Môj wishlist Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Môj wishlist Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Príbeh 17 ročnej siroty Elly, ktorá sa prebíja životom, a je ním skúšaná každú chvíľu, vás dostane do sveta Royalovcov, bohatých súrodencov, ktorých pozná každý jeden v meste.
Po smrti matky Ella zostane sama napospas osudu, na živobytie si privyrába aj ako striptérka. Jedného dňa sa však všetko zmení. Do školy za ňou privíta Callum Royal, najlepší kamarát jej otca. Mŕtveho otca.
Ella sa nevedno ako ocitá vo vile Royalovcov, kde spoznáva 5 súrodencov. Egoistických, naničhodných, sebavedomých, krásnych súrodencov. Ella sa snaží, no podľahne šarmu nie jedného z bratov. No Ella nezažije vášeň, ani krásne chvíle v novej škole, ktorá je na najvyššej úrovni, do akej kedy chodila... intrigy, opovrhnutia, nenávisť, zosmiešňovanie.
Ella je vykreslená ako veľmi silná hrdinka, ktorá zvládne všetko, čo jej osud nadelí a za to má u mňa veľké plus. Obdivovala som jej schopnosť odbiť každého, kto jej povedal, čo i len jedno zlé slovo. Na niektorých hláškach som sa aj schuti zasmiala. Práve v školskom prostredí bol pekne vykreslený rozdiel medzi bohatými a chudobnými deckami. A presne takto to žiaľ aj v živote chodí.
Z bratov Royalovcov mi najzlatší prišiel Easton aj keď som zvedavá, aké tajomstvá ešte skrýva. Bolo na ňom vidieť, že ho poznačila strata matky, ako každého jedného súrodenca. Ale REED? Ten mi pripomínal Hardina z After
Sebecký, namyslený, rozmýšľajúci vtákom... ach škoda reči, na konci ma veľmi ale veľmi sklamal... myslím, že som mu aj uverila... ale toto... toto chalan prehnal... som zvedavá na jeho pohľad, ako to vysvetlí, ale ja mu už neuverím ani mäkké f...
Príbeh je hate to love, čo ja zbožňujem, ale aj tak sakra. To nemôže existovať aspoň 1 príbeh, ktorý sa neskončí takto?! (O.K. Lux... tam Daemon Katy nepodviedol) ...
Dej bol plynulý, kniha sa čítala veľmi, veľmi rýchlo. Neboli tu žiadne hluché miesta, všetko pekne do seba zapadlo, no je tu veľa tajomstiev, zvratov, ktoré neboli odhalené a teším sa na pokračovania..
Hneď na začiatku nám autorky poskytujú vysvetlenie toho hrozného konca prvej časti knihy, za čo im veľmi pekne ďakujem. Kebyže ma naťahujú 10 strán tak ich vlastnoručne zaškrtím. Čo je väčšie plus je Reedov pohľad v knihe. Toto mi chýbalo v 1. Časti. Kvôli Reedovi mám väčší prehľad o každom, je tu odhalených oveľa viac tajomstiev a hlavne Reed nám odhaľuje svoje city k Elly. No ale toto ma prekvapilo ako to vlastne bolo. Nechcelo sa mi veriť... ľutovala som, že to takto medzi Elly a Reedom dopadlo a trvalo to skoro celú knihu, ale Reed má u mňa + bod za to, že to s ňou nevzdal a nakoniec... no.. nakoniec to dopadlo ako dopadlo ... bože tie zápletky sú tak katastrofálne, že ak to bude pri tretej knihe pokračovať štvrtú budem čítať na intenzívke..Ella sa v tejto časti stáva samostatnou (neže by nebola), konečne dokáže odporovať hnusnej Jordan a konečne jej nadelí to, čo si zaslúži. Dúfam, že zmizne už a nebude otravovať...
Dej bol veľmi pestrý podobne ako v prvej knihe, táto je tenšia, tak som ju zhltla fakt raz dva, vlastne, čítala sa sama.
A kto ma v tejto časti najviac prekvapil je Callum, pretože sa naoko zmenil, a je to len a len dobré. Komečne z neho vyžaroval titul otec. aj keď, má ešte čo robiť, ale verím, že postupne sa mu podarí dať rodinu do kopy.
No a ku koncu sa vyjadriť odmietam. Autorky majú zmysel pre "humor". Ešteže mám doma pokračovanie inak by som besnela. Už som čakala kedy mi bude peniť z úst po dočítaní...
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Tretia časť Royalovcov je sústredená predovšetkým na Reeda, ako obvineného z vraždy Brooke. Nemalým prekvapením je aj návrat Steve, Ellyho otca.
Steve mi nebol sympatický hneď od chvíle, ako sa zjavil vo dverách, po tom, čo Reeda odviezla polícia. To ako sa snažil byť "dobrým otcom" ma iritovalo. Jeho "otcovské" schopnosti boli samozrejme nula bodové, byť na mieste Elly pošlem ho do riti. Radšej nemať nijakého oca ako takého, ktorý zakáže robiť to, čo ma baví. 17 rokov žila bez neho, mala svoj štýl, svoje pravidlá, vybudovala si vlastný život, dá sa povedať sama, a on vstane z mŕtvych a všetko pokazí. Nie raz som v duchu kričala, aby mu vynadal a odišiel. Nedalo sa. Peniaze hovoria, pes šteká.
Ale v prípade Reeda kniha nám poukazuje, že nie všetko sa dá vyriešiť peniazmi. Aj keď je Reed ako tvrdí "nevinný" (naozaj je?) všetky dôkazy a výsluchy poukazujú na neho. Na jeho výbušnosť a agresivne správanie, ak ide o jeho rodinu.
Musím povedať, že sem-tam som uverila, že v tom má prsty a čakala som na koniec, ako to celé dopadne. Prehrávali sa vo mne teórie ako napríklad, že má poruchu osobnosti, alebo že ho Brooke vytočila až tak, že stratil sebakontrolu a na nič si nepamätá.. no ako to celé nakoniec bolo vám nepoviem. Ale neprekvapilo ma to, len som čakala, ako a kto na to príde. Nakoniec to bolo také nečakané, rýchle odhalenie, že som sa trošku sklamala. Ale napätie a akcia nechýbali, to vám musím povedať.
Škoda, že príbeh Elly a Reeda skončil. Som zvedavá čo ma čaká v 4. Tej časti
Štvrtá časť série Royalovcov je zameraná na Eastona. Na túto časť som sa veľmi tešila, pretože v predošlých častiach mi East prišiel ako najväčšie zlatíčko, aj keď mal svoje chyby. V tejto časti sa dostávame do neho hlavy, čo sa mi ale že vôbec nepáčila. Musím povedať, že som sa v Eastovi sklamala. Autorky z neho vytvorili sebeckého alkoholika, ktorý ide za svojím a neberie ohľad na nikoho a nič.
Do školy a na scénu vstupuje nová postava Hartley. Ľutovala som ju chudinku, pomaly ani dýchať bez neho nemohla. Ani som sa jej nečudovala, že si s ním nechce nič začať. Má hlavu a zato som ju obdivovala. Jej tajomstvo mi bolo záhadou a fakt ma zaujímalo, čo sa stalo medzi ňou a otcom, že ju vyhodili z rodiny. Aj to málo, čo sa na scéne objavil jej oco, nebol mi sympatický.
Celkom ani nechápem, kedy Hartley zmenila názor na Easta a začala byť ku nemu milá...
Táto časť ma nechytila za srdce tak, ako love story Reeda a Elly. Dosť mi v tejto časti chýbali, vyskytovali sa tu veľmi minimálne, na druhej strane som ale zvedavá na konečnú, ako to celé dopadne s Eastom a Har-Har (lepšie ako Hartley Davidson, po motorke Harley Davidson... chúďa dievča)...
No to, že autorky majú talent na dramatický koniec som zistila hneď pri prvej knihe, a všade otáľať, že TAKÝ KONIEC SOM NEČAKALA, je nudaaa... ale ľudia. Ja som nestihla ani pochopiť čo sa deje a už to bolo. Toto fakt NIE! Prosím povedzte mi, že v poslednej časti sa to urovná a bude to len Eastov sen pre boha.....
Piata a zároveň posledná časť série Royalovcov, sa mi páčila o niečo viac ako predošlá. Easton sa konečne zmenil, aj keď nie hneď na začiatku. Ale konečne sa zamiloval a začal sa správať ako muž. Páčilo sa mi, ako sa ubytoval v byte po Hart. To by nespravil hocikto, iba Royal. Ako sa nevzdával a získal si jej srdce aj druhykrát. (Aj keď si to v 4. Časti Hart nepripustila, ľúbila ho)...
Na druhej strane mi bolo zle z Felicity a Kylea. To, čo dokázali spraviť Hartley by mali trestať. Ktorý chorý človek sa dokáže zabaviť nad stratou pamäte a robiť si z človek dobrý deň? Normálne ma napínalo na vracanie a mala som chuť zbiť ich. Koniec koncov, obidvaja dostali to, čo si zaslúžili...
Bála som sa, ako sa to celé skončí, keďže je to už piata kniha, či autorky vymyslia niečo nové, či sa to nebude podobať záveru tretej knihy... no celkom to nebolo tak, ale pre mňa ten zvrat na konci už nebol prekvapivý. Čakala som nejakú zápletku, podobnú, keďže na konci každej knihy bola nejaká tragédia... ale celá tá záležitosť mala hlavu aj pätu. Zase nás autorky nechali na moment v napätí, aj keď si myslím, že dosť rýchlo to zakončili...zase...dozvedáme sa ďalšie tajomstvo, ktoré sa dalo tak trochu čakať, anikto nebol prekvapený. Ani Callum. Ktorý ma predomnou obrovský rešpekt...
Milujem Hartleyin sarkazmus, a som rada, že jej to nechali aj po amnézií. Veľa som sa nasmiala aj pri vážnejších témach. Posledná kapitola bola tiež pekne napísaná, ani tam sarkazmus nechýbal, tak som si "uchechtla" ešte tak nakoniec...
Začiatok knihy mi prišiel taký monotónny, aký je Maxov život. Nič sa tu nedialo, nevtiahlo ma to do deja, neprežívala som nič. Nudila som sa. Až tak, že som rozmýšľala, či ju dočítať. Veľa zbytočných opisov na začiatku ma však nakoniec neodradilo.
(Ďakujem Bohu, že mám "zlozvyk?" Dočítať knihy, ktoré ma nebavia).
Síce som sa pri knižke cítila ako na horskej dráhe. Viete, raz hop, potom kop. Ale celkovo sa mi knižka aj páčila. Čo mi vadilo a strašne iritovalo, boli tie momenty, keď sa hlavná hrdinka prihovárala nám čitateľom. Toto ja veľmi nemusím. Chcem čítať príbeh, kde mi nikto nepripomenie, že som len pozorovateľ. A po ďalšie, boli to slová, ktoré...no... vcírala? Nenápko? Vážne? Keď som čítala Azaelov pád, autorkin štýl písania sa mi neskutočne zapáčil, ale tu som mala pocit, ako keby to písala úplne iná osoba...
Ale dosť bolo negatívnych vecí. Keď sa Max stretla s Petrom a začali sa diať veci kniha ma do seba vtiahla a ja som sa cítila šťastná spolu s Max. Peter ju vytiahol so svojej komfortnej zóny, zažila veci, ktoré mi sem-tam prišli až moc nápadné a neuveriteľné, ale páčilo sa mi to! Lenže celý čas som Petra upodozrievala a neverila som mu. Pochopila som prečo, aj vy to pochopíte ak dáte knižke priestor.
No potom, čo to pochopila aj Max a v jej živote nastala obrovská zmena, pochopila som, že táto kniha, nie je také klišé. Že je o živote ako takom, nie o romantických sr*čkách, ktoré síce sú pekné, ale nereálne. Je to o živote, a ukazuje, že keď sa niečo v tvojom živote pos*rie tak sa na teba všetko začne valiť ako domino. Lebo tak to je. Nie nadarmo sa hovorí : Keď sa darí tak sa darí.
Panstvo Edenbrooke mi učaril. Zo začiatku sa mi do knihy začítavalo ťažšie, bolo na mňa príliš veľa opisov a musela som si dávať príliš veľký pozor a byť sústredená na to, čo čítam. Postupne si moje oči aj myseľ zvykli, a autorka ma zaniesla do 19.teho storočia.
Historické romance ja mám veľmi rada, aj keď sa možno niekomu zdajú nudné, že som všetky na "jedno kopyto" pre mňa majú každá jedna svoje čaro, svoje tajomstvo.
Marianna bola neviniatko, ktoré o živote nevie veľa. Radšej dojila kravy ako bola spoločenská. A zato sa mi páčila. Nezaujímali ju žiadne pravidlá, žiadné "dámy na úrovni". Žila si tak, ako sa jej zachcelo. Lenže chcelo dobre každému, okrem seba. Nebola sebecká a radšej trpela, ako keby mal trpieť niekto iný.
Keď spoznala Philipa mala som o ňom pochybnosti. Bol tajnostkár, ale vedela som, že získa jej srdce.
Ako v každej knihe aj tu som čakala na zvrat, ktorý nastane. No ten najhlavnejší som uhádla už hneď na začiatku. Ale zvyšné nie a autorke sa podarilo držať ma v napätí až do konca.
Bolo to veľmi príjemné čítanie, som rada, že som si knižku prečítala a určite ju odporúčam aj vám, ak máte radi historické romány
Do knižky sa mi začítavalo veľmi ťažko. Zo začiatku mi prišla nudná. Opis obyčajného dňa populárnej stredoškoláčky. "Ráno vstanem, neraňajkujem, lebo ma kamoška čaká, ponáhľáme sa do školy, lebo je deň ruží, večer párty, dnes sa vyspím s najsexi chalanom zo školy." A keď som si pomyslela, že o tomto ja mám čítať 7 "dní" 474strán dookola... nechcelo sa mi do toho púšťať. A tu prichádza zase "vďaka Bohu, že dočítam knižky aj ktoré ma nebavia" - pretože tých 474 strán nebolo presne o tom istom. Hlavná línia celého dňa sa zachovala, ale keď si Sam uvedomila, čo sa deje, o čo sa univerzum usiľuje, menila jednotlivé rozhodnutia, myšlienky, situácie, ktoré sa vyvíjali podľa mňa veľmi pekne, postupne. Sam, ktorá nemala čas na rodinu a na malú sestru sa počas tých 7 dňoch vytratila, a páčila sa mi hlavne tá kapitola, keď sa rozhodla zostať doma s malou sestrou. Počas tých 7 rovnakých dňoch zistila tajomstvá, ktoré mali byť navždy pochované...
Pri knihe som sa nenudila, každý deň bol iný a zároveň rovnaký. Každý deň zistila niečo, čo jej dávalo nádej na záchranu. Lenže koho mala vlastne zachrániť? Samu seba? Alebo svoju dušu?
Sam zistila, že populárne priateľky a najsexi chalan zo školy nie sú všetko. Že si stačí dať dole okuliare a láska ju čaká niekde úplne inde a že aj najlepšia kamarátka môže mať tajomstvo, o ktorom ty nevieš.
Pre mňa to bola knižka na zamyslenie nad životom. Všetko sa pre niečo deje, každé jedno naše rozhodnutie je prepojené s udalosťami, ktoré sa stanú neskôr. Môžeš urobiť veci inak. Čo sa má stať, skôr či neskôr sa stane. Buď tak, alebo onak.
Do knihy som sa púšťala s istotou, že ma nesklame, pretože je to Colleen. Pretože je ako droga, kvalitná látka, ktorú keď raz ochutnáš, nikdy nebudeš mať dosť
Na Colleen mám rada, že píše originálne príbehy, ako keby boli z reálneho života. Dokázala som sa preniesť do LA a žiť každý 9. November s Benom a Fallon, dokázala som sa zamilovať do obidvoch postáv postupne, nenávidieť postupne, veriť a dúfať postupne, stranu za stranou, rok po roku. Colleen na naučí, že láska nie sú každodenné randenie, vysedávanie na telefóne, ale čakanie na toho druhého a veriť, že príde.
Dej je dynamický, a to, že sa opisuje iba práve 9. November každý jeden rok mi vôbec nevadilo. Nepotrebovala som vedieť, čo sa s nimi stalo za ten rok, pretože všetko dôležité si povedali. Žiadne omáčky o nič nerobení, žiadne nepotrebné informácie.
Niekomu to možno príde nudné a klišé. Veď za tých 24 hodín sa nedokážu ani poriadne spoznať. Lenže omyl. Colleen to spracovala na jedničku a hlavnú zápletku by som neodhalila ani za sto rokov. Bola som zvedavá ako sa ich vzťah vyvinie, či nastanú nejaké komplikácie. Vôbec som si nevedela predstaviť, ako sa s tým autorka popasuje, pretože povedzme si úprimne. Dvaja neznámy sa stretávajú iba 1 deň v roku, inak o sebe celý rok nevedia nič. Čo by tu mohla byť zápletka? Keď som sa ku nej konečne dostala, nevedela som knihu pustiť z ruky. Nechcelo sa mi veriť...
Spracovanie toho, čo sa naozaj stalo, a vysvetlenie skrz Benovho príbehu bolo asi najlepšie, čo autorka mohla spraviť. Užila som si to a hltala som stranu za stranou, škoda len, že sa príbeh skončil tak rýchlo.
Príbeh začína prológom, kde spoznávame Marínu a časť jej minulosti. Je napísaný záhadne, takže už hneď na začiatku vás núti domýšľať si, čo sa asi Maríne stalo, prečo ju dedinčania nenávidia a krivdia jej. Bolo mi jej strašne ľúto, pretože bolo očividné, že chudinka prežila nejakú traumu a nikto jej nepomohol.
Každa ďalšia kapitola nám odhaduje kúsok z jej minulosti a ja som napokon prišla na tú záhadu predtým, ako sa s ňou priznala, ale aj tak to bol pre mňa šok. Ako aj ostatné veci okolo jej svinskej rodiny. Spoznávame Marcela, arogantného, nesympatického nového kolegu. (Toto boli moje prvé dojmy k nemu). Muža z Mariinej minulosti. Správanie Marcela k Maríne mi prišlo až príliš prehnané. Marcel jej nedal ani štipku možnosti ukázať, že sa zmenila. A konal bezhlavo. Odsúdil ju hneď, ako ju uvidel. Bez toho, žeby sa nad sebou zamyslel. Nikto nevie, prečo sa v tom čase Marína chovala tak, ako sa chovala. Lenže všetci si myslia, že sú majstrami sveta.
My to zisťujeme pomaličky, každou jednou kapitolou.
Marcel časom zistí, že Marína vôbec nie je taká, akú si on predstavoval, resp. "Poznal" z minulosti. Za čo som inak veľmi vďačná, vykľul sa z neho správny chlap Postupne sa Maríne začne venovať viac, ako by chcela a táto náklonnosť u Marcela mi bola sprvu nesympatická, neverila som mu, pýtala som sa, prečo zrazu? Ale postupne sa mi dostával pod kožu a začala som mu veriť...lenže stále som sa pýtala, či robím dobre. A kde je pes zakopaný? Aká bude zápletka? Sklame ju Marcel? Bude ma to bolieť? Zosypem sa spolu s Marínou? ... za tieto otázky môžem byť vďačná asi osobám, ktoré "revali" nad touto knihou. Po dohovore s autorkou, že nie ja son tá vadná, ktorá neplače, som zistila, že tú zápletku som mohla vlastne aj odhadnúť. Ale nesklamala som sa, pretože celý dej mi prišiel reálny. Žiadne presladená romantika, žiadne ľúbim ťa až do konca svojho života. Fakt založený na realite, kde nenájdete ani jedno hluché miesto.
