Rok 2021

Chcela som vedieť vždy viac hoci som mnohokrát tušila, čo sa stane. Kniha patrí medzi tie, ktoré ma nenechali chladnou. Veľakrát som bola neskutočne nahnevaná a mala chuť niečo rozbiť. Inokedy som bola smutná a prežívala ťažké chvíle spolu s postavami. A v neposlednom rade som bola zamilovaná do Mariána. Veď to je tak charizmatický chlap. Škoda, že bol v knihe tak krátko. Autorka na mňa preniesla emócie vďaka kruto realistickým povahám. Alkoholička, závislačka, pokrytec a mnoho mnoho ďalšieho, čo stretávame každý deň. Miestami ma nútila premýšľať a to najmä keď premýšľala Vanesa. A ešte sa chcem s vami podeliť o citát z tejto knihy, ktorý ma uchvátil. “Mama. Slovo, pred ktorým nemusí byť prídavné meno, lebo znamená všetko.” Knihu vrelo odporúčam a tiež odporúčam zásobu sladkého na ukľudnenie nervov. Teda dúfam, že nie som jediná, ktorú takéto povahy vytáčajú.

Knihu som dočítala pred pár týždňami ale stále, keď mi na ňu padnú oči alebo si na ňu spomeniem, vrátia sa mi emócie, ktoré vo mne prebudila pri čítaní. V prvých dvoch častiach to bola najmä láska, a pekné pocity no i smútok, ktorý na mňa preniesli hlavné postavy. A keď prišla časť tretia, bola som brutálne nahnevaná. Občas som knihu musela položiť a predýchavať pretože „… svet nie je len pekným miestom. Svet nie je vždy farebný a zaliaty slnečnými lúčmi. Vždy tu bude i jeho temnejšia stránka. Niekto múdry by to nazval rovnováha.“ A táto kniha toho bola živým dôkazom. Postavy boli skvelé a osudy niektorých boli veľmi prekvapujúce. A najviac som sa zamilovala do anjelov strážnych. Dej knihy sa mi tiež veľmi páčil avšak dej tretej časti ma vytáčal, čo som po predchádzajúcich dvoch vôbec nečakala. Rozhodne po knihe siahnite ak očakávate oddych, príjemné pocity, zaľúbenie, trochu erotiky, životných zvratov a neprekáža vám, ak vám niekedy trochu zdvihne tlak. Občas sa i zasmejete. A to, čo ma na knihe naozaj dostalo, boli myšlienky, citáty ale i predsádky, ktoré sú úplne nádherné. A na koniec rada, ktorá ma úplne dostala a mala by som sa ňou začať asi riadiť aj ja: „Pokiaľ neskúsiš zapáliť oheň, nikdy nezistíš, či sa popáliš.“

Viete o tom, že všetky miesta sú skvelé? Záleží len na tom, z akého pohľadu sa na to všetko pozeráte. Vďaka tejto knihe som sa začala snažiť pozerať na svet inak. Miesta, na ktorých som práve bola som považovala za tie najkrajšie v mojom živote a tak som nimi prešla s úsmevom na tvári. Veľa z nich zanechalo fotografie v mojom telefóne. Každé z nich si získalo miesto v mojom srdci a spomienky zapĺňajú moju hlavu. alex_by_books nie je len nick. Je to skutočnosť pretože každá kniha ma nejakým spôsobom ovplyvní a v tomto prípade som sa miestami na ňu začala podobať. (neberte to však doslovne a nehľadajte v tom to smutné) Kniha ma zrazila na kolená a prinútila premýšľať. Bolo v nej neskutočné množstvo nádherných myšlienok. S niektorými z nich sa s vami podelím ale myslím si, že celú hodnotu týchto slov si uvedomíme až po prečítaní celého príbehu. “Nikdy netrep kraviny tomu, čo sám trepe kraviny.” “Nezáleží na tom, čo si odnesiete, ale to, čo po sebe zanecháte.” “Už nemám korene, ale som zo zlata, plyniem. Cítim, ako sa vo mne rodí tisíc schopností.” …. “Som striedavo plná ohňa i veselá, malátna i melancholická. Zapustila som korene, ale plyniem. Celá zlatá plyniem…” “Nechápem, načo tam musíme chodiť a predstierať, že sa máme radi, keď všetci vieme, že presne to robíme. Predstierame.” “Teraz alebo nikdy, veď to poznáš. Ty by si mala najlepšie vedieť, že istá je len prítomnosť.” No povedzte mi, nie je to nádherné? Pre mňa bola kniha plná emócií a toho skutočného, čo sa v dnešnej dobe už dostáva na povrch ale stále to je z veľkej časti tabu. Uvedomila som si, že byť čudákom nemusí byť nutne zlé. A tiež to, že na dejepise by nám mali dávať úlohu - Vypracujte projekt o svojom okolí spolu so svojím projektovým partnerom. Žiadne wikipedia, internet ale skutočnosť. Choďte objaviť niečo nové, užite si to a plyňte.

Poznáte ten pocit, keď dočítate knihu a neviete čo ďalej? Pri tejto knihe som tento pocit zažila a to sa mi už dlho nestalo. Sedela som, čumela do prázdna a nevedela, čo ďalej. Nechcela som aby bol koniec lebo toto koniec jednoducho byť nemôže. A ani nebol ale k tomu neskôr... Príbeh sa z veľkej časti odohrával v Trenčíne a ja som si ho vďaka autorke veľmi obľúbila. Tie kaviarne, výhľady a všetko opísala tak bravúrne a s toľkou emóciou, že hneď ako budem mať voľno, idem blúdiť, spoznávať a milovať Trenčín. A ktovie, možno niekde nájdem nejakého cudzinca i ja. Najkrajšie by to bolo pod tým často prehliadaným imelom... Dej ma bavil a bol písaný, pre mňa, úžasným štýlom. Akcia - reakcia a ja som nemohla inak ako pokračovať v čítaní tohto pokladu, od ktorého som sa stala závislou. Celý príbeh bol pre mňa nabitý emóciami, ktorými ovplývam ešte stále a tak nejako neviem, čo s nimi. Ale verím, že na to raz prídem a možno to bude práve vďaka niekoho desiatim osobným otázkam. Aby som však len nevychvaľovala, mám aj dve veci, ktoré som doteraz nepochopila a to: 1. Prečo si Liana vykala s istým človekom, ktorého poznala už dlhšie a boli kamaráti? Áno, on bol na vysokom poste a ona jeho, v podstate, zamestnankyňou ale i tak. 2. Ako od vás niekto môže chcieť, aby ste mu opísali, ako vyzeráte, keď všade v byte videl vaše fotografie? No toto sú jediné dve chybičky, ktoré som v celom príbehu našla a nijako mi príbeh ani dojem nepokazili. A teraz k tomu ako to, že to koniec ešte nebol? Je to preto, že táto kniha má bonusovú kapitolu, ktorá vás privedie ku koncu, s ktorým sa možno aspoň ako tak budete vedieť zmieriť. Minimálne budete vedieť, na čom ste. Odkaz na túto bonusovú kapitolu nájdete na konci knihy. Lenže ani toto nie je ešte úplný koniec pretože v BIO na IG tejto úžasnej autorky nájdete aj link na vianočné pokračovanie, ktoré je už definitívnym koncom a to takým, ktorý by ste nemali určite vynechať. Čo viac dodať.. Jednoducho si tento skvelý príbeh prečítajte. Ja neľutujem ani sekundu, ktorú som mu venovala. <3

Kniha bola v konečnom dôsledku skvelá a neľutujem, že som ju prečítala. Páčila sa mi zápletka, dej a koniec príbehu, ten ma zamrazil. Problém je v tom, že ja teraz neviem, ako dopadol. (Otázka na autora: Dozviem sa to v ďalšej knihe?) Proste ja takéto konce nemôžem, keď nemám hneď pokračovanie lebo mňa ide urvať teraz. Obálka knihy má viacero druhov materiálu, ktoré som hladkala a uhľudňovali ma, keď už som mala nervy. Človek si proste myslí, že už to má. Že už vie, kto je vrah. A viete čo? V skutočnosti som nevedela absolútne nič a bola som vzdialená pravde viac ako Slovensko od Islandu. To je tak, keď autor zavádza. Poďme však k tomu, prečo som knihe dala hodnotenie 4 z 5 namiesto 5 z 5. Je to kvôli dlhým kapitolám, ktoré ja osobne nenávidím. Neznášam, keď musím niekde odísť v strede kapitoly. Ale tu som to musela praktizovať, pretože do prečítania jej konca by pretieklo veľa vody. A verte, že ak knihu nemôžete pustiť z rúk, rovnako ako aj ja posledné dva dni, budete dlhé kapitoly nenávidieť ešte viac. Ďalej mi miestami vadilo, že autor používal aj mená aj priezviská postáv. Ja ani neviem prečo ale niekedy ma to jednoducho vytáčalo. Viem, že to nie je nič katastrofálne a rada vy som dala 4,5 z 5 ale to nejde. A tak jediné, čo môžem odporučiť je prečítať si túto knihu, pretože je zaujímavá, popretkávaná chamtivosťou, túžbou po pomste a samozrejme i Islandom a cestovaním. Autorovi tlieskam a ďakujem.