Najlepšie F1 knihy Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Formula 1 a knihy sú mojou vášňou
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Najlepšie F1 knihy Moje aktivity
Ross Brawn zažil v F1 všetko. Majstrovské tituly, ale aj krach, nemilosrdné intrigy i smrteľné nehody. Pri čítaní budete mať pocit, že sedí oproti vám a prezrádza všetky svoje geniálne ťahy. Formulová biblia.
...po dlhych troch rokoch mozem s radostou skonstatovat, ze "Dominik Dan" je spat. Pauza prospela, takze KRV NIE JE VODA opat ponuka poctivu klasiku - dobru kriminalku zo slovenskeho prostredia pretkanu povestnym humorom. Potesilo ma to velmi! Verim, ze autor uz latku nepodlezie a zostane pri kvalite pred kvantitou.
Otvaral som knihu s velkymi obavami, ktore sa nakoniec uplne nenaplnili, ale ani som neodpadol od nadsenia. Prave naopak, po poslednej vete (ktora je inak tym najhorsim spisovatelskym klise) som si opat uvedomil aky bol Stieg Larsson genius! Ziadne zbytocne slovo, postava, prespekulovany dej, uchvatne napatie a gradacia. To vsetko ponuka aj Lagercrantz, ale len v dietnej podobe. Dokonca sa nebojim povedat, ze s takym backroundom a najma s Lisbeth nie je napisanie komercneho spin-offu extra problem...
zboznujem vacsinu diel od Nesba, ale tieto posledne dve mi pridu bud ako najtrapnejsia cesta lahko zarobit alebo jednoducho vydali jeho prvotinu z najspodnejsieho suflika. Inak si nedokazem vysvetlit take brutalne hazardovanie s vlastnym menom a znackou :(
Nemozem si pomoct, ale Keplerovci su pre mna privelki extremisti. Privela brutality, privela "nahod", privela preexponovanych postav prepletenych do tazko uveritelneho klbka reality. Navyse struktura deja na mna neposobi ucelene a niektore pasaze/postavy sa v ich knihach objavuju len kvoli WOW efektu a zostavaju odhodene. Sice to znie, ze Keplerovcov uplne zatracujem, ale to zase nie. Je to ich copyright styl, drzia sa ho poctivo, strach a gradaciu nukaju brilantne, ale proste pre mna je to uz trochu cez ciaru, az som sa miestami menej bal a viac nudil. Uprednostnujem konzistnejsich autorov ako Connelly, Silva, Mankell, ale na osviezenie urcite nie zle...
Autor pisal s obrovskym nadhladom a najma prehladom. Kritizuje, ale aj obhajuje, ponuka co najobjektivnejsi pohlad na muza, ktory v pretekarskom monoposte balansoval medzi genialitou a kontroverziou. Stoji za precitanie nielen fanusikom F1, ale specialne odporcom Michaela Schumachera.
PS: pod hodnotenie, ktore napisala Lenka sa takisto rad podpisujem, velmi vystizne.
po docitani som zostal v miernom soku pri pohlade na rok napisania - 1998. Uzasny autorov nadcasovy rozmer, dynamicky dej, vyborna zapletka a skvela postava komisara s prirodzenymi ludskymi starostami a pochybnostami. Spickova kriminalka, mozno aj najlepsia Mankellovka. Samozrejme kazdemu podla vkusu, ale osobne uprednostnujem knihy, ktore maju spad a nie su prehladne. Neviditelny mur to splna na 9/10.
Daniel Silva sa opat drzi svojej (uspesnej) sablony. A opat ukazkovo kombinuje akualnu geopoliticku temu s fikciou a umenim. Nie je to sice autorove najlepsie dielo, ale urcite hodnotny a najma pohodovy nadpriemer. Milovnikom spionov vrelo odporucam.
Je mi to velmi luto, ze to musim skonstatovat, ale Dominik Dan sa za posledne roky pozvolne presunul zo zanru KRIMI do sekcie oddychovej literatury. To nie je zhadzovanie, pred Evita press mam velky respekt a som rad, ze ludia citaju. Lenze kym prvych 9 knih Dominika Dana povazujem za absolutne skvosty porovnatelne so svetovymi autormi, zvysnych 11 ma nekonciacu klesajucu uroven a to je obrovska skoda. Dokazom toho je aj "Jednou nohou v hrobe" - rychlokvasene dielo napisane ako keby za tri dni, samoucelne vymyslene choroby, prva polovica este s nadejnou zapletkou, ale ta druha je totalnym rozcarovanim. Doslova ma irituje ako sa autor snazi byt za kazdu cenu vtipny na kazduckej strane, pri kazdej postave. Posledne knihy absolutne stratili hlbku, postavy sa prestali vyvijat. Vana furt zerie, Kuky dokola slachti rastliny. Kedysi bolo pre mna pozitkom snazit sa rozkodovat jednotlive ulice Nasho mesta alebo pospajat osoby s realitou. Dominik Dan hazarduje so svojim pseudonymom, resp. svojou znackou. Chapem, ze tlak vydavatelstva alebo financna motivacia su asi privelke, ale naozaj to musi byt za kazdu cenu? Napriek tomu zostavam jeho fanusikom a verim v lepsie zajtrajsky :) dobrou spravou takisto je, ze ponuka dalsich autorov je priam balzamom na dusu: ktorakolvek od Michaela Connellyho, Jo Nesbo, Henning Mankell alebo teraz novy Jorn Lier Horst. Za domace veldielo povazujem Na smrt 1,2 od Jozefa Kariku. Vela citatelskych zazitkov zelam.
