Môj wishlist Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Môj wishlist Moje aktivity
Ani neviem kde začať, totižto ťažko sa mi hľadajú slová pri knihe, ktorá sa začína scénkou pre 18+ a nie je to erotika...
Kto ma pozná, tak vie, aký mám názor na Stelu a že jej knihy čítam len v rámci môjho psychického týrania, lebo zvedavosť je silnejšia ako rozumná myseľ... Ale jedno musím uznať. V týchto dňoch bolo pre mňa lepšie čítať,ehm, príbeh(?), pri ktorom musíte vypnúť každú jednu mozgovú štruktúru,aby ste prestali rozmýsľať a nedávali príbehu logickosť. Zbytočne.. Inak celý ten príbeh mi prišiel ako hlavná myšlienka z 50 odtieňov len opačné pohlavie a kus premyslené. Nedobre premyslené. Nikdy sa tento myšlienkový pochod u autorky nemal stať..
Mia, 20 ročná kvetinárka , jej priateľ Leo udržbár. K postavám nemám čo podotknúť, lebo boli všetky na jedno kopyto. Neprešli žiadnou zmenou.K Leovi podotknem toľko,že od začiatku mi liezol na nervy a mala som ho chuť prefackať a prejsť tým ukradnutým tankom. Ale autorka z neho na koniec urobila niečo, čo som nečakala, a tak ho potrestala asi o 100x horšie jak ja v mojich predstavách.
Dominik, pracháč, jasné, do koho iného by sa (ne)zaľúbila 20 ročná kvetinárka?.
Romantická linka mi tu chýbala, resp. Bola opísaná pre mňa nedostatočne. Slabé. Strašne slabé. Neuveriteľné. Zato ero sceny autorke idú dosť uveriteľne, ako keby bola ich súčasťou, alebo aspoň mala akú takú skúsenosť.
Knižka ma nesklamala, pretože som od nej nič nečakala. Ani taký zvrat, aký na konci nastal ale aj tam som sa len pozerala jak opičky v ZOO, že čo to má sakra byť?.
Niekomu sa Steliná tvorba páči. Ja medzi nich nepatrím, nikdy ani patriť nebudem a dodnes a aj do konca môjho života budem presvedčená, že tieto jej príbehy by mali zostať v šuflíku, pretože mame oveľa, OVEĽA talentovanejsie autorky ktoré si zaslúžia publikáciu.
Myslela som si, že príbeh bude skôr o tých hovoroch a komunikáciach cez telefón a nie, že sa tak rýchlo stretnú.
V deji sme skákali v súčasnosti a do minulosti, kde sme sa dozvedeli, čo sa stalo medzi Teou a záhadným mužom pred mesiacom. Tie pasáže "pred mesiacom" sa mi páčili viacej, keďže práve tam prebiehala tá ich komunikácia cez mobil.
Postavy som nevedela kde zaradiť, o Tei sme vedeli akurát, že má nezvyčajné tetovanie, ale inak jej osobnosť sme veľmi nespoznali. A vlastne ani Timovú. Akurát sme zistili, že nie je taký, ako si Tea myslela. Čo bolo podľa mňa dobré, no aj tak som ho celý čas podozrievala.
Dej mi prišiel rýchly, povedala by som, že patril medzi tých jednoduchších, kde sa neočakáva žiadny veľký zvrat, ktorý vás zaskočí a nebudete vedieť ani dýchať, ale čítalo sa to veľmi dobre, by som povedala, že je to taká jednohubka, na vypnutie, na oddych. Miestami som cítila, že knižka nebola v pláne, a keby na nej autorka pracovala dlhšie, určite by to dopadlo lepšie. Niektoré veci mi prišli absurdné, iné boli opísané dosť rýchlo.
Nemôžem zase povedať, že sa mi knižka nepáčila. Skôr z nej mám zmiešané pocity.
Padla mi do ruky práve vhod, dokázala som sa pri nej vypnúť a nemyslieť na nič iné, len čítať a užívať si slnko na Tenerife. Opisy miesta boli úchvatné, až som dostala chuť ísť na dovolenku. A určite dám šancu aj ostatným knihám, ktoré boli v pláne, určite budú prepracovanejšie.
Knižka je inšpirovaná Jane Austenovou, ktorú hlavná hrdinka obdivuje, vie o jej živote úplne všetko(?). Nazdáva sa, že je jej súdené ostať samej do konca svojho života, presne ako Jane. Musím povedať, že ja som od J.A. ešte nič nečítala ale veľmi dlho pokukujem nad jej knihami.
Dej bol plynulý, miestami romantický, inokedy vtipný. Páčil sa mi štýl písania, rýchlo som sa nachytala a čítanie išlo od ruky. Nie je to obyčajná romantika. V knižke nájdeme aj štipku detektívky a fantasy. A takéto prekvapenia ja mám veľmi rada. Nadprirodzeno a presne tento štýl, ktorý autorka do knihy previedla, sú moja šálka kávy.
Alex je spisovateľka a skrz nej spoznávame aj vedľajší príbeh Cecílie a Ruperta. Musim povedať, že zo začiatku mi to nedávalo zmysel. Prečo musím čítať aj o tom, čo Alex píše. Samotný jej príbeh mi nedával zmysel. Ale potom. Potom sa začali diať veci a všetko do seba zapadlo až nakoniec . Nakoniec som nevedela spustiť knihu z ruky a čítala ju do polnoci, kým som ju komplet neprečítala.
Andreas... no Andreas bol... presne ako každý hlavný hrdina. Zo začiatku neznesiteľný bastard, a keď ho postupne spoznávame tak si uvedomíme, že sa nám ten bastard dostal pod kožu. Láska na veky vekov a ešte ďalej.
Po tých recenziách čo som čítala som si kládla otázku, či sakra čítam tú istú knihu. Veď Alex sa nenechala dobiť nikým a ničím. Ale na konci. Och áno. Na konci som pochopila, že som sakra čítala tú istú knižku. Úplne som bola unesená, učarená koncom.
Knižka Tak trochu môj ma chytila najprv obálkou. Veľmi som sa na ňu tešila, a po prečítaní anotácie ešte viac. Vtedy mi ešte nedošlo, že je písaná o existujúcej skupine, keďže som dotyčných nikdy nepočúvala ani som ich veľmi neregistrovala. Ale nevadilo mi to.
Začiatok bol síce na mňa až príliš rýchly, akosi sme vhupli do vzťahu dvoch neznámych, ktorý sa stretli prvýkrát. Trošku mi to vadilo, nemám rada také rýchle lovestory, ale tu to potom akosi sedelo. Vzhľadom na hlavnú zápletku, určite.
Príbeh ďalej stupňoval a nevedela som knižku zložiť z ruky. Hlavnú zápletku som nečakala, prekvapilo ma to a od tej chvíle som bola pohltená knihou ešte vaic. Niektoré veci boli predvýdateľné, lenže autorka nás celý čas zavádzala a ťahala za nos. Uverila som jej, že to možno bude inak ako na začiatku...takže áno...v deji boli aj momenty ktoré ma ale veľmi prekvapili.
Autorka má jednoduchý štýl písania, kniha sa čítala sama, hltala som stranu za stranou až mi žiadna nezostala.
Nie raz som mala slzy na krajíčku, vžila som sa do deja a bolo mi Becky strašne ľúto. Neviem si ani predstaviť ako by som sa zachovala ja na jej mieste, ale určite by som taká silná nezostala. Má môj obdiv. Hayden mi miestami liezol na nervy, nechápala som jeho správanie, možno by som privítala viac kapitól z jeho pohľadu, aby sme pochopili čo prežíval on, čo mu prebiehalo v hlave, strašne by ma to zaujímalo. Najviac som si asi obľúbila Neal-a a teším sa na druhú knižku už teraz.
Je to príbeh, pri ktorom si chcete oddýchnúť, vypnúť, utiecť z reality. Nič náročné, ale krásné, bolestivé, romantické.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Po tom, čo na Zem prišli Luxovia, sa ku nim pridáva aj slávna trojka. Dee, Dawson a Daemon. Panebože ja som si myslela, že ma porazí. Sánka mi spadla, keď som toto čítala, ako mohol dofrasa Daemon nechať Katy a odísť s Luxami? Okej, patril k nim, ale WTF? Podielať sa na skaze sveta? On? Bol aký bol, ale panebože! V skutočnosti bol taký ťuťmák. Záležalo mu na rodine, na Katy, mal tendenciu ich ochrániť aj pred štekajúcim psom. A on si len tak odíde?... našťastie sa rýchlo všetko vysvetlilo a mne spadol balvan so srdca. Vydýchla som si. Ale nie na dlho. No.. autorka v tejto časti im fakt nedala vydýchnúť. Stále sa niečo dialo. Už keď som si myslela, že konečne si oddýchnu, užijú si pár dní "voľna" prišlo bum... zase taký zvrat, že mi vybilo poistky. Chudáci ja som sa čudovala ako to všetko zvládajú... a ku tomu majú chuť na romantiku. Celú knihu som zhltla za 2 dni, a keby som nemala iné povinnosti tak ju zožeriem na jedno posedenie. Kniha celá napätia vás bude nútiť čítať ďalej a ďalej... Spolupráca Luxov s Arumami? Ani vo sme by ma to nenapadlo. A to že Dee bude taká mrcha. Asi som zlá, ale fakt som si priala aby zomrela. Aspoň by mali o problem menej.. ale našťastie sa všetko na dobré obrátilo...celý čas som bola napätá, sedela som na ihlách, chcela som vedieť čím skôr, ako sa to skončí. A nesklamal ma ani koniec. Ešte aj pri konci nás autorka držala v napätí a ja som si fakt myslela, že mi vybuchne mozog ... také šoky mi robila, ze som mala chuť sa na ňu vykričať, nech sa spamätá... našťastie sa spamätala aj bez môjho kriku..
Chcem viac Daemona, viac Katy. Ešte aj Archera som si obľúbila neskutočne, s Daemonom boli neskutočná dvojkaa ako z ničoho nič reagoval na ich myšlienky ma dostávalo, neskutočne ma vedel rozosmiať...
Posledné 2 časti boli asi fakt najlepšie, a celú sériu zachránili a som na 100% istá, že to bolo kvôli Daemonovým kapitolám. Keby tak autorka písala celú sériu mala by vyhraté a ja skôr prečítané
Štvrtá časť série LUX so sebou prináša akciu a strany plné napätia. Na povrch sa dostanú tajomstvá a spoznávame Daedalus presne taký, aký v skutočnosti je.
Po 3. Časti som si musela dať pauzu od tejto série, pretože bolo toho na mňa privela. Bála som sa, že sa mi 4. Časť už nebude páčiť a 5.ku ani nedočítam. A teraz sa neviem dočkať, kedy konečne začnem čítať poslednú časť tejto úžasnej série.
Dlho som rozmýšľala, v čom je 4tá časť iná, ako ostatné. Prečo mi príde najlepšia so všetkých. A potom som na to prišla. Kvôli Daemonovi. Autorka do tejto časti zakomponovala (konečne) aj kapitoly z pohľadu Daemona, ktoré boli fakt špičkové. Pri Daemonovi som sa veľa nasmiala, lebo aj krby nechcel byť smiešny, je... je to proste Daemon. Musím sa priznať, že so začiatku som nevedela komu a čomu mám veriť. Vždy som si povedala, že Daemon nemohol klamať Katy, veď oni vôbec nevyzerajú na skazu sveta... potom som si povedala, že však možno nie sú zainteresovaní do diania spoločnosti Luxov... a to na konci, to čo sa dialo, panebože. Fakt dúfam, že Daedalus nemá pravdu a Daemon sa ku ním nepridá...
Táto časť bola pre mňa asi najlepšia so všektých. Autorka, ako keby nabrala druhý dych. Katy mi bolo ľúto, čo jej robili. Dee sa konečne vrátila taká aká bola v 1. Časti... spoznávame nové postavy a Archer och.. od začiatku som vedela, že je dobrý.
Žiaľ aj tu sa stretávame so smrťou a odchodom dosť veľa postáv. Jednej mi ale ľúto nebolo. Asi som mrcha, ale sám si za to môže.
Jedna vec, ešte nebola prezradená, a som fakt zvedavá načo je Lucovi LH-11.
Láska medzi Katy a Daemon sa prehlbuje a och.. ja ich milujem. Oni spolu sú taký rozkošný... To čo sa tu udialo, bože. Aj ja čitateľ budem mať z toho traumu, nie len Katy alebo Beth, ktoré si tým prešli...
Táto kniha je zmes humoru, smútku, fantasy, sci-fi, histórie, románu, erotiky... a mohla by som vymenovávať do ďalšieho dňa....Ani by som nepovedala, že to bola tvoja prvotina
Už na prvých stranách spoznávame Sašu aj jej priateľa, ktorý rozmýšľa nie práve s orgánom, na to určeným... A to jeho správanie na konci na tom, že je truľo..
Ale zato Sherry. O môj ty bože. Milovala som iskru medzi Saškou a ním. To ich doťahovanie sa bolo úžasné...
Páčilo sa mi, ako bola prepojená minulosť s prítomnosťou. Bolo pekne vidieť rozdiel medzi zmýšľaním ľudí vtedy a dnes. Nad niektorými vecami som sa zhrozila. Hrozné, čo sa v tom čase dialo, a čo všetko bolo v tom čase povolené.
Dej bol plynulý, stále sa niečo dialo, takže ma to nútilo čítať ďalej a ďalej, takže som knižku zhltla raz dva. Miestami som mala pocot, že postavy z minulosti boli kedysi realne, musela som si pripomenúť, že je to fikcia a existujú tak jedine v mojej hlave. (Škoda, takého Sherryho by som brala domov).
Najviac ma rozosmialo ako sa Scotch potešil, že Saša je vlastne žena chudák, čo si o sebe myslel...
Koniec ma neprekvapil.... Ale aj tak sa našlo pár vecí, ktoré ma prekvapili.
Pri pohľade na knižku obálka prezrádza, že knižka bude o tučniakoch, možno o zime, že sa to bude odohrávať na Antarktíde. Prvá otázka, ktorá ma napadla bola: Čo to bude mať spoločné s tučniakmi? A prečo práve tučniaky?
Osobne si myslím, že veľa ľudí od tejto knihy odrádzajú presne takéto myšlienky.
ALE.... táto knižka nie je o tučniakoch!
Táto knižka je o Miriam, ktorá si žije svoj život s čudným psom, chodí do práce, ku svojej babke,je slobodná a po večeroch si vypisuje s neznámym mužom. Táto knižka je o láske, o smútku, o kamarátstve, o bolesti.. o živote.
Túto knižku sa mi podarilo precítiť celú, od začiatku až po koniec.
Keby som nevedela, vôbec by som nepovedala, že to napísala slovenská autorka, a tobôž nie, že je to jej prvotina. Knižka v sebe ukrýva neskutočne hlboké myšlienky, odkazy, jednotlivé situácie sú napísané tak perfektne, že uveríte, že sa to stane Vám. Pretože, toto sa mne stalo. Celý príbeh sa mi odohrával pred očami a aj teraz mám slzy na krajíčku. Ale nie len slzy. Pretože pri tejto knihe sa nasmejete, poplačete si, budete mať nervy, ale hlavne vás naučí, že každý z nás ma to svoje ALE... naučí Vás aká nepredvídateľná je láska, naučí Vás precítiť bolesť, pozviechať sa a bojovať ďalej.
Ja som Miriam a Mariovi strašne fandila. Tak som im priala, aby Miriam konečne lásku, ktorú hľadala, a aby Mário získal to po čom túžil - ju. Veď kto kvôli Vám preletí polku sveta, len aby Vás videl? Tie ich konverzácie som zbožňovala, zbožňovala som, ako sa doberali, ako písali príbeh, skrz ktorého sa lepšie spoznávali. (Teraz mi došlo, že Sašiná kamoška Mariovi nebola sympatická, kto čítal, pochopí)... Autorka má neskutočný štýl písania, ktorý mi neskutočne sadol. Dokázala šťastné chvíle opísať takým dojímavým spôsobom, že mi tiekli slzy ani som nevedela ako, prečo.
52 povestí, 52 týždňov, 52 listov... 1 rok...
V modrej chalúpke uprostred malebnej dedinky žije sympatická babička, ktorá miluje svoje vnúčatá. Strašne jej chýbajú, ale vie, že ich uvidí, až budúci rok. Vnúčatá ju totiž navštevujú každé leto.
Rada by vnúčatám zanechala vrúcny vzťah k Slovensku, a keďže sa im minule páčila rozprávka o slovenských hradoch, babička sa rozhodne, že každý týždeň im napíše list, poviedku o hradoch na Slovensku.
A presne takto vznikla aj knižka Z babičkinej truhlice. Z listov, z 52 povestí o slovenských hradoch....
Musím hneď na začiatok povedať, že obálka ako celá grafická stránka knižky ma dostala. Zamilovala som sa do knižky hneď ako sa mi dostala pod ruky. Tie obrázky boli fakt krásne spracované.
Povesti, príbehy sú písané každé na 1 stranu. Ďalším pozitívom je anglický preklad (ktorý som ja ale nečítala, zbytočne, neviem po anglicky). Poviedky sa mi veľmi páčili, boli napísané jednoducho, niesli so sebou ponaučenie. Knižka učarí nie len mladých a deti, ale rovnako aj dospelých.
Je to veľmi pekný projekt, dobre vymyslené a chválim autorku za takýto nápad. V knihe nájdete povesti zo všektých hradov Slovenska. Ja milujem dejiny, históriu takže mňa knižka veľmi bavila, čítala som so záujmom a teším sa, keď ich budem môcť čítať aj mojím deťom.
Mám pocit, že táto časť bola zatiaľ najslabšia. Málo zvratov, málokedy sa niečo stalo. Skôr tu išlo o teórie, strategie, prípravu na boj (ktorý trval tak cca 20minút a skončil sa tak, ako som predpokladala). Celý dej mi bol strašne predvídateľný nič ma neprekvapilo... (dobro možno nejaké maličkosti hej), ale aj tak som vedela, ako to nakoniec dopadne...Mala som pocit, že sa točíme okolo vlastnej osi dookola, len stále z iného uhla pohľadu...
Jedine čo sa mi tu páčilo bol vzťah Katy a Daemona, KONEČNE! A asi som šialená, ale závidim jej. Takýto chlapci existujú asi fakt len v knihách, a ja chcem svojho Daemona
Dee mi strašne liezla na nervy. Celú dobu sa hnevala na Katy neprávom, a v druhej polovici knižky si zmyslí, že dobre by bolo ísť spolu nakupovať?! Mohla sa aspoň ospravedlniť, alebo čo za svoje správanie, ale doteraz nechápem, čo ju viedlo k takejto zmene?!
Blakea som mala chuť zaškrtiť už ako sa znovu objavil, a to, čo urobil na konci knihy...no neprekvapilo ma to, čakala som od neho podpásovku, ale trošku menšiu. Až takto nie. Pre mňa je to obyčajný had, keby sa takýto človek nachádzal v mojom živote...nenachádzal by sa... ani nechápem ako mu mohli po tom všetkom veriť, Panebože..
Katy mi bola v tejto časti viac sympatická ako v predošlých častiach, je vidno, že prešla vývinom, zosilnela a zmenila zmýšľanie.
Koniec nabral iné obrátky a začalo sa konečne niečo diať. Čítala som so zatajeným dychom a hltala som stranu za stranou. Neprekvapilo ma to, ale aj tak ma ten koniec donutíl pozrieť sa na knihu trošku inak a zistila som, že to nebolo až také zlé, ako som si myslela...
