Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Severské krimi a krimi všeobecne patrí k mojim obľúbeným žánrom, a tak som sa s radosťou pustila do mojej prvotiny, čo sa autorky týka a rovnako aj prostredia Islandu.
Hneď na úvod sa stretneme s vraždou a kniha sa pomyselne rozdelí na dve dejové línie - pred vraždou, tejto časti sa v úlohe rozprávača zhostí mladá pomocníčka v domácnosti Sóldís a samotným vyšetrovaním zločinu pod palcom vyšetrovateľa Týra. Tieto dejové línie sa navzájom striedajú po kapitolách, čím narastá napätie.Vzájomne sa dopĺňajú a spolu tvoria ucelený dej. Autorkin štýl písania je pútavý a zároveň svižný, z knihy rýchlo ubúda aj vďaka narastajúcemu napätiu. Nie raz mnou popri čítaní prebehli zimomriavky. Pocit strachu vo mne neumocňoval len samotný dej, ale podčiarklo ho nehostinné prostredie islandskej divočiny - dom na samote, zima, tma, tajomné postavy či stará vila. Na toto má autorka skutočne talent, vykresliť desivú atmosféru a rovnako aj spliesť čitateľa falošnými stopami, pri ktorých som si myslela, že už som vraha odhalila a nakoniec to bolo úplne inak. Rovnako tajomné boli aj postavy. Vôbec som si na nich nevedela urobiť ucelený názor,každá niečo skrývala a niesla si nejakú ťarchu z minulosti. To ma rovnako dokonale poplietlo a vyvrcholenie deja bolo pre mňa prekvapením, aj keď na sklonku "finále" som to už začala tušiť.Ak by som mala knihe niečo vytknúť, tak by to bolo rýchle vyvrcholenie. Čakala som, že aj samotné odhalenie bude trošku viac "rozpitvané", postupne zločin rozobratý ako sa postupne odvíjal aj samotný dej.Namiesto toho mi to prišlo také bum a tak sa vražda stala. Trošku viac unáhlene ako by som si priala.
Knihu hodnotím ako vynikajúcu vďaka skvelej zápletke, desivej atmosfére, ešte desivejšiemu prostrediu a rovnako aj výberu obetí, keď si to predstavým ako realitu. Niet úniku je presne tá z kníh, ktorú nebudete chcieť pustiť z ruky a ja sa teším na pokračovanie, ktoré vďaka otvorenému záveru očakávam.
Tieto prechádzky s autorom Benom Aaronovitchom a detektívom Petrom Grantom priam zbožňujem. Autor je veru dobrým sprievodcom po milovanom Londýne, lebo práve vďaka jeho detailným priblížením ulíc a opismi architektúry sa aspoň na chvíľu môžem vrátiť na tak známe miesta. Teda ja patrím do tej skupiny čitateľov, ktorým tieto opisy neprídu zbytočné a priam ich vyhľadávam.
Tento diel urban fantasy začne vraždou a nie len tak hocikoho, ale amerického študenta, ktorý je dokonca senátorov syn. Ide o obyčajný zločin? Ani náhodou. Peter z toho hneď zacíti mágiu a začína sa hon za páchateľom a objavovaním tajomstiev londýnskych stok a podzemného sveta.
Námet sa mi veľmi páčil, lebo podzemia miest na mňa samy o sebe pôsobia tajomne a Londýna a jeho "stratených" riek obzvlášť. Dej odsýpal plynule, neudržiaval ma síce kto vie v akom napätí, ale príjemne sa zápletka rozmotávala, aj keď som čakala viac čarovnejší motív zločinu. Najväčšou devízou knihy je hádam britský humor, vďaka ktorému je čítanie svieže a nie jednotvárne. Trošku mi chýba viac vyzdvihnúť hlavnú postavu detektíva, čo sa týka jeho charakteristiky. Chýba mi jeho vyniknutie oproti iným postavám a zaslúžil by si o niečo viac pozornosti.
Ja si určite prečítam aj ďalšie diely, lebo autor spája moje dva najobľúbenejšie žánre, a to fantasy a krimi, môjmu čitateľskému oku lahodiacim spôsobom.
MILUJEM Cartera! Stačí toľko k jeho najnovšej knihe? :) Pri autorovi som už zvyknutá a doslova od knihy očakávam, že od jej otvorenia ju nechcem pustiť z ruky. Má enormný dar vtiahnuť čitateľa do deja, ponaťahovať ho za nitky napätia a preplávať s ním v mori brutality a nechutností, ktoré asi nebudú každému po vôli, ale mňa to s ním takto baví. Je jeden z mála autorov, ktorý si udržiava štandard a úroveň s pribúdajúcimi knihami zo série a neprestáva ma baviť, aj keď sa jeho knihy držia pomyselnej "šablóny".
Táto, v poradí už siedma v sérii, nezaostáva za predošlými. Mrazivá, napínavá, bezcitná s Robertom Hunterom v hlavnej úlohe. Koniec kapitoly, koniec čítania? Nehrozí. Kapitoly končia tak, že s knihou veľmi radi aj ponocujete. Autor popletie aj toho najpozornejšieho čitateľa, ktorý si vydýchne až na poslednej strane, pri ktorej si určite povie, že to je opäť výborná, aj keď trochu psycho kniha. Pre mňa bol záver a odhalenie vraha prekvapenie a za to má u mňa plný počet bodov. Ak máte radi dobré krimi, tak Cartera obísť jednoducho nemôžete.
Po smrti kráľovnej Alžbety II. sa na pulty kníhkupectiev dostalo mnoho kníh zamerané na jej život. Nečudo, bola to výnimočná žena, panovníčka, ktorá sa zapísala do histórie. Preto ju, myslím, netreba špeciálne predstavovať. Ja sama som čítala niekoľko kníh, kde bola ústrednou postavou práve kráľovná. Drvivá väčšina bola plná faktov, preto ma zaujala aj táto, pomerne ešte stále novinka, od @noxi.slovensko .
Do beletrizovaného životopisu Alžbety II. som sa nedočkavo pustila a veľmi milo ma kniha prekvapila, aj keď som približne vedela, čo môžem očakávať nakoľko mám prečítané všetky knihy zamerané na výnimočné ženy z tohto vydavateľstva a sú rozhodne skvelé. Kráľovná na mňa vždy pôsobila ráznym dojmom, častokrát bez emócií, ako praktická žena, preto sa mi veľmi páčilo, že táto kniha ju predstavila z tej obyčajnejšej stránky, zraniteľnejšej. Vrátime sa do jej mladosti, do čias spoznávania a randenia s princom Filipom a spoznáme Lilibet, ako zamilované dievča plné očakávaní aj obáv. Kniha sa nezameriava na ňu, ako panovníčku, ale snaží sa ju priblížiť z ľudskej stránky, ako ženu, ktorá túži byť milovaná a založiť si rodinu. Jej vzťah s Filipom bol od začiatku podrobený skúškami, ktoré si bežný "smrteľník" nevie predstaviť. Ani jeden z nich to nemal ľahké a skĺbiť súkromný život s etiketou dvora a panovaním chcelo veľkú dávku sebazaprenia. Kniha je popretkávaná zaujímavosťami, veď sa predsa len ocitneme na kráľovskej svadbe. Ak vás zaujíma či je kniha písaná podľa reality alebo je prikrášlená a domyslená, autorka vám túto záhada rozlúšti a prezradí, čo z knihy je pravdou. Ja vám len naznačím, že drvivá väčšina je realita.
Vynikajúco napísaná, pútavá kniha, ktorá poodhalí jemnosť a dievčenskosť jednej z najvýznamnejších panovníčok histórie. Kniha, pri ktorej dokonale zrelaxujete a zároveň sa čo to nové dozviete zo súkromia kráľovského dvora .
Na druhú knihu Samuela Kováčika som sa nesmierne tešila, lebo obľubujem knihy, pri ktorých si rozširujem obzory nenásilnou a nie učebnicovou formou a presne takéto sú aj jeho knihy a štýl písania, ktorý nenudí a práve naopak. Píše zaujímavo a vy máte chuť nasávať nové vedomosti.
Keď sa spätne vrátim k prvej autorovej knihe - Obyčajné zázraky, tak tá sa venovala taktiež fyzike, ale obyčajných vecí napr. stromoch. V tejto knihe sa autor povenoval fyzike na pomyselne vyššej úrovni. Zameral sa na vznik vesmíru, venoval sa priestoru či cestovaniu v čase. Teórie autor rozoberá detailnejšie, do hĺbka a ja som si knihu, možno aj preto, dávkovala postupne. Neviem či by som z nej inak mala taký pôžitok. Cítila by som sa asi presýtená informáciami, a tak som ich spracovala postupne a čítanie malo pre mňa obrovský prínos. Keď už spomínam to čítanie, tak kniha sa číta veľmi dobre. Je prehľadná a zaujímavá, ideálna pre všetkých, ktorých laicky zaujíma fyzika alebo je len nadšenec týchto fascinujúcich javov.
Za mňa veľmi dobré a dúfam, že čoskoro budeme môcť privítať tretiu autorovu knihu, ktorú si rozhodne nenechám ujsť.
Odborné knihy od vydavateľstva @noxi.slovensko mám veľmi rada, lebo sú v zásade jednoducho a zrozumiteľne podané aj "lajkom", ktorí bažia po vedomostiach z odborných sfér.
Akonáhle som zaregistrovala knihu Smútiaci mozog, túžila som si ju prečítať, lebo sama bojujem so smútkom už vyše roka a ťažko ho spracovávam, aj keď smrť, strata blízkeho a samotný smútok patria k životu. To som hovorila aj ja, kým sa ma takáto strata nedotkla priamo a prvýkrát som zacítila aké to je ťažké spracovať. Kniha mi sadla ako uliata. Zaujala ma z každej strany, povzbudila ma, usmernila a zároveň aj ubezpečila, že je prirodzené, ak niekomu trvá smútenie dlho a niekto sa s tým vysporiada oveľa rýchlejšie a jednoduchšie. Miestami bola síce písaná viac odbornejšie - predsa je autorkou neurologička, ale vyvážila to vlastnou skúsenosťou,ktorú zakomponovala v knihe, čo pre knihu a samozrejme mňa ako čitateľa znamenalo obrovský prínos. Bolo to osobnejšie a vedela som, že knihu píše niekto, čo si tým aj reálne prešiel a nie "len" vyštudovaný odborník.
Ak sa nachádzate v podobnej situácii, hľadáte útechu alebo možno pomoc, alebo vás len zaujíma psychológia, knihu vám rozhodne odporúčam. Nájdete v nej zaujímavosti o rôznych častiach mozgu, vysvetlenie, ale aj príklady ako sa so smútkom vyrovnať.
Históriu milujem, ale priznám sa, že evolúcia, pravek atď neboli mojou parketou. Táto časť dejín mi vždy prišla nezáživná a "zábavná história" pre mňa začínala až starovekom. Hneď ako som zaregistrovala avizované vydanie knihy Akí sme boli od významného genetika Guida Barbujani, vedela som, že práve teraz je ten čas vrátiť sa úplne na "začiatok" a nemohla som urobiť lepšie.
Kniha je v prvom rade zostavená prehľadne, čo v návale cudzích slov a názvov určite uľahčí mať lepší rozhľad. Je chronologicky ladená a na začiatku každej kapitoly je približná podobizeň "predstaviteľa" danej skupiny na ceste evolúciou. Samozrejme nemôže chýbať jej názov a čo je pre mňa veľkou pomôckou, aj letopočet a oblasť, kde sa nachádzal. Vynikajúco podané základné informácie. No ideme ďalej na text, čakala som všeličo, ale že knihu budem doslova hltať, to vôbec nie. Netušila som, že aj takéto fakty sa budú dať tak pútavo podať, ale autorovi sa to podarila. Pútavo, zrozumiteľne, vtipne so svojim nenúteným názorom. Presne takto si predstavujem človeka, ktorý by mal učiť dejiny a podnecovať lásku k ním. Určite kniha môže byť skvelou pomôckou tým, ktorí sa trápia práve týmto úsekom dejín, lebo garantujem, že po zhliadnutí tejto publikácie sa ich názor rapídne zmení, fakty budú zrozumitelnejšie a určite pomôže aj obrazová časť na už spomínaných začiatkoch kapitol. Tá je vydarená veľmi, aj keď po poznámke od partnera som trošku na vážkach (prečo opička na obálke knihy vyzerá ako ty, keď sa hanbíš?(???) No, tak predsa asi máme toho viac spoločné ????
Komu by nestačili info v knihe, za každou kapitolou je naviac zoznam publikácii, kde sa môžete dozvedieť viac, ak vás nejaká časť zaujala viac. Mne osobne pomohol veľmi aj "glosár" na konci knihy, lebo neovládam všetky odborné pojmy, ale vďaka autorovi som sa toho dozvedela veľa a ani neviem ako. Určite vyhľadám aj ďalšiu autorovu tvorbu, lebo jeho ľahkosť a nadhľad v kombinácii s podaním info čitateľovi ma extrémne zaujalo. Tak smelo do toho, nech tie najväčšie dejiny človeka neostanú zahalené tak dlho, ako to bolo u mňa.
Mojou prvou prečítanou knihou v novom roku bola táto klasika, Boh múch. Priznám sa, že som si nevedela v pamäti spojiť názov s príbehom. Až po prečítaní anotácie mi svitlo. Tešila som sa na dobrodružný príbeh, ale priznám sa, že som sa začitávala ťažko, no od polovice knihy sa už stránky listovali samé.
Príbeh čitateľa zavedie na ľudoprázdny ostrov,na ktorom stroskotajú zboristi. Deti - chlapci v rôznom veku, ktorí sa snažia na ostrove prežiť a vrátiť sa späť domov. Najprv chlapci spolupracujú, no postupne sa menia z nevinných detí na divochov plných násilia, bez morálnych zábran.
V knihe autor vykreslil postavy so silnými charakteristickými črtami, na ktorom postavil príbeh, ako odraz spoločnosti. Mne najviac k srdcu prirástol Bravčo. Okuliarnik, astmatik, tučko, ktorý bol ako doma, tak aj na ostrove šikanovaný. Bol inteligentný a z chlapcov mal asi najľudskejšie zmýšľanie. Práve on spolu s Ralphom otvára príbeh. Ralph sa svojim racionálnym vystupovaním stane pomyselným vedúcim, chce nastoliť poriadok a pravidlá, ale postupom času sa mu to vymkne spod kontroly. Naproti nemu je Jack, ktorý je ukážkový divoch, priam agresor, preto nečudo, že sa stane lovcom. Výraznou postavou je aj Simon, dobrák, ktorý zistil, čo je obávaná príšera, ktorá vzbudzovala strach v chlapcoch bez ohľadu na vek.
Bolo zaujímavé sledovať ako sa povahy chlapcov postupne menili s dĺžkou pobytu na ostrove, čo všetko prinesie spoločnosť bez pravidiel, bez dohľadu dospelých, kam až vie zájsť človek, ktorý stratil zábrany. Kniha v sebe nesie silné posolstvo a myslím, že pri každom čítaní v nej nájdem stále niečo nové, čo som pri prvom prečítaní prehliadla. Je jednou z kníh, ktorá sa dá čítať do hĺbky a analyzovať autorov zámer a myšlienky. Je desivé, že hlavnými postavami boli deti, ktoré sa však ako deti nesprávali. Naozaj takto funguje aj naša spoločnosť? Fungovali by sme tak aj my, ak by sme boli na ostrove bez pravidiel, neobmedzovaní nikým a ničím, či strachu z potrestania za svoje činy?
Ja sa ku knihe určite ešte vrátim, lebo tak, ako som sa nemohla začítať, tak som druhú polovicu len ťažko predýchavala.
Tak predsa ešte stíham koniec roka uzatvoriť poslednou prečítanou knihou a rovno týmto skvelým cestopisom od @inspira.publishing . Veľmi som sa na knihu tešila, lebo som čakala niečo podobné ako sú historky z Ďalekého východu od @dominika.sakmarova (kto ešte nečítal, odporúčam hneď zaobstarať obe knihy z pera autorky).
Fínsko a celkovo Škandinávia ma nikdy špeciálne nelákala, lebo ma hneď napadne asociácia so zimou, tmou a chladom, a to sa mne ako človeku, čo by chcel štyridsiatky a leto celoročne veľmi nepozdáva. Za to mladej Slovenke Michaele sa práve Fínsko stalo domovom a v tejto publikácii sa ho snaží predstaviť svojim spôsobom, vďaka ktorému dostanete chuť ho predsa len navštíviť.
Kniha je napísaná jednoducho skvelo. Pútavé rozprávanie autorky popretkávané vlastnými zážitkami vám nenásilne rozšíri obzory a možno aj vyvráti mýty o krajine tisícich jazier. Dozviete sa mnoho pikošiek, pri ktorých sa neraz pousmejete a vďaka mini slovníčku na konci knihy máte možnosť pochytiť trochu málo aj z fínštiny. Kniha je aj vďaka tomu, že je rozdelená na pomyselné časti podľa toho, o čom konkrétne autorka v danej časti bude rozprávať, veľmi prehľadná. Začína prírodou, pokračuje rodinou, kultúrou a prácou a vy tak získate komplexný prehľad o živote vo Fínsku.
Ľahkosťou, sviežim tempom a vtipom si vás kniha dozaista získa a ja si len prajem, aby vydavateľstvo @inspira.publishing rozšírilo svoje publikácie o ďalšie takéto skvelé cestopisy z rôznych kútov sveta a my sme tak spoznali našich krajanov žijúcich za hranicami Slovenska.
Máte chuť si v tomto sychravom dni niečo príjemné prečítať, stráviť čas pod teplou dekou a vniesť trošku magického prachu do svojho života? S touto jednohubkou ste na správnej adrese. Zahreje svojim obsahom nielen knihomoľské srdiečko, ale poteší aj vizuálne špeciálnou oriezkou knihy.
Ako som už naznačila, kniha zabrdla do čarovného sveta resp. postavy nie sú až také obyčajné a v kombinácii s moderným svetom a zakomponovaním súčasnej doby bola kniha napísaná sviežo, moderne a zhltla som ju na posedenie. Mika Mesačná je čarodejnica, ktorá žije v Británii a už v mladom veku sa stala sirotou. Vychovali ju cudzí ľudia a možno aj preto je svojská, zvyknutá sa starať sama o seba. Síce jazdí ako správna čarodejnica na Metle, ale nie je to klasická metla, ale len pomenovanie pre jej auto. Zabáva sa natáčaním magických videí na internet. Veď kto by si aj myslel, že sú naozaj "real". A predsa si to niekto všimne a dostane sa do Nikdedomu k trom malým čarodejniciam a novej práci a možno aj k svojmu novému domovu. Príbeh si nesie svoje tempo, z ktorého nijak extrémne nevybočí, je to doslovne cosy fantasy, ktoré ja milujem. Žiadne zvraty, ani mega zápletky, ale za to pohoda sálajúca z každej stránky. Och, ako rada by som mala svoj priestor ako Nikdedom, kde by som sa mohla stratiť. A ani taký knihovník by nebol na zahodenie :-) Správne tušíte, že aj tá jemná romantika sa tam mihne. Vskutku ideálne čítanie, ktoré vás síce nezdvihne z kresla, ale zanechá úsmev na perách a príjemný pocit.
