modifikovať ich podľa preferencií. Nepochybným pozitívom je fakt, že kumulácia dobrých (a vedomých) zvykov akceleruje elimináciu tých zlých (a podvedomých). Hoci zvyky nie sú nemenná veličina, zmeniť ich švihom čarovného prútika je nemožné. Jediným funkčným receptom je preto dlhodobá a cieľavedomá snaha, ktorú nie je v dobe bombastických riešení a rýchlych výsledkov ochotný vynaložiť každý.

ČIERNA SKRINKA SLOVENSKA je originálna zbierka esejí o aktuálnom stave Slovenska a o jeho výhľadoch do budúcnosti. Autormi textov sú významné osobnosti rôznych oblastí spoločenského, politického, odborného či novinárskeho života. V textoch pomenúvajú historické príčiny a súvislosti, determinanty vývoja až po súčasnosť a predikujú (niekedy odvážnejšie, inokedy zas menej), akým smerom sa bude Slovensko uberať v nasledujúcich rokoch. Dielo je unikátnym zrkadlom slovenského vývoja, ktoré problémy síce pomenúva, rovnako ako premárnené šance, no netrúchli nad nimi. Hoc ide o kritický a realistický opis, fatalizmus či defetizmus v ňom nebadať. Autori nelámu nad krajinou palicu, nabádajú k vzájomnému porozumeniu, rešpektu a k budovaniu vzťahov. Pavel Sibyla, editor diela, avizuje, že Čierna skrinka Slovenska chce byť dlhodobý projekt, s ambíciou reflektovať vývoj krajiny a konfrontovať postuláty osobností ako Iveta Radičová, Ivan Mikloš, Samo Marec, Jakub Goda, Zuzana Petková, Peter Tkačenko a iní. Už teraz je však zrejmé, že táto iniciatíva v sebe nesie viac než len dokumentačný potenciál.

THE 7 HABITS OF HIGHLY EFFECTIVE PEOPLE je dielo, ktoré sa teší priazni miliónov čitateľov po celom svete. Stephen R. Covey v ňom predostrel súbor siedmich nadčasových a stáročiami overených návykov, ktoré pomáhajú na ceste za spokojnejším a kvalitnejším životom. Hoci sa autor novátorstva stráni, spôsob, akým komunikuje podstatu jednotlivých návykov, princípov a prístupov je originálny, dopĺňa ho aj zaujímavý a funkčný grafický materiál. Zrozumiteľnú štruktúru diela a jeho logickú výstavbu ozvláštňujú autentické príbehy, ktoré dotvárajú jeho explikatívny charakter. Medzi zaujímavé patria napríklad state o paradigmách vnímania, vizualizácii cieľov a nachádzajúcich výziev, alebo o rozdieloch medzi manažérstvom a líderstvom, či o proaktívnom prístupe k životu ako takému. Autor zdôrazňuje koreláciu jednotlivých návykov a pripomína, že vďaka ich synergii dokáže žiť spokojnejšie naozaj každý. Najdôležitejšie je však premeniť slová na činy.

Kniha THINKING, FAST AND SLOW od laureáta Nobelovej ceny Daniela Kahnemana by nemala chýbať v žiadnej knižnici. Ide o komplexné dielo, ktoré vysvetľuje a opisuje fungovanie dvoch jedinečných, no zároveň komplementárnych systémov myslenia rýchleho a pomalého. Autor na podklade charakteristík príslušných systémov ilustruje mnohorakosť spracovávania a vyhodnocovania informácií, vnímanie rizika, špecifiká procesu rozhodovania, či princípy asociatívnosti a obrazotvornosti. Kahneman vo svojom erudovanom diele odpovedá na otázky, ktoré sa týkajú intuície, inteligencie, prežívania, rámcovania, ukotvenia, ignorancie, alebo skresleného vnímania. Zaujme i kapitolka o stratégií, ktorú využívame, keď nepoznáme odpoveď na otázku. Medzi podnetné patria i state o uvažovaní v kontexte, perspektíve pohľadu, prežívaní a spomínaní, kognitívnej komplexnosti, alebo o sile a vplyve ojedinelých udalostí. Dielo Daniela Kahnemana je hutným koncentrátom múdrosti a bohatého vedeckého materiálu, ktorý je zrozumiteľne formulovaný aj pre širšie čitateľstvo. Ide o informačne nasýtenú a obsiahlu knihu s prenikavým intelektuálnym odkazom.

Ak sme takí múdri, prečo sme takí hlúpi a schopní sebadeštrukcie? Harari svoju najnovšiu knihu NEXUS rámcuje otázkou, na ktorú hľadá odpoveď prostredníctvom detailne spracovaných kapitol zameraných na historický, spoločenský, politický, kultúrny, no najmä technologický diapazón javov, úkazov a impulzov. Ťažiskovou témou je nanajvýš aktuálny nástup a vývin umelej inteligencie (AI), pričom už dnes je zrejmé, že ide o jeden z najprelomovejších okamihov spoločensko-technologickej evolúcie. NEXUS má ambíciu ozrejmiť vnímanie a chápanie entít ako sú informácia, realita či pravda. Úloha príbehov a mýtov, ktoré ľudstvo odjakživa spájali či rozdeľovali v kontexte nástupu AI potrebu ozrejmovať a vysvetľovať len potvrdzuje. Funkčnou ilustráciou sú napríklad Harariho úvahy o patriotizme, ktorý analyzuje netradičnú optikou správaním sa počas pandémie, či cez (ne)platenie daní. Zaujímavé sú i kapitoly vysvetľujúce silu algoritmu v podmienkach demokratických a totalitných politických zriadení, pričom autor upozorňuje na nevyhnutnosť budovania silných inštitúcií a (samo)opravných mechanizmov. Jedno z významných posolstiev Harariho nového diela je poznanie, že hoc všetko staré bolo raz nové, práve bezprecedentná volatilita súčasnosti je tým, čo môže buďto spasiť, alebo zmárniť. Isté však je, že nás (z)mení.

21 LEKCIÍ PRE 21. STOROČIE je v poradí tretia Harariho kniha, ktorú som rovnako ako dve predošlé, prečítal už druhýkrát. Po Sapiens, orientovanej na minulosť, a Homo Deus, zameranej na budúcnosť, sa autor vo svojej tretej knihe venuje primárne súčasnosti a z nej prameniacim perspektívam dlhodobého vývoja. Harari sa sústredí na technológie, politiku, náboženstvo, či umenie, pričom opisuje aktuálny stav jednotlivých oblastí a zameriava sa na kľúčové determinanty a impulzy. Medzi tie patrí ľudská múdrosť rovnako ako ľudská hlúposť... ale aj iné. Autor vďaka kompaktnému spracovaniu tematicky špecifických kapitol predkladá podnetnú skladbu faktov, úvah a myšlienok, ktoré pomáhajú pochopiť len ťažko pochopiteľný svet dneška.

SAPIENS od svetovo uznávaného autora Yuvala Noaha Harariho predstavuje stručný, no zároveň komplexný a zaujímavo spracovaný prierez histórie ľudstva. Hoci som knižku už raz čítal, rozhodol som sa ju po čase prečítať znova, a to práve v čase, kedy Harariho Sapiens oslavuje 10. výročie publikácie v angličtine. Čaro Harariho bestsellera spočíva i v tom, že veľké prelomy dejín vykresľuje aj pomocou malý dejinných epizód, čím čitateľa ku knihe priam pripúta. Autor však upozorňuje, že i keď sa nám sled dejín pri spätnom pohľade môže javiť ako samozrejmý, nie je to tak neraz totiž rozhodovali sprvu nenápadné momenty či náhody. Sapiens je počin, ktorý opisuje, ako sa z nenápadného tvora stala hybná sila planéty Zem, ovplyvňujúca existenciu iných organizmov, druhov, či ekosystému ako celku. Ale za akú cenu?

ÚKLADY JAZYKA nie sú len na jedno prečítanie. Kniha je exemplárna, konkrétna, trefná, poučná a polemická. Je o jazyku, kultúre a aj o nás. Určite sa k nej oplatí pravidelne vracať a udržiavať svoje vedomie o jazyku v kondícii.

THE COMPOUND EFFECT je priamočiara a poľahky uchopiteľná kniha o sile zloženého úročenia, ktoré je výsledkom dlhodobej systematickosti, disciplíny, konzistentnosti, trpezlivosti a zodpovednosti. To, čo sa nám dnes javí ako maličkosť, dokáže vďaka vypestovaným cnostiam narásť do rozmerov, o ktorých sa nám azda ani nesníva. Dôkazom, že zložené úročenie funguje aj v literatúre je fakt, že čím viac dobrých kníh čítame, tým ľahšie sa dostávame k ďalším.