Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Knihy majú dosť veľký význam v mojom źivote. Knihy dodávajú ľuďom, teda tým, čo ich čítajú fantáziu, ktorú potrebuje každý človek. Veď, keď si predstavíme koľko fantázie má autor takej knihy. Vždy ma fascinovali knihy. Obdivovala som autorov pre ich fantáziu a predstavivosť. Začalo to rozprávkovými knihami v detstve, ktoré mi mamka čítala. V prvej triede, keď som sa naučila čítať, vzala som do ruky knihu sama. Iný význam kníh spočíva v tom, že nám, poskytujú bohatú slovnú zásobu. V knihách vidím tiež oddych od reálneho sveta. Niekedy som znechutená z celého dňa. Vtedy mi kniha poskytne pomocnú ruku a pohltí ma svojím dejom.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ak hľadáte turistického sprievodcu obsahujúceho zmes informácií o otváracích hodinách a vstupných poplatkoch do múzeí, potom literárne dielo Otakara Kořínka "Na skok do Toskánska" odložte. Ak však túžite po autentickom zážitku, vôni čerstvo pomletej kávy alebo pocite, že sedíte na zadnom sedadle auta spolu s dvoma vtipnými a rozhľadenými priateľmi, potom ste objavili ozajstný literárny poklad. O čom je tento útek z reality?
Otakar Kořínek pozýva čitateľov "Na skok do Toskánska", na výlet, ktorý nemá nič spoločné s odškrtávaním pamiatok z vopred pripraveného zoznamu. Je to trasa plná kuriozít, nečakaných stretnutí a „pomalého“ objavovania krásy miest v detailoch. Spolu s autorom tejto publikácie a jeho priateľom Arnom možno navštíviť ikonickú Pisu, historickú Luccu, ale aj vznešenú Sienu. Možno sa poprechádzať tiež v tichých uličkách historického mestečka Vinci. Postrehy Otakara Kořínka, ktorý je majstrom slova sú bystré, vtipné a zbavené zbytočného pátosu. Prevláda v nich atmosféra ovlyvnená talianskou frázou „Dolce Vita“. Počas čítania tejto publikácie som cítila na tvári ostré toskánske slnko a zároveň tiež ľahodnú chuť miestneho vína.
Autor tohto literárneho pokladu ma presvedčil, že najväčšie dobrodružstvá na turistických cestách možno zažiť až potom, keď odložíte mapu a necháte sa viesť vlastnou intuíciou a zvedavosťou. Dielo "Na skok do Toskánska" je ideálna jednohubka na víkendové popoludnie. Opakujem, nie je to klasický bedeker. Vnímam ho ako satiricko-humoristický cestopis alebo ako príjemnú „oddychovku“. Je určené predovšetkým turistom, ktorí radi cestujú na vlastnú päsť a neriadia sa striktným plánom. Je to oslava priateľstva, cestovania a radosti z objavovania neznámych krajov.
"Do Amalfi na kávu" je názov románu, ktorý ma zaujal tiež preto, že rada navštevujem Taliansko. Je to chronológia chlapskej jazdy v zmysle talianskeho motta "dolce vita" (sladký život).
Otakar Kořínek neukázal Taliansko formou tuctovej reklamy, ale prostredníctvom románového príbehu priblížil čitateľom prirodzenú eleganciu správania sa jeho občanov. Skvele vykreslil momenty, keď aj obyčajná káva dokázala zmeniť miestnu atmosféru na rituál. Vôňu citrónov som pritom cítila aj "v nosových dierkach". Najviac ma pobavila dynamika rozhovorov autora a jeho priateľa pri "grappe". To bol spôsob výletu, pri ktorom jeho účastníci neriešili banality, ale viedli zmysluplné debaty o živote na pozadí neapolského dopravného chaosu, z ktorého sa pokúšali dostať. Tento kontrast kľudu a zmätku autor podal náramne vtipne. Keďže Capri, Amalfi, Sorrento, Neapol, Vezuv ... poznám osobne dobre, môžem potvrdiť, že Otakar Kořínek zachytil v tomto románe momenty, keď krása miesta môže paralyzovať návštevníkov, núti ich zastaviť čas. Popis serpentín mi pripomenul zimomriavky, ktoré som zažila pri pohľade na Positano.
Tento román je oslavou povahy Talianov, ich umenia žiť (l'arte di vivere) dnes a teraz. Otakar Kořínek s priateľom neriešil žiaden stres, ale si jednoducho užívali miestnu kuchyňu bez našich "obvyklých výčitiek", skrátka tešili sa z každého prítomného okamihu, presne ako Taliani. Je to skvelý príbeh o priateľstve, cestovaní a schopnosti človeka užívať si život.
Tento román sa oplatí prečítať pre jeho životné postrehy a humor aj niekoľko rokov po vydaní. Ak niekto hľadá odporúčanie, ako nestrácať čas banalitami, ale užívať si každý okamih, hoci aj pri šálke kávy, tak by sa mal pustiť do čítania tohto cestopisu.
Román "Pápežová liečiteľka" sa zakladá na skutočných udalostiach z polovice 14. storočia. Zaujimavo spája stredoveké liečiteľstvo a život na pápežskom dvore.
Autorka Elizabeth DeLozier bez prikrášlenia vykreslila atmosféru stredoveku, bylinkárstvo a odvahu jednotlivcov počas moru. Hlavná hrdinka románu Eleanore Blanchetová, bylinkárka a pôrodná asistentka, ktorá zdedila liečiteľský talent po matke, sa zoznámila s Guygom de Chauliac (nazývaný Guigo), osobným lekárom pápeža Klementa VI., ktorý bol známy tým, že prežil mor a opísal postup svojho liečenia, ktorý predbehol jeho dobu. Vzdelaná a skúsená Elenóra musela počas epidémie bojovať ešte aj s fanatickým kňazom zameraným na hon čarodejníc. Uprostred morovej nákazy a cirkevných intríg sa venovala hlavne záchrane pacientov, menej svojmu osobnému životu.
Autorka románu sústredila pozornosť čitateľov na spojenectvo menovaných liečiteľov v boji proti "čiernej smrti" a inkvizícii, menej ich milostnému príbehu. Avšak práve táto nevypovedaná sympatia a ochranársky vzťah Guiga k Eleanore je najkrajším čitateľským zážitkom tohto príbehu. Prepojenie historických faktov s fikciou ženskej sily ukázalo na nádej, že aj v najtemnejších časoch môžu ľudskosť a vedomosti zvíťaziť nad strachom.
Stále vás priťahujú temné tajomstvá antických Atén? Román "Veľká Matka" slovenskej autorky Miny Hantabál vám ukáže miesta, o ktorých sa v učebniciach dejepisu nepíše. Zistíte, že pobyt kňažky Madeily v Poseidónovom chráme jej nepriniesol pokoj, práve naopak, znamenal pre ňu boj o prežitie. Antika bola svetom intríg, krutosti a zvráteného boja o moc, kde rodinné putá pôsobili ako jed.
Autorka geniálne vykreslila atmosféru doby, z ktorej človeka až mrazí. Jeden citát z tohto románu sa mi vryl do pamäti: „Bohovia sa na nás pozerajú, Madeila. Ale nepomôžu nám. Oni sa bavia na našom utrpení, lebo sme pre nich len figúrky na šachovnici osudu.“ Musím vyzdvihnúť autorkin štýl, ktorý je emocionálne nabitý. Ukázal drsnejšiu stránku antiky, než na akú sme zvyklí. Pre toho, kto miluje Atény a jej antické príbehy, je tento román povinnou jazdou, pretože Atény sú jedným z mála miest, kde sa minulosť „pozerá“ na súčasnosť z každého kopca. Tiché mramorové pamiatky Akropolu, ktoré dnes obdivujeme, v románe ožili ako miesta plné dymu zo spálených obetí, krvi, rituálneho spevu a nebezpečných politických intríg.
"Nevídaný gróf" je historický, milostný román waleskej autorky Sian Ann Bessey. Dej sa odohral v georgiánskom období v Londýne, v spoločnosti, v ktorej vládli prísne sociálne konvencie. Pritom v uliciach Londýna prekvitala chudoba a drsné podmienky života najnižších vrstiev obyvateľstva. Autorka na tomto pozadí sledovala osudy dvoch osamelých ľudí, ktorých spojilo nečakané pátranie.
Alexander Allerton (gróf z Bloxley) je muž, ktorý pomáhal chudobným. Vyznačoval sa silným sociálnym cítením a zaujímal sa o osud chudobných detí (kominárskych učňov). Po tragickej nehode koča, pri ktorej zomrela mladá žena sa zaviazal, že splní jej posledné želanie a nájde jej malého syna.
Jane Hadfordová je žena, ktorú zranenie nohy prinútilo stiahnuť sa do úzadia spoločenského života. Má však bystrý pozorovací talent. Rozhodla sa pomáhať grófovi pri jeho pátraní. Ich spoločné hľadanie strateného chlapca, ktoré odhalilo temné stránky vtedajšieho Londýna, prerástro do hlbokého citového vzťahu.
Mojím hlavným dojmom z prečítaného románu je pocit nádeje a láskavosti. Ide nielen o romantiku deja, ale aj skutočnosť, že autorka otvorila v literárnom diele tému detskej práce a sociálnej nespravodlivosti.
Román s názvom „Neuvidíš ma plakať“ je fikciou. Je zameraný na oblasť vnútornej sily a zložitých vzťahov hrdinov románu.
Hlavnú hrdinku Hanu, ktorá vyrástla v detskom domove, poznačil od narodenia zápas s diagnózou HIV. V tomto príbehu ide hlavne o ostrý kontrast krehkosti dievčaťa z detského domova a jeho rozhodnutia „nedať sa“, nenechať nikoho vidieť jej slzy. Osudový zvrat v Haninom živote nastal v momente, keď do jej života vstúpil príťažlivý, sebaistý Andrej. Medzi nimi vznikla toxická zmes silnej fyzickej príťažlivosti a bezhraničnej nenávisti. Hana v sebe potláčala slzy, čo sa navonok javilo ako jej sila, ale vo vnútri to bol paralyzujúci strach a zmätok z citov, ktoré k Andrejovi napriek všetkému cítila. Práve táto dynamika, jeho krutosť a jej zdanlivá slabosť, ktorá bola v skutočnosti tichým bojom o prežitie, urobila tento príbeh ťažkým. V ozajstnom živote by takéto správanie bolo jednoznačne klasifikované ako toxický vzťah, ale v románe poslúžil na ilustráciu tragédie a neskorého pokánia.
Autorka románu Laura Fechová ukázala, že i keď láska Hany prišla neskoro, dokázala Andreja vnútorne zmeniť. Avšak tragický koniec hlavnej hrdinky zanechal vo mne pocit nespravodlivosti a hlbokého smútku.
Z tvorby spisovateľky Kataríny Gillerovej som pre prezentáciu jej bohatej literárnej tvorby vybrala román "Pre šťastie". Za týmto výberom je optimistický názov románu. Veď, kto by nespravil všetko preto, aby bol šťastný.
Hlavnou hrdinkou románu je Lívia, tridsaťročná slobodná matka, ktorá dlho potláčala svoje spomienky na detstvo a závažné udalosti, ktoré súviseli so sľubom mlčanlivosti, ktorý dala piatim spolužiakom. Ide o príbeh, kde sa prítomnosť prekrýva s postupným odhaľovaním starých rodinných a milostných tajomstiev. Román zoznamuje čitateľa tiež s ďalšími ženami, ich túžbami aj frustáciami pri hľadaní svojho šťastia v živote. Autorka románu ukázala, že túžba po majetku môže rozvrátiť aj najsúdržnejšie rodiny. V tomto príbehu graduje napätie a odhalenie pravdy z minulosti. Lívia nakoniec objaví chýbajúce časti skladačky vlastného života. To spôsobilo jej vyrovnanie sa so vzťahmi z minulosti.
Celý príbeh je založený na tom, že minulosť každého skôr či neskôr dobehne. Konfrontácia s otcom svojej dcéry bola pre Líviu krokom k tomu, aby našla pokoj a svoje šťastie.
Katarína Gillerová sa aj v ostatnej tvorbe venuje pútavým románom zo súčasnosti, ktoré sú plné emócií, spoločenských vzťahov a optimizmu.
Posledný román "Niekto ťa má rád" našej obľúbenej autorky Kataríny Gillerovej predstavuje príbeh, ktorý sa odohral v Bratislave. Ide o typické prepojenie prítomnosti so spomienkami hrdinky románu.
Hlavná hrdinka románu Sofia je zamestnaná v detektívnej kancelárii a spolu s jej prísnym šéfom predstavila dvojicu, medzi ktorou to iskrí pracovne a aj slovne. Tento príbeh je obohatený aj o ďalšie zaujímavé postavy, ktoré vnášajú do deja vtipné situácie a zaujímavé zvraty.
Sofia postupne odhalila tajomstvá svojej rodiny a tiež aj záhadnú smrť rodinnej priateľky, pani Boženy. Sofia je postava, ktorá si získa čitateľov svojou vnútornou silou a odhodlaním riešiť aktuálne problémy. Napriek tomu, že v detstve nemala život „na ružiach ustlaný“, nenechala sa minulosťou zlomiť a dokázala si zariadiť vlastný život. Jej postoj je inšpiratívny. Nezostala v roli obete, ale aktívne hľadala pravdu, aj keď to bolo bolestivé. Bola schopná nielen odpúšťať, ale dokázala sa vysporiadať aj so starými krivdami, čo bolo dôležité pre jej životný pokoj.
Záverom musím povedať, že autorka Katarína Gillerová často predstavuje hrdinky, ktoré sú zraniteľné, ale nesmierne húževnaté, čo priťahuje čitateľov.
Román "Parížska aféra" Fiony Schneiderovej je emotívny historický román. Napísala ho pod vplyvom osobnej inšpirácie v rodinnom kruhu. Impulzom deja románu bol objav starej knihy receptov v podkroví domu manžela v Nemecku. Fascinovalo ju prepojenie chute a vône s pamäťou, ktoré dokázalo oživiť zabudnuté spomienky.
Dej románu sa odohral v roku 1942 počas druhej svetovej vojny a v súčasnosti. Ide o osudové stretnutie mladého nemeckého vojaka Christopha a očarujúcej francúzskej kuchárky Sylvie v okupovanom Paríži. Sylvia bola francúzska špiónka, ktorá si popri práci v reštaurácii, v ktorej pracovala, registrovala v pamäti citlivé rozhovory návštevníkov. Napriek tomu, že obaja mladí ľudia stáli počas vojny na opačných stranách barikády, vzniklo medzi nimi silné puto, ktoré vojna pretrhla.
Skrátka, témou románu je láska francúzskej agentky a nemeckého vojaka, ktorý odsudzoval vojnu, t. j. vzťah, ktorý prežil desaťročia. Napokon o 60 rokov neskôr, v roku 2002 požiadal nadanú klaviristku Juliu, ktorá prežívala kariérnu krízu, jej mentor, starnúci klavírny virtuóz Christoph Baumann o pomoc pri pátraní po žene, ktorú neprestal milovať.
Román je silný príbeh o láske, obete a odvahe.
Za to mi zaplatíš" je názov románu slovenskej spisovateľky Petry Nagyovej-Džerengovej, ktorý vystihuje túžbu dvoch žien, Irmy a Terezy po odplate pri riešení ich rozbitých partnerských vzťahov, nevery a zrady. Irma zistí, že ju manžel podviedol s inou ženou, zatiaľ čo Tereza sa rozhodne opustiť muža, ktorý ju psychicky týral a ponižoval.
Spisovateľka podala realistický pohľad na komplikované medziľudské vzťahy. Ponaučením je, že snaha pomstiť sa bývalému partnerovi prostredníctvom dieťaťa je deštruktívna. Nevera nikdy nie je vinou podvedeného. Je to rozhodnutie podvádzajúceho, ktoré často odkrýva hlbšie neriešené problémy manželského vzťahu. Deti obvykle milujú oboch rodičov a ich radikálny rozchod ich často núti zvoliť si jednu stranu, a to je pre ich psychiku extrémne ťažské.
Autorka verne vystihla bolesť, že každá „odplata“ alebo útek od problému má svoju cenu. Preto, aj v tejto ťažkej chvíli je dôležité hľadať cestu k dohode a zamyslieť sa nad vlastnými chybami.
