Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Náročné na čítanie, na pozornosť pri čítaní. Každá veta, každá myšlienka ma ohlušila tak, že som si spočiatku musela niektoré pasáže zopakovať, a to mi práve vyhovovalo! A vyhovuje!
Dejiny, filozofické úvahy, veľa psychológie, politika, . . . počítam na prstoch oboch rúk, o myslení, o ľuďoch, o tom aký sme, čím sme formovaný, o láske, o živote, o nás bez prikrášlenia. (Naša) krutosť a krehkosť zároveň.
Vyčerpala ma. To sa mi ešte pri žiadnej inej nestalo. Vyčerpala ma, dala mi zabrať, bola to "drina", ale oplatilo sa venovať jej tú energiu. Všetko sa mi to vrátilo späť, rozhýbala moju myseľ.
Odporúčam.
Detstvo tak trocha inak. Inak, tak ako ho vnímala samotná autorka. Ktovie čo by som napísala o tom svojom mikrosvete ja. Ktovie či by som to zvládla tak bravúrne:-) Ktovie...
Prečítala som si ostatné recenzie a nemám čo viac napísať.
Súhlasím s nono, s Igorom Fejkom, Ludou aj so Zuzulique (tiež som si kúpila ďalšie knihy od Amélie, čo dodať).
Vo mne vyvoláva len tie najpríjemnejšie pocity. Humor, inteligencia, knihe nič nechýba. Dovolím si citovať nono:"a začnete túto knihy čítať bez akýchkoľvek očakávaní, dospejete k tomu že sa stane jednou z vašich obľúbených"
TAK JE TO!
Srší energiou, Amélie je ako uragán s tým, že po sebe zanecháva trvalý pocit ľahkosti, na nič sa nehrá, nič nerobí na silu, neničí, nevysáva energiu.
Moja prvá kniha od Amélie sa volá Metafyzika trubíc. Rozpráva o jej detstve (do piatich rokov žila v Japonsku). Potom som si prečítala Dážď slivkových kvetov od slovenskej autorky Eleny Hidvéghyovej-Yung. V kníhkupectvách sa ešte stále predáva ako novinka. Neodolala som a zostala som pri téme Japonsko. Bola som zvedavá ako píše o vzťahu Japonec - cudzinka práve Amélie Nothomb. A píše skvele.
Spoločné toho tieto dve knihy veľa nemajú, ale obe ma veľmi potešili a naozaj som sa do nich začítala. Naviac, Nothomb ma na každej strane dokázala rozosmiať. Teším sa, že si od nej ešte niečo prečítam.
Zaujímavá téma, pekný obal, dosť erotiky (otázky okolo telesnosti). Zapamätala som si slovné spojenie "oblaky a dážď ", niečo málo som pohľadala na internete o autorke, možno som sa začala mať viac rada (kto číta knihu môže pochopiť).
Hlavná postava, dievča, približne v mojom veku. Život v Číne, nekonvenčné správanie, zmyselnosť, hra, femme fatale. Nemalo to chybu, brala som ju ako osobnosť, ako ženu, ktorá žije(!). Zmena po rôznych knihách z pier slovenských autorov.
Iné myslenie, povedala by som "originálne, nové... príjemné".
A čo sa erotiky a informácií o autorke, ktoré som našla týka, stačí si pozrieť jej fotku, jej oči, pohľad a uveríte v knihe všetkému. Na mňa pôsobí ako spokojná, vyrovnaná žena, ktorá nerozpráva naprázdno.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Toľko analýzy, toľko slov, rozpitváva každý problém kde všetko so všetkým súvisí. V hlave mal Milan toľko myšlienok a taký výr, naozaj len vypnúť a nechať na chvíľu tak - nemyslieť. Sem tam som to urobila za neho. Preskočila som stranu - dve aby som sa vymotala z toho čo všetkého čo zamestnávalo jeho myseľ.
Rozumiem, niekedy je naozaj človek taký vystresovaný, nesvoj a stratený, že má v hlave takýto neporiadok, ale až toľko by sa chlap motal v minulosti? A ubíjal sa až tak veľmi, že by som začala pochybovať či je ešte vôbec schopný reálne fungovať? Z Milana som občas taký pocit mala, že je nešťastný, vôbec nevie čo chce, trápi sa, stojí na jednom mieste a má strach.
Ale vymanil sa z toho:-) Prišla chvíľa, na ktorú čakal, v hlave sa mi vyjasnilo (možno sa mu aj oči rozžiarili:-) a naozaj, všetko sa samo vyriešilo. Impotencia - nemohúcnosť - všetko v jeho hlave bolo opäť na mieste, spokojnosť, vyrovnanosť a žiadne trápenie.
Kniha nebola zlá, skôr sa mi páčila. Príbeh ušiel, čítalo sa to dobre, až na spomínané pasáže s prehnanými analýzami, ktoré mi pripomínali viac myslenie žien ako myslenie muža.
Zmena, naozaj zmena, ten Matkin. Nepamätám si už presne, ktoré predchádzajúce knihy som od neho čítala, boli dobré, ale táto je iná, naozaj je iná. Iný Matkin, ale ja mám pocit, že stále rovnaký, len s týmto musel prísť, lebo sa to hodí. Presakovalo mi tam všeličo iné, z toho nového slovenského čo som doteraz čítala. Sem tam som mala pred sebou Hvoreckého, inokedy niečo z mamtalent.sk. Obrazy, jednotlivé postavy, taká zvláštna všehochuť a predsa som šla novým príbehom.
Páčilo sa mi všeličo, dostavil sa aj príjemný zážitok z prečítaného, ale ešte stále mal autor rezervy, ešte stále niečo nezažil - jeho postavy, niečo čo sa dozvieme inokedy, neskôr, o pár rokov.
Taký je môj dojem z knihy, môžem ju odporúčať, páčila sa mi viac ako predošlé.
Nemozem napisat, ze ma kniha ohurila. Autorka pribeh vymyslela dobre, ale vela udalosti som vedela predpokladat. Suhlasim s tym, co napisali ostatny - kniha napisana kultivovanym stylom, laska, beznadej... osudove stretnutia, skratka stretnutia.
Knihu som docitala, pretoze som bola zvedava ci sa nieco zmeni, ci autorka nieco na zaver vymysli. No a urcite si v buducnosti nieco od Silvie Koscelanskej este precitam, pretoze na zaciatok sa rozbehla dobre:)
Čítala som túto, pretože mi ju kamarátka požičala, v obchode som ju obišla. Príliš veľká reklama a príbeh novinárky, nuž veru to ma nelákalo.
Áno, dej graduje, zápletka je zaujímavá, číta sa to dobre, ale neohúrila ma. U mňa priemer, lepší priemer.
Zbytočne obšírne sa venoval mnohým opisom deja, čo ma nudilo, knihu som čítala zrýchlene. Preskakovala som stránky, čítala som iba dialógy.
Hoci som 23 ročná baba, ktorá prežíva niečo podobné, mala som dojem, že to autor krvopotne vymýšľa, že to príliš prežíva. Nebolo to dobré. Ale budem sa tešiť ak objavím niečo nové, čo napíše. Verím, že na to má.
