

Louisa May Alcott Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMám rada knihy. Dočítam jednu knihu a začnem druhú. Ku knihám, ktoré ma oslovia, sa rada vraciam. Nič nenahradí držať v ruke knihu, prevracať listy, ktoré šuštia, cítiť vôňu knihy, držať ju v rukách. Uprednostňujem knihu pred čítačkami. Nevadí mi ani kniha, ktorá prešla rukami iných, v antikvariátoch objavíte skvosty, ktoré sa dajú ťažko zohnať alebo nevyšli v nových vydaniach. Kniha má svoju hodnotu. Je ako človek, zaujímavá, niečo nové vás naučí, vyvolá vo vás emóciu a na niektorú nezabudnete nikdy...
Musím povedať, že ďalšia výborná kniha od autorky. V tomto románe sa autorka dotkla viacerých tém, ktoré skĺbila do jedného príbehu. Rezonovala tu téma „padlého dievčaťa“, ktoré rodina odvrhla pre svoj poklesok, ktoré musí žiť v ústraní, mimo spoločnosti, aby rodina nepociťovala alebo zmiernila „hanbu“, téma spisovateliek píšucich a vydávajúcich anonymne alebo pod pseudonymom, taktiež načrtla fungovanie chudobincov. V tomto diele som cítila, že sa autorka najviac opierala o diela Jane Austen a aj samotnú spisovateľku, keďže hlavná hrdinka bola sama spisovateľkou. Je tu cítiť najviac závan Sídla Mansfield, kde si autorka „prepožičala“ postavu „padlej ženy“ Márie Bertramovej, ktorú vykreslila ako ženu, ktorá má city a podľahla Crawfordovi. Toto meno si Julie taktiež prepožičala, aby ho znovu zasadila samotnému zvodcovi, ktorému podľahla hlavná hrdinka. So sídlom Mansfield má dielo spoločné aj to, že hlavní hrdinovia hrali divadlo a ich priateľstvo prerástlo v lásku. Je tu cítiť aj nádych Lásky slečny Eliotovej, kde hlavný hrdina mal charakter kapitána Wentwortha. Pre mňa tu však bol aj náznak na scénu z P&P, kde kapitán hovorí Mariah : „urobil som to pre vás“, potom, čo sa snažil hrdinke šľachetne pomôcť bez toho, aby o tom vedela. Nedá sa tu uprieť, že autorka do príbehu zasadila kus histórie. Do diela zasadila samotné recenzie na diela Jane Austen, pred kapitolami pridala výroky Jane alebo citáty z jej diel. Najviac mi zarezonoval výrok Jane Austen : „Nech na vine a trápení lipnú iné perá“. Je to o odpustení sebe samému, ale aj iným a o zmierení. Kto je bez viny, nech hodí kameňom. Každý si zaslúži druhú šancu, aby bol šťastný. V tomto duchu sa niesol príbeh Mariah a ten mal šťastný koniec. Julie Klassen, páčilo sa mi to.
Bola to tá tajomná vzrušujúca časť dňa, keď slnko zapadá a svetlo mení farbu z červenej na vyblednutú krvavú, neprestajne sa mení a temnie, akoby deň ešte žil, ale už umieral.
