


Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Na napísanie tejto recenzie, svojich pocitov z knihy, som si musela dať pár dní na premyslenie a urovnanie si vnútorných pocitov.
Myslím si, že som ešte nikdy nečítala silnejšiu knihu, ako je táto. Posolstvo tejto knihy je hneď jasné každému. Aj hlavná zápletka je hneď jasná. Lenže aj keď viete, čo vás čaká, neviete kedy a hlavne ako vás to zastihne. A presne to isté sa deje aj v realite. Nikdy neviete, čo od druhého očakávať.
Blanka ako hlavná postava je veľmi silná osoba. Áno urobila hlúposť, za ktorú zaplatila, ale povedzme si úprimne. Kto z nás bol anjelikom v puberte? Kto z nás nespravil aspoň jednu chybu?
...
Kniha sa číta veľmi ľahko a rýchlo, vďaka komverzáciám, ktoré očami prebehnete raz-dva.
Do tej 137mej strany.
Po prečítaní poslednej vety ma zmrazilo. Od toho momentu som mala guču v hrdle, ktorú som nedokázala prehltnútlť ani po dočítaní knižky.
To, čo sa deje, lebo áno, DEJE SA TO, nie len v knihe, ale aj v realite. V našej realite. To, čo sa deje je niečo..hrozné...
Ja by som túto knižku kľudne navrhla ako povinné čítanie pre základné a stredné školy. A povinné čítanie pre rodičov. V dnešnom skazenom svete plných technológií je potrebné sa rozprávať o kyberšikane. O tom, aby decká neverili cudzím ľuďom, lebo nokdy neviete, kto sa skrýva za počítačom. Lenže najhoršie je, že sa to nedeje iba deťom, ale aj dospelým. Ľuďom, ktorý aú zúfalí, opustení, sami...
Ale vráťme sa ku knihe.
Autorka píše štýlom, ktorý vás chytí hneď od začiatku. Bolo mi ľúto ale tých gramatických chýb, ktoré sa v knihe kde-tu vyskytli. Ako keby prešla len rýchlou korektúrou a nikoho nezaujímalo, že začiatok vety sa nezačína veľkým písmenom, alebo že "sa" sa opakuje po sebe 2x a také " malé" chybyčky, ktoré nemuseli byť.
Ako som spomínala, Blanka je veĺmi silná, ale zlyhala. Mala pri sebe osobu, ktorá ju podporovala vo všetkom, aj tak sa nechala oklamať a na všetko bola sama. Ale chápem ju. Kto by sa niekomu priznal s niečím takým? Nikto. A to je ten problém.
Čo sa týka Kikiných kníh, tak si myslím, že pre Vás nemám čo nové povedať.
Príbeh piatich tínedžerov, ktorý sa snažia vysporiadať so svojimi démonmi. Každý po svojom.
Nelám mi srdce je kniha, pri ktorej som stratila slová. Neviem kde začať, ani čo povedať. Tu sú asi slová zbytočné. Túto knihu by mal prečítať každý. Bez ohľadu na vek, pohlavie.
Najhlavnejšou postavou bola Andreja, ktorú som si hneď na začiatku obľúbila. Pripomínala mi moje mladšie ja. (Neže by som bola stará, ale bola som presne taká naivná a zodpovedná ako ja.)
O ostatných Vám tu písať nebudem, bolo by to na dlho. Spomeniem ale vedľajšiu postavu Thomasa, ktorého milujem, odkedy som ho spoznala. Ale teraz? To si Kika spravila zámerne? Neviem, či ho mám nenávidieť, milovať, alebo ho zbiť, abo čo. Potrebujem ho pochopiť. Chcem! O ňom príbeh!....
Ale inak autorka v knihe rozoberá rozličné témy, ako sme už u nej zvyknutí. Od homosexuality, po závislosti na alkohole, či zneužívaní a znásilnení. Sú podané autenticky, pointu celého príbehu pochopí každý.
Čítanie je plynulé, kapitoly nie sú dlhé a striedajú sa.
Nad knihou sa miestami zasmejete, inokedy vás striasne od určitych vecí. Hlavne, ak si uvedomíte, čoho všetkého je dnešná mládež schopná. A hlavne dôvod, prečo.
Koniec ma prekvapil. Mala som pocit, že mi niekto vytrhol posledných minimálne 20 strán. Ako keby som pozerala film a zrazu vypli elektrinu. Vážne som si začala myslieť, že sa zmenil, a že to všetko je reálne a ...ach bože... potrebujem pokračovanie. Som veľmi rada, že na tom autorka pracuje a dúfam, že sa ho čoskoro aj dočkáme!
PS: Zlomila si mi srdce
Lilah a Callum sa prvýkrát stretnú na trajekte a ich stretnutie sa stane osudným. Ďalšie náhodné stretnutie ich životy spojí dokopy. Lilah, ani Callum však nehľadajú lásku na celý život. No aj tak spolu trávia dosť veľa času na to, aby sa do seba zaľúbili, bez toho, aby si to sebe, či druhému priznali. Lilah Calluma varuje, že ich vzťah nemôže prerásť do niečoho vážnejšieho, ale neprezradí prečo.
Čo Lilah pred Callumom tají?
Príbeh dvoch cudzích ľudí, ktorý sa spojí v jedno. Kapitoly sa striedajú z pohľadu Calluma aj z pohľadu Lilah, čo bolo podľa mňa veľmi super. Oživilo to celý príbeh. No aj tak mi tu niečo chýbalo. Hneď na začiatku sa Callum stretne s Lilah a odvtedy sú spolu. Prežívajú krásne chvíle,ako keby sa poznali sto rokov. Navzájom sa ale spoznávajú, bez akýchkoľvek hádok. Okrem toho, že ani jeden z nich nechce vážny vzťah. No vôbec to tak nevyzerá.
Príbeh sa čítal veľmi dobre, ale miestami som sa nudila. Mala som pocit, ako keby sa autorka sama bola zanietená ochranou prírody, nielen Lilah. Pretože skoro v každej konverzácií sa objavilo niečo, čo tomu naznačovalo. Do trištvrte knihy som mala pocit, že mi tam niečo chýba. Dokopy sa nič podstatné pre mňa nedialo. Iba sa spoznávali. Áno, semtam išli aj na dovolenku a turistiku. aj tak som mala pocit nedostatočnosti.
Až na konci kniha začínala byť zaujímavá, aj keď celý príbeh bol až príliš predvýdateľný. Okrem jedného momentu, ktorému som veriť nechcela a prekvapil ma. Inak som vedela, ako sa to celé skončí.
Hlavné postavy ma akosi nijak nechytili. Callum, zamrznutý marketingový expert, ktorý si žije svoj nudný pracovný život, sa nedokáže ozvať ani vlastným súrodencom, neužíva si krásne chvíle života.
Bosá Lilah renomovaná právnička, ktorá je posadnutá ochranou zeme, vegetariánka, príbehu dodala šmrnc svojou spontánnosťou a naučila Calluma užívať si krásne chvíle ich spoločného života.
Lenže Lilah pred Callumom celý čas tajila závažnú vec, na ktorú čitateľ veľmi rýchlo príde z jej denníka, ktoré sú vlastne Lilahiné kapitoly. Určite si chcem od autorky prečítať aj zvyšné knihy, pretože píše veľmi pútavo a zaujala ma.
Táto kniha je presne taká. Na obálke vidíte nádherné dievča, ženu v červenom. Červená v nás automaticky vyvoláva romantiku, erotiku. Presne takýto príbeh som očakávala. Možno nejaké klišé, podľa obálky. No obsah bol celkom odlišný. Úplne iný, ako boli moje očakávania, a som tomu vďačná.
Príbeh sa skladá zo štyroch častí. Každá časť o niekom inom. No aj tak sa život postáv nejakým spôsobom prepojí.
Príbeh sa začína mladou kvetinárkou Štefániou, ktorá sa bezhlavo a veľmi rýchlo zamiluje do neznámeho muža. Lenže v jej hlave blikajú všetky kontrolky, výkričníky a upozornenia, že by nemala. Prečo? Pretože ten muž je cigán... a vie, že rodina by ju nepodporovala.
Lenže príbeh ďalej pokračuje druhou časťou Elou. Dcérou Števky, ktorá nepoznala svojho otca, ale veľmi sa naňho podobala. Ela sa rozhodla opustiť matku - alkoholičku a začať nový život. Našla si prácu ako spoločníčka pani Straussovej. Po prečítaní prvej časti som nevedela, kde knihu zaradiť. Prišlo mi veľmi rýchle to ich zaľúbenie sa a potom ten záhadný muž zmizol. Ale potom som pochopila, že to bolo také "intro" do celého príbehu. Druhá časť sa mi pozdáva oveľa viac, zaľubila som si Elu, ktorá bola veľmi múdra. Autorka poukázala v knižke hlavne na rasizmus. Lenže Ela nebola taká, ako si spočiatku myslel, že je. Bola svedomitá, múdra, chcela študovať, pracovať, žiť. Zalúbila sa a láska k nej nebola opätovaná tak, ako si ona predstavila. Pána "dokonalého" by som nakopala do zadku za tie jeho slová ku nej. Ale bol pravdovravný, čo sa mi na ňom páčilo a aj tak podľahol jej vnútornej sile.. no potom prišla tretia časť a zostala som zmätená. Na scénu vstúpila úplne neznáma osoba a nevedela som, čo sa deje. Myslela som si, že to bude pokračovať Elou a pánom Straussom, že sa do seba zaľúbia, aj napriek jej škaredému výzoru, že nájde svojho otca, nejaká zápletka a koniec. No vôbec ale že vôbec to tak nebolo! Bolo to oveľa lepšie a ja som knihu začala užívať oveľa viac.
Nakoniec sa cely pribeh zamotal az som miestami nevedela kde som. Ale to len preto, ze autorka medzi vsetky tie intrigy zamiesala drogy a halucinacie. Zaver som si po tom vsetkom neodhodlala tipnut, aky bude. Kniha ma celkovo nesklamala.
Príjemný príbeh, ktorý ulahodí vášmu srdiečku. Sára práve dovrší vek dospelosti, keď od babky dostane celkom neobyčajný darček a to zápisník, kde si má zapísať svoj Zoznam prianí. Keďže Sára je od malička bezhlavo zamilovaná do bratovho najlepšieho kamaráta Adama cieľ je jasný. Získať ho za každú cenu....
Podľa mňa je príbeh skôr pre násťročných, čo znamená, že nie som veľmi cieľová skupina pre túto knižku, ale ja som ju užila a rada som sa vrátila do tých čias, keď som čítala o prvej láske atď. Aj keď táto kniha nesie v sebe iné posolstvo.
Dostal a dojal ma vzťah Sárky a jej babičky. Tíško v kútiku som jej závidela. Nežeby som ja s babkami mala zlý vzťah, ale ani ten najlepší. Povedz taký...neutrálny, žiaľ... ale tu, táto babička, bola ako z rozprávky, dokonalá, vtipná, milujúca pani, ktorú, keby som stretla na ulici, určite by som sa jej prihovorila.
Kniha bola plná príjemných ľudí, (až na Sárine spolužiačky) a obľúbila som si každého jedného.
Priateľstvo medzi Sárkou a Timom bolo tiež dychberúce. Málokto má tak super kamoša, ktorý by sa uproatred noci vybral na bicykli pomôcť vám dostať sa domov.
A Adam? Och. Tu je sa zbytočne vyjadrovať. Dokonalý. Nečudujem sa Sárke, že doňho bola buchnutá až po uši. Mať na blízku takého chalana ako je on podľahnem aj ja. Čo ma po tom s koľkými babami spal????.
No a práve tu je kameň úrazu. Príliš dokonalé, aby to bolo reálne. Ale zároveň som mala pocit, že postavy žijú svoj vlastný, reálny život. Neviem Vám to vysvetliť bez spoilerov, ale taká dokonalá babička, tak dokonalý najlepší priateľ, tak dokonalý chalan??... ešteže jej brat Patrik mal chybu a to až prílišné ochranárské súrodenecké puto.
Ale pri tejto knihe mi vážne nič nevadilo. Iba som ju čítala a užívala si. Vžila som sa do deja, akoby som bola Sára. Hnevala som sa na Adama, na Timovú mamku, na Patrika. Tešila som sa spolu so Sárkou, smiala sa a usmievala sa ako slniečko. No aj som si s ňou poplakala - a vážne. Na konci knihy som revala ako malé dieťa.
Túto sériu poznáte skoro všetci. Všetci dobre vieme, aká je Laura hlúpa a Massimo panovačný. Všetci vieme, že na konci druhej časti si Massimo vybral život Lauri a nie dieťaťa. Všetci máme na túto sériu svoje názory, ale...
Mne sa táto časť sakra páčila!
Áno, sama tomu neverím!
Laura zostala taká istá hlúpa, ako aj bola. (Aj po transplantácií srdca, čo jej Massimo musel fľochnúť do tváre, lebo sama si nevšimla rez na hrudníku). Áno. Chybyčky krásy sa tu objavili. ALE....
... objavil sa tu aj Nacho! Ktorý celej knihe dodal druhý dych!
Aj keď si myslím, že Laure dodal aj tretí, štvrtý,piaty... no veď viete. Trtkali ako nenásitné králiky na každej strane.
Ale sakra dejovo to bolo fajn! Z Massima sa vykľul ozajstný talianský mafián, ktorý nemá problém rozštvrtiť aj malé šteňa. Klame každého koho stretne a ktovie. Tá jeho láska k Laure možno po celý čas bola len vypočítavosť a chcel mať svojho potomka.
Ale za to Nacho! Och, fackala by som Lauru v momentoch, keď si nebola istá a chcela sa vrátiť k Massimovi. (Vravím, že zostala hlúpa).
Knihu som si ale užívala, preniesla som sa na krásny Tenerife a ostatné územia, kde sa ja osobne asi nikdy nevyskytnem.
Vlastne som knihu nemohla pustiť z ruky a chcela som vedieť, ako sa to všetko skončí.
Aj keď autorka celú pointu prezradila už oveľa, oveľa skôr.
A veľmi ma prekvapili jej vlastné slová, ktoré ma potvrdili len v tom, že celá séria bola zámerne napísaná tak ako ju napísala. Lauru vytvorila hlúpu vedome, nie náhodou. A toto ma dostalo a asi si prehodnotím svoje pocity o celej sérií.
(Žartujem)
Každý kto čítal Habibiho určite siahne aj po Candym. A táto jazda bude ešte horúcejšia ako s Pánom Harrym, verte mi.
Do LokáluX prichádza nový majiteľ a nie je to nikto iný ako samotný Dorian alias Candy, ktorému táto prezývka je šitá na mieru. A prečo? Dozviete sa po prečítaní. Čaká ho ale nemilé prekvapenie, keďže nie je sám majiteľom spomínaného podniku.
Môj ty Candybože! Tak toto bola jazda od samotného začiatku až po koniec. Ktorá kniha sa mi páčila viac? Ani jedna! Obidve sú iné, rozdielne, preto milujem obidve iným, svojským spôsobom!
Autorka sa s hlavnou postavou pohrala bravúrne! Do samotného konca som nevedela, či Candymu verím, alebo nie. Mala som pochybnosti, mala som pocot, že mi v deji niečo chýba. A áno. Bola to DÔVERA! Candy je vážne, ale ževážne bravúrne prepracovaný a ten koniec ma zasiahol až za srdce a na mikrosekundu som ho znenávidela.
Mala som od knihy úplné iné očakávania. Ale dostala som viac! Vlastne, ani neviem, čo som čakala. Ale toto rozhodne nie!
Virginiu som obdivovala! Tá jej bojovnosť a že stále bola nad vecou a nič ju nerozhodilo. Chcela by som byť ako ona. Ale zase, to čo prežila z nej spravilo takú, aká je.
Chémia medzi nimi iskrila predomnou cez všetky stránky knižky.
Nájdu sa to postavy staré, ktoré máme možnosť spoznať bližšie, ale aj nové, ktoré si určite obľúbite hneď.
Ale ten koniec. Nemám slov.. Nečakala som taký zvrat udalostí...
Haló toto sa nerobí! Dokedy teraz budem čakať na pokračovanie? A vlastne my všetci?! Potrebujem vedieť čo ďalej
i páči, že píše príbehy zo života bez toho, aby ich nejako idealizovala. A presne také reálne sú aj postavy, nie len príbeh.
Sandra je prvorodička a po pár stranách sa stane tou najúžasnejšou matkou krásnej Sáry. Dcérky s downovým syndrómom, na ktorú zostane sama. Marcusa som znenávidela, pretože nedokázal bojovať sám so sebou a vzdal svoju rodinu pre svoje vlastné blaho. Pre mňa taký muž nie je mužom, ale špinou. Narozdiel od Alexa. Toho som si zamilovala hneď svojím prístupom a správaním sa ku Sandre a Sárke.
Krásna jednohubka vás zavedie do tajomstiev Sandry, ako aj malej víly Sárky. Spolu sa zasmejete, poplačete si, ale sa aj zamilujete.
Príbeh sa mi veľmi páčil, bola to veľmi príjemná oddychovka, ktorá sa mi dostala až do srdiečka a usadila sa tam na veľmi dlho.
Akurát, čo mi vadili, boli občasné chyby v texte, škoda ich tam pre tak dokonalý príbeh.
Zápletka nebola ničim prekvapujúca, ale dych berúca. Ale veď, taký život presne býva. Pre niekoho jednoduchý, pre niekoho už menej.
Ďakujem za tak krásny príbeh, ktorý dodáva nádej ženám, že majú šancu. Za príbeh, ktorý vás naučí nebáť sa mať "iné" dieťa
So Soňou sme sa prvýkrát stretli v príbehu Porcelanová láska a Stelke o nej porozprával samotný Thomas, ktorého som zbožňovala už tam!
Na príbeh som sa veľmi tešila, pretože z Thomasových slov, ktoré adresoval vtedy Stele som zistila, že Soňa prežila niečo hrozné, tragické, a že jej životný príbeh, ktorý nám vo svojej knihe porozpráva, bude emocionálna jazda.
Aj bola.
Autorka sa s príbehom pohrala perfektne (ako inak).
Aj keď Sonin príbeh je veľmi smutný, autorka sa snažila celú tému odlahčiť a miestami sa nás snažila rozveseliť. Čo sa jej podarilo, striedala som slzy šťastia a nešťastia na každej strane.
Soňa mala veľmi ťažké detstvo. Týraná vlastným otcom-katolikom, odmietnutá vlastnou rodinou. Toto by nemalo prežiť žiadne dieťa. Ani dospelý. Jej rozhodnutie utiecť bolo to najspravnejšie čo mohla urobiť. Chvála Bohu stretla Michala, s ktorým to medzi nimi iskrilo hneď od prvého stretnutia. Ich láska bola ako z rozprávky, konečne našla šťastie. Alebo?
Druhá časť knihy (ja som si ju rozdelila na pred a po tom) je už o niečo depresívnejšia. Čítala sa veľmi ťažko. Súcitila som so Soničkou a viem pochopiť jej pocity. Teším sa, že nakoniec nabrala toľko síl, aby prežila a poslala svojich démonov kade ľahšie. A to vďaka Thomasovi, ktorý si tiež prežil svoje.
Autorkin štýl písania poznáte, nemusím vám hovoriť, že pre mňa každá jedna postava ŽIJE. Aj tu som mala pocit, akoby to boli bežný ľudia, z reálneho života a nie len vymyslené postavy.
Možno by sa práve tá druhá časť niekomu nepáčila. Ale tí, čo zažili čo znamená stratiť niekoho blízkeho pochopia jej správanie, konanie, myšlienky.
Ja Soničku a jej príbeh som si zamilovala a radím ju k svojím obľubeným.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Volanie vetra je druhá časť Turčianskej trilógie, ktorá sa odohráva v 20.tom storočí a úloha rozpravača tentoraz padla na Daniela De Liessa potomka Mathiasa Fabiciho, ktorého osud sme mohli spoznať v prvej časti.
Táto časť sa odohráva niekde medzi rokmi 1910 až 1945-46, teda obdobie vojny. Prvá časť mi prišla o niečo lepšia ako táto. Aj keď obľubujem vojenskú tematiku, toto bolo ťažké, náročné čítanie. Objavilo sa tu veľa postáv, hlavne na začiatku som mala problém si zapamätať kto je kto. No postupne sa to zlepšovalo... čo sa týka počtu postáv...
Celý príbeh je prerozprávaný z pohľadu Daniela a nehovorím, vyskytli sa tu kapitoly, ktoré ma aj bavili, ale bola to len menšia polovička.
Kniha sa zameriava na rodinu ako takú. Opisuje život rôznych spoločenských vrstiev a poukazuje na ich kontrast. Celý príbeh má taký prokomunistický podtón, hlavne ten koniec, kedy sa dozvedáme, ako sa z nevlastného brata stáva zradca.
Daniel nám prerozpráva pekný, ale ťažký životný príbeh jeho matky Celesty, jeho nevlastného brata Abrama, ako aj Hajnalky, ktorá ho zachránila aj so Celestou pred hladom a utrpením.
Celé by to aj bolo dobré, ale miestami mi príbeh prišiel, ako keby Daniel skákal z jednej témy do druhej a bola som stratená. Ale keď sa chcete dozvedieť niečo z histórie Fabiciovcov, ako aj z histórie Slovenska, pretože peíbeh sa odohráva na Slovensku v čase vojny vo Vrútkoch, tak si knižku kľudne prečítajte. Možno Vám sadne lepšie ako mne.
Kto nemá strach, nie je viac človekom. Nemusíš sa zaň hanbiť, ani skrývať ho. Človek, ktorý ukazuje svoj strach a slzy rovnako hrdo ako svoj smiech a veselé oči, si zaslúži obdiv.