Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Pre niekoho napínavý a uzatvárajúci posledný diel trilógie. Úplne to chápem - to sa nedá poprieť. Ale pre mňa táto kniha znamenala niečo... špecifické.
Autor sa snažil byť príliš možno až priveľmi epický? Rozhodne. Dve sily sily ktoré tvoria svet. Hrdinka, ktorá nevie ktorá z nich ju ovláda. Stratené tajomstvá, ktoré sa všetky odhalia v posledných 100 stranách knihy... Tak klišé nápad. Ale s tak originálnym podaním a hlavne záverom... Nedokážem ani poňať, ako to bolo dokonalé. Celú knihu som zhltol za 4 dni.
Možno príliš náhodný sled udalostí? Tento názor možno som ochotný rešpektovať. Jemne to pôsobí, akoby si autor hľadal najprv cesty, ako to môže skončiť a až potom dôvody, prečo sa tak má stať. Niektoré "skryté tajomstvá" pôsobili jemne umelo. V celkovej mierke sveta pôsobili... no jednoducho náhodne.
Žeby zachádzal prihlboko do filozofie? Ani náhodou. Vedel to tak pútavo vpliesť do deja, aby nás to aj zaujímalo... Vytkol by som jedine jeho záverečný názor, čo je to náboženstvo. Po tak nádhernom podklade to bolo zarážajúco povrchné. Ale podané profesionálne. Bez debaty. Nevedel som, či som sa viac tešil na akciu alebo ďalšie Sazedove monológy.
Alebo... nebodaj sa do väzby zaplietol ten hlavný problém dnešných ľudí? Priveľká hrúbka!?! Úprimne obdivujem autorov, ktorí dokážu napísať tenkú knihu. Keď dokážu vtesnať toľko emócií, myšlienok a hĺbky na tak málo strán... Za celý svoj život som takéto knihy prečítal len dve. Malý Princ a Môj macík. Myslím že dôvody oboch netreba hlbšie špecifikovať.
Ale Mistborn... Jedna vec je tak úžasne štylizovaný jazyk, že mu to môže závidieť... Ani mi nenapadajú mená. Tolkien? Rowlingová? Brandon Sanderson má proste svoje čaro. Druhá vec sú však zápletky. Od prvej knihy sa tam stalo toľko udalostí... keď o nich čítam, sú zaujímavé, ale postupne sa stratia pod hŕbou ďalších. Záver však dá zmysel všetkým z nich a nedokážem si bez nich knihu predstaviť. Spolu to vytvorí akýsi božský systém, kde všetko vypláva na povrch v pravý čas.
Toto je podla mňa to, čo Mistborn robí Mistbornom. Úprimne nechápem, ako si niekto dokáže predstaviť takéto dielo kratšie. Samozrejme chápem, že nie každého baví čítať kilometrové filozofické úvahy o tom, na čo sú vlastne na svete komáre alebo muchy. Dnešná doba je však až priveľmi nastavená na to, že všetko musí prísť hneď a mne sa nechce čakať a načo toto a načo hento a ja mám ADHD idem radšej pozerať tiktoky a nedokážem päť minút sedieť na zadku a vnímať to literárne umenie.
Ja osobne som mal po dočítaní zmiešané pocity. Autor jednoznačne nešiel cestou klasický happyend, a vlastne ani klasickou fantasy. Samozrejme, boli tam aj vecičky ktoré by som zmenil, nič nie je dokonalé... Ale celá séria Mistborn bola vlastne niečo, čo som už dlho nevedel nájsť. Asi to bude tým, že Brandon Sanderson sa odvážil dnešnej dobe ponúknuť niečo, čo sa len tak často nevidí. Nepredáva sa to totiž tak dobre ako počítačové hry alebo akčné filmy. Dal nám dobrú knihu.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Jednoducho túto knihu zbožňujem. Najlepšie boli samozrejme hry o život, ale toto je hneď druhé najlepšie v sérii. Atmosféra. Vzťahy. Dej. Rád čítam "ťažšiu" literatúru" ako duna, meno vetra, pán prsteňov... ale toto hovorilo samo za seba. Jedna z hŕstky young adult ktoré majú naozaj hlbokú myšlienku.
Osobne sa mi veľmi páčil nápad, že aj Haymitchova frajerka bola z kŕdľa. Dokonale to nadväzovalo na Baladu o hadoch a vtáčatkách. Príjemná bola aj prítomnosť Beeteeho, ktorý sa vyskytol aj v Skúške Ohňom. Potom vlastne celkový princíp, že všetko stratil. Ako ku koncu všetci pomreli - trocha prvoplánové, ale fungovalo. A nakoniec to, že som sa konečne dozvedel kto to ten Haymitch vlastne je. Dôvod prečo pije. Jeho minulosť. A históriu jeho rebélie proti sídlu.
Tejto knihe by som vytkol len dve veci:
1. Spracovanie epilógu. Samozrejme, niečo v tom zmysle tam bolo treba ale toto... príliš umelé. Suzanne Collins má na oveľa viac.
2. Väzba. Lesklý alobal ktorý sa stále odtŕha od nepevnej mäkkej väzby - stalo sa to už menovkou tejto série. To, že ho neodopreli ani tejto časti má v sebe kus nostalgie, ale prijal by som celkovo nové vydanie celej série.
ohľadom nezrovnalostí v deji a zavádzajúcim faktom... Neviem si predstaviť, že by sa niečo zmenilo. Je to fantastické tak, ako to je.
harry potter a kameň mudrcov bola úplne prvá kniha, ktorú som v živote prečítal. je to jednoducho... to prostredie, postavy, vzťahy, mágia, zvraty a zápletky... pre mňa (samozrejme spolu s ďalšími dielami) je harry potter asi stelesnením literárnej dokonalosti. viac asi nie je čo dodať.
Myslel som, že Harry Potter je dokonalou ukážkou jazyku, ktorý sa číta úplne ľahučko, príjemne, dej vás úplne vtiahne a zároveň to má istý šmrnc. Ale... potom príšiel fablehaven. je to s harrym potterom pre niekoho minimálne porovnateľné, ale pre mňa možno až lepšie. na túto sériu som narazil pomerne neskoro. nechápem, prečo nie je známejšia. jednoznačne si to musíte prečítať!
Narnia je jednoducho moje detstvo, táto séria je aj jedna z prvých ktoré som vo svojom živote prečítal. Myslím, že jedno krídlo brány celej fantasy literatúry stvoril pán C. S Lweis, ale druhé patrí samozrejme Pánovi Prsteňov od J. R. R. Tolkiena. Potom samozrejme nasleduje Harry Potter... Ale tieto diela sú jednoducho základnými kameňmi celého svojho žánru. Nemám čo viac dodať. Narnia je jednoducho povinná, ak sa chcete nazvať milovníkom fantasy, alebo aj čitateľom celkovo.
Brandon mull sa opäť prekonal. fablehaven je vynikajúca, oddychová séria, ktorá sa vynikajúco číta. veľmi mi pripomína harryho pottera, trochu aj štýlom reči, ale hlavne tým, že si okamžite k postavám vytvoríte vzťah a máte pocit že to prežívate sami. epidémia tieňov je podľa mňa skôr tá časť, ktorá slúži len na vyplnenie medzery medzi hlavnými udalosťami, ale aj tak je úžasná. vrelo odporúčam. najviac mi je ľúto to, že som to nezačal čítať keď som bol mladší, lebo to by som tú knihu nepustil kým by som ju nedočítal.
skandar a zlodej jednorožcov bola jednoducho bomba. síce trochu gýčové, ale čítalo sa to naozaj vynikajúco. druhá aj tretia kniha... dali sa, ale na jedno kopyto s jednotkou. vždy len prídu nejaké nové elementárne zbrane a na konci je nejaký nečakaný zvrat. ale tiež sa čítali veľmi jednoducho - také oddychovky. štvorka... bolo to podľa mňa až príliš gýčové. ale... posledné kapitoly to naozaj zachránili. a to že naozaj, inak by som dal maximálne dve hviezdičky. skončilo sa to veľmi napínavo, na poslednú časť mám veľké očakávania.
