Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Všetci čitatelia so záujmom o mytológiu a históriu sem. Táto kniha je zaručený tip pre vás. V tejto krásnej publikácii sa ponoríte do sveta slovanských mýtov, kultúry a v neposlednom rade vás zaručene očarí svojim prevedením a drevorytmi, ktoré v sebe ukrýva.
Mne sa veľmi páčilo, ako bola kniha stavaná. Začítate sa do "rozprávkového" príbehu a po ňom nasleduje informačný výklad, ktorý vám zaručene rozšíri obzory aj pri tých najznámejších postavách, ktoré dozaista poznáte. Baba Jaga či upír? Samozrejme v nej musia byť, ale ste si istí, že vás pri nich už nič neprekvapí? Ja si myslím, že vás autor vyvedie z omylu.
Aj keď môže kniha miestami pôsobiť viac náučne, nedajte sa odradiť. Autorov štýl písania je pútavý, nie sú v nej bezhlavo a sucho nahádzané fakty, ale pôsobí ako veľmi príjemný celok s atmosférou. Určite by sa v nej dalo ísť viac do hľbky, venovať sa viacerým postavám, ale ja túto publikáciu beriem ako na zoznámenie sa so slovanskými mýtmi, ako taký knižný slušný základ, ktorý by som pri ich ďalšom objavovaní mala mať.
Za mňa skutočne ako graficky, tak aj obsahovo vydarené a rozhodne ju odporúčam.
Fantasy Neznáme nebesá alebo pokračovanie v sérii Pieseň utopených božstiev som horlivo očakávala. V druhom diely sa stretávame s už známymi postavami, no tenrokrát v iných pozíciách.
Emory a Romie sa ocitnú vo svete, o ktorom čítali v Piesni utopených božstiev, no na ich prekvapenie to nie je krásny zelený svet, ale čaká ich ničota a hniloba, ktorá sa môže dostať aj do ich vlastného sveta a tak ju treba zastaviť. Baz a Kai sa nejakou chybou vrátia v čase, kedy žil samotný autor už spomínanej "Piesne". Priateľov tak nevzájom neoddeľujú len rôzne svety, ale aj časové obdobia.
A práve tieto rôzne svety, minulosť a súčasnosť do toho zakomponovamá akási snovosť bola pre mňa kameňom úrazu. Aj keď to určite robilo príbeh zaujímavým a viacvrstvým, ja som sa v ňom dosť strácala a zamotávala. Ide jednoznačne o zložitejšie fantasy, oproti prvému dielu sa mi čítalo podstatne ťažšie. Čo sa týka dejových liniek, linka okolo Emory a Romie sa mi páčila viac. Bola viac akčnejšie, dynamickejšie a zasa linka okolo Baza a Kaia viac morálnejšia a hlbšími myšlienkami.
Čo ale knihe rozhodne nemôžem vytknúť je dokonalá atmosféra. Celým dejom sa nesie temná, ťaživá atmosféra, ktorá vyvoláva až akýsi nepokoj a ja som len čakala, čo sa ešte bude diať a aké následky to bude mať. Autorka vytvorila skutočne premyslený, popreletaný svet a rovnako aj postavy. Neboli to postavy z klasickej fantasy, pri ktorých si odýchnem, ale hlboko zmýšľajúce plné vnútorných dilém.
Ak hľadáte fantasy, od ktorého očakávate rozhodne viac, tak je to správny výber pre vás. Ak však hľadáte jednoduchý únik z reality, tak toto čítanie bude pre vás ťažké na začítanie a je dosť pravdepodobné, že sa v ňom ľahko stratíte.
December som odštartovala jedinečným true crime románom, aký na Slovensku ešte nebol. Presne takto znie titulok k výnimočnej publikácii, ktorú som si ako milovník true crime nemohla nechať újsť.
Prípad Ondreja Riga pozná hádam každý. Sériový "ponožkový" vrah, nekrofil, ktorý na začiatku 90. rokov okrádal, zneužíval a zabíjal ženy (aj jedno dieťa) nie len na Slovensku, ale aj v Mníchove či Amsterdame. Prípad je notoricky známy, ale jeho pozadie už nie. Pozadím myslím vyšetrovateľov a kriminalistov, ktorý za jeho dolapením stoja a rovnako aj celé postupy a výpovede tých najpovolanejších. Ľudí, ktorí pritom boli a vedia podať autentické výpovede.
Táto kniha je o jednom z nich, detektívovi Jozefovi Vachálkovi, ktorý sa prostredníctvom novinára Pavla Knapka rozhodol vyrozprávať svoj príbeh. Príbeh rozpráva systematicky, chronologicky od mladého chlapca, ako sa dostal k polícii, kariérnym postupom cez jeho najväčší prípad až po zaslúžený dôchodok, na ktorom predsa len neostal nečinný. Prevedie čitateľa detailami z vyšetrovania, postupmi, výpoveďami, ale poodhalí aj svoje súkromie a to, ako táto práca vie ovplyvniť vo veľkej miere aj to. Pootvorí sa čitateľovi ako človek, nie len ako detektív, preto s ním čitateľ veľmi ľahko sympatizuje. Kniha je navyše doplnená aj o fotky, čím získava ešte viac na autenticite.
Veľmi zaujímavá publikácia, ktorá vám prinesie nový pohľad na jeden z najznámejších krimi prípadov Slovenska. Skvelo napísaná, jednoducho, systematicky, ale za to plná informácii. Pre mňa bolo napr. prekvapením, že Ondrej Rigo bol prvým vrahom na našom území usvedčený na základe DNA, čo bolo v tej dobe skutočne prevratnou metódou. Bolo skvelé sa stať aspoň na chvíľku členom vyšetrovateľského tímu, lebo presne tak sa pri tomto čítaní budete cítiť a ja za to ďakujem @interezsk
Vrelo odporúčam všetkým milovníkom true crime. Skvelé čítanie.
Atraktívny manžel, krásne deti, úspešná kariéra či luxusný dom. Tomu sa povie dokonalý život. Ale je ozaj taký dokonalý, alebo to je klam? Stačí jeden príchod a všetko sa razom zmení. Alebo je to len náhoda, či dokonca výplod chorej mysle?
Sophie je úspešná moderátorka s dokonalou rodinou. Všetko sa pokazí vyhadzovom jej dcéry zo školy a následným príchodom doučovateľky Deanna. Spustí sa sled udalostí, ktoré, na prvý pohľad dokonalý život, otočia na zlý sen, z ktorého niet úniku alebo predsa len áno?
Kniha mi do bodky ulahodila. Rada čítam psycho trilery a aj keď veľa čitateľov kritizovalo pomalší rozbeh, ja som to tak nevnímala. O to hlbšie som sa ponorila do príbehu a jednoducho to presne tak malo byť, aby sme precítili dokonale hlavnú postavu, pomery z akých pochádza a rovnako aj problémy, ktorým čelí. Scotta som jej knižne závidela. Atraktívny, dobre situovaný, chápajúci manžel, ktorý je jej oporou aj v tých najťažších chvíľach. Deanna vo mne vzbudila opačné emócie. Vtieravá, dokonalá vo všetkých smeroch a strkala nos tam, kde by nemala. U mňa by neostalo len pri žiarlení, ale dozaista by letela z domu :)
Autor píše zaujímavo a jednoducho, no zároveň vám vie postavy dokonalo vykresliť. Vynikajúco vystihnutá dusivá atmosféra, kde neviete čo je realita a čo iba klam. Ulahodili mi aj krátke kapitoly, ktoré stupňovali napätie a najmä moju zvedavosť, čo za zápletku to nakoniec bude. Samozrejme som mala nejaký tip, ale ten sa vyplnil len z časti. Vyvrcholenie bolo zaujímavé, ale trošku by som z neho predsa len ubrala, lebo to bolo na mňa prehrotené.
Konečne po dlhšej dobe skvelý psycho triler, ktorý nepustíte z ruky. Odporúčam
Vitajte v Diabolských hrách. Vitajte v Enchantre. V sídle, kde nikdy neverte svojmu srdcu.
Pokračovanie Phantasmy bolo temné, zvrátené, krvavé, ale aj iskrivé, presne ako má byť pravé dark fantasy.
Tentokrát sa dej zameriava na druhú zo sestier Grimmových, Genevieve. Ocitne sa v tajuplnom sídle démonickej rodiny, ktoré je plné ilúzií, nebezpečenstva a tajomstiev, rovnako ako aj jej obyvatelia. Všetci boli svojskí, špecifickí a veľmi sa mi páčil aj nápad s familiármi. Celá kniha je postavená na "Love", teda tempo je svižné, každá z hier je napínavá, originálna a dej nie je veľmi predvídateľný. Postava Rowina si ma získala a hneď by som takého jedného démonického gentlemana brala domov ;) Páčil sa mi vzťah medzi ním a Viv a ich doťahovačky mali energiu, vtip a celkovo som z tejto časti cítila viac romantiku ako nejakú zhýralosť. Bola medzi nimi taká pozitívna chémia. Veľmi sa mi páčil celý svet okolo Enchantry premyslený do podrobností, peklo a postava Knoxa, princípy samotných hier a bola som zvedavá, ako to celé dopadne.
Autorkin štýl písania je jednoduchý, ľahko čitateľný. Zo začiatku bolo tempo trošku pomalšie, ale s príchodom do Enchantry začalo gradovať až do konečného vyvrcholenia, ktoré nechalo priestor na pokračovanie. Ja by som sa do Diabolských hier určite veľmi rada vrátila, minimálne už len kvôli Rowinovi.
Uložte naše kosti do polnočnej pôdy bola ako temná, gotická cesta s pochmúrnou až ťaživou atmosférou a práve tá atmosféra bol ten TOP, vďaka ktorej si ma kniha získala a doslova ma opantala.
Hlavnými postavami sú tri ženy, ktorých osudy sa odohrávajú v rôznych časových obdobiach a rovnako je aj stavaná kniha. Teda dej je písaný z pohľadov a obdobia každej z nich a ja som od začiatku čakala, kedy a ako sa ich životy prepoja. Najviac ma zasiahla prvá žena, María. Vryla sa mi pod kožu a cítila som z nej ťažobu a jej nespokojnosť so životom najintenzívnejšie. Páčila sa mi jej inakosť a zároveň nevinnosť a chtíč žiť inak a nie tak, ako jej to predurčili druhí. Najmenej ma bavila súčasnosť, teda Alice. Chýbalo mi úplne vyšperkovanie postavy, ako pri ostatných postavách. Mala som pocit, že mi je knižne najvzdialenejšia, že som si k nej nevytvorila žiaden vzťah a jej charakter nebol úplne dotiahnutý, rovnako ako aj táto dejová línia. Čo sa týka Sabine a Charlotte, táto pasáž bola najakčnejšia. Nebola už taká poetická, ale plná hnevu a doslova skazenosti.
Dej má pomalé tempo. Plynie kľudne bez špeciálnych vzratov, ak nerátame konečné tempo. Je presiaknutý bolesťou a neprávosťou a čo ma prekvapilo, tak aj LGBT linkou. Zo začiatku mi to nebolo veľmi po chuti, ale čím viac som sa do knihy ponárala, tým viac som sa s tým vžila, až mi to prišlo prekvapujúco prirodzené, akokeby iné vzťahy ani neexistovali a presne takto to má byť v tomto "upírskom svete".
Po dočítaní knihy si v sebe nesiem pocit ťažoby, ale tej pozitívnej, že som príbeh precítila a presne takto sa vždy cítim po dočítaní kníh od úžasnej @veschwab
Poetický štýl písania, nápaditosť v spojení s dokonalým prevedením od @slovart_vyd je jednoducho "must have".
Tak toto bola skvelá detektívka. Presne taká, ako si pamätám z detstva z nedeľňajšieho programu v telke na štýl "To je vražda, napísala" alebo z pera Agathy Christie. Áno, aj tento detektívny prípad sa odohráva na anglickom vidieku a je prepletený nie len rodinnými, ale aj priateľskými väzbami.
Tempo od začiatku knihy je ležérne, postupne a prirodzene sa zoznamujeme s postavami a s hlavnou zápletkou a tá sa mi páčila veľmi. Tajomstvá z minulosti, ktoré postupne hlavná hrdinka odhaľuje, denník a rôzne artefakty, ktoré ju majú naviesť na správnu cestu boli super a klbko nejasností sa pomaličky a postupne rozmotávalo. Autorka každej "skladačke", ktorá vniesla do prípadu svetlo, venovala určitu pasáž, a tak môže čitateľ spolu s Annie hádať páchateľa. Priznám sa, že ja som ho neodhalila, aspoň čo sa Frances týka a bola som prekvapená.
Neskôr dej graduje a ja som horlivo pretáčala stránky, aby som prípadu prišla na korienok. Napätie buduje aj prelínanie kapitol z pohľadu Anie, ktoré sa striedajú s denníkom Frances, teda pohľadom z minulosti, čo tvorilo spolu skvelé kombo a musím sa priznať, že denník ma bavil viac ako súčastnosť. Postavy boli skutočne rôznorodé. Muži, ženy, starí, mladí či rôzne spoločenské vrstvy, ale všetky spolu tvorili celok a navzájom sa dopľňali.
Knihu veľmi rada odporúčam. Nemám žiadne výhrady a mne autorka ulahodila úplne a určite siahnem aj po jej ďalšej knihe.
"Potme je každá mačka temnosivá."
V trilery Temnosivá sa ocitneme v nehostinnom prostredí hôr, kde sa po tragickej nehode utiahla mladá biatlonistka Miley, aby si v rekreačnom stredisku privyrobila brigádou, prišla na iné myšlienku, ale zároveň ďalej trénovala na ďalší pretek a možno práve to sa jej stane osudnou.
Miley je mladá, disciplínovaná a ambiciózna žena, ktorá vie čo chce, a preto pre to urobí maximum a nepoľaví zo svojich nárokov na seba samú. Sledujeme jej odhodlanosť a chtíč dosiahnuť úspech za každú cenu.
Dej sa rozbieha skutočne pomaly. Miestami som mala pocit, že sa začítavam do ya, aj keď prvá kapitola hneď naznačila, že touto cestou sa príbeh rozhodne nebude uberať. Už samotné prostredie tajomných hôr urobilo dobrý podklad na dávku napätia a ja som netrpezlivo čakala, kedy sa niečo bude diať. Postupne dej nabral na obrátkach, ale napätie sa nestupňovalo závratným tempom. Za to moje znechutenie a doslova hnev vo mne lomcoval výrazne. Dej ma nedesil, ale hneval resp. konanie postáv ma vytáčalo (neznášam násilie na ženách ani v knihách). Bol ľahko predvídateľný, ale námet sa mi páčil, taká trilerová klasika. Kniha sa čítala dobre, autorkin štýl bol jednoduchý a nekomplikovaný a páčilo sa mi aj rozprávanie z viacerých pohľadov, aj keď viac ma bavili kapitoly z Mileynho. Boli záživnejšie a akčnejšie, keďže bojovala o holý život. Obdivovala som jej odhodlanosť a silu nevzdať to, aj napriek obrovským ranám, od ktorých sa vedela odosobniť a skúšať to ďalej.
Za mňa veľmi príjemný triler, s ležérnym tempom a ako bonus je, že je inšpirovaný skutočnými udalosťami, čo ma prekvapilo. O knižnom prevedení nehovoriac. Obálka a oriezka dokonalosť a skvelo vystihujú dej knihy.
Máloktorý autor sa mi svojimi príbehmi dostane pod kožu tak, ako autorka Alena Mornštajnová. Ak siahnem po jej knihách už dopredu viem, že to bude hlboké a melancholické čítanie, ktoré však nepôsobí depresívne, ale naopak ľudsky a postavy sa mi zaryjú do vnútra tak, že na nich myslím aj po prečítaní a ich osudy vo mne rezonujú ešte dlho, akoby boli mojou súčasťou. Autorka skvelo popisuje ich vnútorné prežívanie a neľahké osudy podáva priamo a s takým postojom akokeby to bolo predsa bežné.
V knihe Slepá mapa sledujeme tri generácie žien, teda v popredí budú práve ženské postavy. Anna, Alžbeta a Anežka nás chronologicky sprevádzajú príbehom od čias prvej republiky, 2.sv.vojny až po obdobie komunizmu. Sledujeme ich obyčajný život, strasti aj radosti na pozadí s generačnými traumami, ktoré si chtiac či nechtiac nesú. Veľmi oceňujem, že sa autorka do hĺbky nevenovala len hlavným postavám, ale kládla dôraz na detaily a opis vedľajších postáv a ako každá z nich mala svoj vlastný príbeh a spolu tvorili tento dokonalý celok.
Autorkin štýl je jednoduchý, ale za to detailný a príbeh sa postupne odvíja a postavy pribúdajú rovnako postupne a prirodzene, preto sa v príbehu čitateľ nestratí. Čo mi však chýbalo, bola postava Ctibora resp. táto dejová linka rozobratá detailne ako ostatné postavy, lebo si myslím, že by to bolo zaujímavé sledovať život za veľkou mlákou v týchto časoch. Ale nenarúšalo to nejak inak dokonalý dej, len to mohlo knihu ešte viac vyšperkovať.
Každopádne kniha bola opäť skvelá. Sálala z nej clivá, trochu ťaživá atmosféra, ale cítila som z nej ľudskosť, obyčajnosť bez prikrášlenia a najmä silu ženských postáv pasovať sa s osudom bez akejkoľvek sebaľútosti. Donúti vás spomaliť, zamyslieť sa a takýchto kníh by malo byť rozhodne viac.
"Možno sme všetci len stránky - knihy, ak máme šťastie - so začiatkom, stredom a s koncom. Príbehy niektorých ľudí sú príliš krátke, iných príliš dlhé, ďalších tak akurát."
Do Červenej čiapočky som sa so zvedavosťou pustila, lebo, ma veľmi zaujal motív klasických rozprávok a bola som zvedavá na prepojenie s krimi prípadom. Príbeh si ma získal už od prvej strany až nad moje očakávania. Bola som priam nadšená a dychtivo som otáčala stránky krátkych kapitol, ktoré neboli písané len z jedného pohľadu, čo deju pridalo na gradácii. Prepojenie spisovateľky detektívnych románov, sériových vrážd podľa najznámejších postáv z rozprávok bratov Grimmovcov a samotnej detektívky, ktorú s nimi určitým spôsobom spája minulosť, bola sľubným podkladom pre zaujímavú knihu.
Lyla, ako jedna z hlavných postáv, bola skutočne skvele vykreslená. Zaujímavá postava, ktorú prenasledujú démoni minulosti a ktorí ju zároveň ženú rozuzliť prípad a prísť mu na korienok. Aj vďaka odhalenej jej ľudskej stránky sa s ňou čitateľ ľahšie stotožní, ako s vedľajšími postavami, ktoré neboli rozobraté tak do hĺbky, ale spomínajú sa skôr okrajovo.
Celý príbeh odsýpa sľubne a pomerne rýchlo a neprišiel mi ani nejak predvídateľný, ale pri konci som sa trošku stratila. Tešila som sa na vyvrcholenie, kedy sa zhodí maska vlka a ja sa konečne dozviem, kto sa pod ňou ukrýval. A práve s týmto záverom nie som stotožnená. Akokeby to autorka chcela rýchlo ukončiť a ešte predtým zamiešať až som z toho ostala zmätená a prišiel mi tak neprirodzene ukončený.
Teda, ak to mám uzavrieť, tak z väčšej polovice knihy som bola nadšená, extrémne ma bavila, ale s blížiacim sa záverom moje nadšenie upadalo. Námet skvelý a zaujímavý, štýl autorky písania mi bol blízky a koniec koncov som si čítanie užila. Ak chcete čítať prepojenie viacerých žánrov, tak tu ste na správnej adrese.
