

Moje knižné darčeky Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMožnosť čítať pre mňa bol vždy dar, čítanie je dodnes aj únikom z reality...
Koho by nezaujímalo, čo by bolo, keby? Kto by nechcel vedieť, ako by sa mohol vyvíjať jeho život, keby v určitom okamihu jeden svoj krok zmenil, keby v danej chvíli svojho života konal inak. Bolo by to naozaj lepšie, alebo si všetko len idealizuje s odstupom času. Fungoval by mu iný vzťah inak ako ten dnešný? A čo ak by to bolo horšie? Čo ak by ste takú možnosť zmeniť jednu jedinú zásadnú vec vo svojom živote dostali? Využili by ste ju? Čo ak by ste tým prišli o niečo ešte vzácnejšie, čo dnes blízko seba máte? Asi o tom je román, ktorý prečítate na jeden dúšok a po jeho dočítaní ho máte chuť čítať ešte raz. Viete, že už by ste všetko v kontexte záveru vnímali pri druhom čítaní opäť inak a to, čomu ste pri čítaní prvom držali palce, zrazu by podstatným nebolo. Román ostane kdesi v duši a ak si opäť raz poviete: čo by bolo, keby... - už si určite odteraz vždy spomeniete aj na možnosti (tam ich je viac) z románu G. Mussa. (A budete vo svojom aktuálnom živote spokojnejší :)
Musso ma zaujal už svojou knižkou Budeš tam?! A zo zvedavosti som si kúpil aj tento román. V súčasnosti je málo kníh, ktoré pri pracovnej vyťaženosti dokážem vziať a nepoložiť hoci je už vonku polnoc a mne sa chce od únavy spať. No kniha nepustí. Toto je taká kniha! Sprvu síce máte pocit, že ide o detektívny román (a tie dnes nemusím), ale už po chvíli postavám Alici a Gabrielovi veríte a keď román dočítate, určite ostanete na chvíľu sedieť s otvorenými ústami, pretože takýto záver ste určite nepredpokladali.
Odporúčam!!!
Knihu síce dostal môj syn ešte pred dvoma rokmi, ale keď som hľadal niečo oddychové a nové, tak mi pohľad padol práve na túto trojknihu v knihovníčke. Všetky tri príbehy som síce za pár večerov zhltol, no každý z nich je napísaný úplne inak. Záhada zjazvenej tváre za prečítanie ani nestála, nudné, rozvláčne, nevýrazné, dokonca Alfred nie Hitchcock ale Hitchfield, ble. Záhada jaskynného muža už bola napínavejšia, konečne dej mal spád, dokonca aj jeden z troch detektívov (Jupiter) je takmer taký istý, ako si ho pamätám z detstva, ostatné postavičky tam iba skrátka boli. Záver však nepustíte z rúk, kým nedočítate. Ale tretí príbeh - Záhada morskej panny, to bola knižka! Táto jediná sa dá porovnávať s tými najlepšími prípadmi, ktoré napísal ešte Robert Arthur (a ktoré som v detstve prečítal aj viackrát - od strašidelného zámku až vreštiace hodiny). Postavy všetkých troch pátračov skutočne žijú, zápletka je napínavá až po jej rozuzlenie a nechýba ani tradičná návšteva s vysvetleniami na záver (i keď už nebola u Hitchcocka). A dokonca u Boba sa tu objavila nová pútavá vlastnosť - humor (keď odfotil Jupitera v šachte, v ktorej sa zasekol) a humorom sa aj celý tretí príbeh končí. Tento sa mi naozaj páčil. Len mi chýbali obrázky (ani sa nečudujem, že deti nebaví čítať tak ako kedysi nás - v takmer štyristostranovej knihe je iba jediný obrázok!)
Knihu som čítal po jej zakúpení v Bratislave cestou na východ (autobusom a po prestúpení vo Zvolene aj vo vlaku) a chvíľami si ma ľudia museli riadne prezerať, lebo som sa uchechtával naozaj od srdca, knižka ma bavila, úplne ma zbavovala akýchkoľvek myšlienok na vlastné starosti a kratučké kapitoly boli takými fejtónovo-glosátorským perom písanými postrehmi autora, ktoré vyvolávali potuteľný úsmev ešte aj pri pohľade na rýchlo sa mihajúcu krajinu za oknami dopravných prostriedkov (pretože občas ste po dočítaní kapitoly skrátka potrebovali nechať doznieť veselý virvar myšlienok a možno aj zistiť, že v tom humore je ukrytá pravda asi tak ako v Gavlovičovej Valaskej škole :)
Nie všetky knihy o Troch pátračoch sú rovnako skvelé, no časť o miznúcom poklade napísal samotný stvoriteľ Troch pátračov - Robert Arthur, takže v tomto románe môžu deti nájsť tých pôvodných troch pátračov, aj s A. Hitchcockom a vynikajúci príbeh príbeh plný napätia o zmiznutom opasku z múzea, o pláne vykradnúť banku a o tom, že trpaslíci a permoníci sú naozaj len v rozprávkach. Ako dieťa som sa na tomto románe tak dobre bavil, že som si ho prečítal viackrát, hoci som už vedel ako sa skončí. Ale ten štýl a autorov humor sú také výnimočné, že sa ich pokračovateľom písania Troch pátračov skrátka nepodarilo zopakovať. Škoda, že kniha nevychádza aj v pôvodnej, ilustrovanej verzii. Tá by decká pri čítaní udržala určite viac ako suchý text bez jediného obrázku...
Dnes som si práve túto knihu prezeral v kníhkupectve, lebo v detstve patrila medzi moje najobľúbenejšie (príbeh plný napätia, dobrodružstva, aj náznak ľúbostného motívu - ako násťročný som tú knižku mohol, ale keď som si ju v kníhkupectve prelistoval - ostal som zarazený v celej knihe je jedna jediná ilustrácia - na začiatku. Takže nie sú STOPY z čias socializmu to isté, čo STOPY dnes. Aj preto dnes deti možno čítajú menej - žiadny obrázok, množstvo textu - dnes by to ani mňa v ich veku nelákalo... Kniha skvelá, ale odporúčam ju nájsť si radšej v antikvariáte vo vydaní z nejakých 80. rokov.
Môjho syna nikdy žiadna kniha nezaujala, až kým som mu počas jednej pracovnej cesty nekúpil práve túto. Keďže hru Minecraft má aj v počítači (a mne sa od tej hry dvíha žalúdok), pochopiteľne mi kniha padla do oka. Môj syn knihu doslova schmatol a odvtedy už nie raz sedel a podrobne študoval túto knihu, aby ju počas vymedzeného času práce na počítači mohol čo najlepšie využiť. Strihal si do nej papierové záložky a nadšene rozprával, čo všetko sa mu vďaka tejto knihe v jeho obľúbenej hre môže vytvoriť. Ak máte dieťa, ktoré tiež preferuje počítač pred čítaním a radi by ste ho aspoň nejako k tomu čítaniu prilákali, určite túto knihu odporúčam! Na môjho syna to zabralo (nie žeby teraz začal čítať aj iné knihy, ale túto má odvtedy vždy poruke).
Pamätám si ako som z Roháča Jožinka pravidelne vystrihoval a lepil si do obyčajného veľkého zošita - dodnes ho mám odložený spolu so zošitom o Billovi a jeho žene (tiež z Roháča). Tie kratučké príbehy ma dokázali rozosmiať ako dieťa aj ako otca detí :) Škoda, že je knižka taká drahá, časti spred mojich vystrihovačiek mi chýbajú :)
Kód 9 hĺba o živote, ľudskej existencii, potrebe mužskej aj ženskej zložky v živote ľudstva a v tomto smere sú v románe zaujímavé esejistické prvky v podobe „listov“ kňaza Jána, ktoré píše hlavnej postave románu. V tomto románe sa spája obdiv k učeniu Ježiša Krista a výrazná kritika šírenia náboženstva, Vatikánu, ale aj iných náboženstiev. Okrem toho autor poukazuje na mnohé spoločné znaky jednotlivých náboženstiev a núti čitateľa zamyslieť sa, či by naozaj svet nebol lepší a krajší, keby sa tri učenia - Budhove, Kristove a Mohamedove - nerozčlenili na samostatné náboženstvá, ale nadväzovali by na seba (ako aj nadväzujú) a šírili to najpodstatnejšie z nich – lásku a dobro, konanie dobra, ale aj uvedomenie si večného kolobehu života. Keby sa náboženstvá nezneužívali na mocenské, politické a rôzne iné ciele, ale boli by tu pre každého, kto o ne prejaví záujem. Ako bežná súčasť, potreba života. Nie niečo, čo má zastrašovať, nútiť, vyžadovať si, ale čosi, čo ponúkne vnútornú radosť, radosť z lásky k iným.
V tomto románe sa obdivuhodne spájajú cestopisné, esejistické, často až transcendentálne, ale aj detektívne prvky, pričom autor nimi prechádza plynule a každá jedna časť pôsobí prirodzene a nenudí!
Bola jeho Polárkou, pevným bodom, okolo ktorého sa krútil celý jeho svet. Bol presvedčený, že pokým bije srdce jemu alebo jej, ich osud bude nerozlučne spojený.
