Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Goodreads: https://www.goodreads.com/user/show/154416169
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Celým čítaním tejto knihy ma sprevádzalo slovo prázdnota.
Párik digitálnych nomádov (before it was cool) z juhu Európy, žijúci v Berlíne, hľadajúci pocit šťastia všade možne. Ale ten pocit nie a nie nájsť.
Anna a Tom sa uchyľujú k nostalgii a chcú pocit starých dobrých časov znova späť. Chýba im zábava, priatelia a neriešenie ničoho. No s pribúdajúcim vekom a meniacim sa vnímaním sveta to nikdy späť nedostanú.
Staré kamarátstva vyprchávajú a nové sa nadväzujú len veľmi ťažko. Z mladíckeho workoholizmu sa stáva akási apatia k práci a motivácia sa vytráca.
Táto satiro-novelo-esej celkom výstižne opisuje dnešný svet a vnímanie vlastného naplnenia cez externé statky. Cez doplnky, home decor, sociálne siete a lajky.
Perfection je o paradoxe, že čím viac sa snažíme o dokonalosť, tým ďalej od nej sme.
Veľmi zaujímavé čítanie o poverách, zvyklostiach a celkovom vnímaní nášho národa, kultúry a zmýšľaní vtedajšej spoločnosti. Niektoré veci dosť creepy.
Zmyslom života našich predkov bola predovšetkým obživa, manželstvo a rodina. Väčšina rituálov teda smerovala k týmto cieľom - teda ako zabezpečiť čo najlepšiu úrodu, ako si získať muža a splodiť zdravé dieťa. No bolo tam aj kopu zákerností a neprávosti (čarodejnice).
Kniha by však mohla byť menšia, aby sa lepšie držala a možno by tak pôsobila viac "magicky" - napr. ako zbierka. Tiež mi trošku vadilo opakovanie niektorých zvykov v kapitolách.
Inak skvelá kniha, vlastne ako všetko od p. Nádaskej.
Odporúčam čítať túto knihu až po prečítaní prvých dvoch kníh a celej Neapolskej ságy. Ja som prvé dve ešte nečítala (btw Neapolskú ságu zbožňujem) a pre chýbajúci kontext som musela asi viac ako 1/3 knihy preskočiť.
Čo ma bavilo boli odpovede Eleny Ferrante a to, že sme sa mohli na chvíľku pozrieť na spôsob jej uvažovania a na priblíženie niektorých postáv.
Čo ma ale nebavilo, bolo to, že som musela cca každých 10 strán tejto knihy rozhovorov čítať otázku prečo chce(la) ostať v anonymite, či to neľutuje alebo či tým neupriamuje viac pozornosti na seba než na svoje knihy. Jej predošlé odpovede boli často misinterpretované a už mňa samotnú vytáčal ten občasný nerešpekt k jej rozhodnutiu. Ona však stále poctivo a slušne odpovedala.
Chápem, že toto je kniha rozhovorov a korešpondencie, ale fakt ma to unavovalo. Najlepšou časťou bol rozhovor s jej vydavateľmi, pretože tam sa upriamovala pozornosť konečne na niečo iné.
Čo sa týka samotného rozhodnutia autorky ostať mimo svetiel reflektorov, ako jej čitateľka ju úplne chápem a stačí mi poznať ju cez jej tvorbu. V tejto marketingovo preexponovanej dobe je tento prístup viac než osviežujúci. Knihu neberiem ako klasický produkt, ale ako spôsob odovzdávania myšlienok a ako formu spojenia medzi autorom a čitateľmi.
Dávam 3* kvôli tomu, že ma to miestami nudilo. To ale nemení nič na mojom obdive a rešpekte k Elene Ferrante ako autorke.
Toto bola jedna z najkrajších kníh, aké som kedy prečítala.
Našla som ju v knižnici - hneď ma zaujala krásna obálka. Otvorila som ju na náhodnej strane, kde mi pohladili dušu autorkine opisy krajiny. Musela som si ju požičať a to som ani netušila, že je tam queer tématika, o ktorej som ešte nečítala (ak nepočítame Sally Rooney).
Bol to poetický, melancholický a veľmi citlivo napísaný príbeh, ktorý ma zasiahol hlboko vo vnútri. Veľmi som súcitila s hlavnými postavami a zároveň ma prenasledovala myšlienka, ako málo sa toho u nás za tie roky zmenilo.
Pomalé tempo, plné opisov, umenie, knihy, more, hudba presne to, čo ja milujem a čo ma chytilo za srdiečko.
"Co jiného je život než série okamžiků, ktoré znamenají věčnost?"
Niekto si môže myslieť, že sa v tejto knihe nič nedeje, alebo že sa dookola opakuje to isté - spánok, návšteva doktorky alebo kamarátky a zas spánok.
Rok odpočinku hlavnej hrdinky je pretkaný dôležitými spoločenskými témami ako vysporiadanie sa so zložitým vzťahom s rodičmi (nedostatok lásky, chlad, alkoholizmus, ideál krásy, spoločenské postavenie) a ich stratou, tiež nevyrovnaný a toxický vzťah s mužom a vzťah s kamarátkou, ktorý už držala pokope len zotrvačnosť. Nosnou témou deja bolo nezodpovedné predpisovanie liekov akousi pseudodoktorkou, ktorá sa vôbec nezaujímala o skutočný stav svojej pacientky.
Napriek tomu, že príbeh bol ťažký a melancholický, čítalo sa mi to veľmi ľahko a rýchlo. Príbeh plynul prirodzene, aj keď miestami som mala pocit, že to mohlo byť kratšie - resp. vyústenie príbehu prišlo náhlo.
Každopádne to bola zaujímavo spracovaná kniha a zanechala vo mne silné pocity.
Táto kniha bola ako pohladenie na duši. Ako rozhovor s kamoškou, ktorá ťa chápe a s ktorou si na jednej vlne.
Neholdujem self-help literatúre, ale táto kniha nie je klasický návod na to, ako žiť lepšie. Jej názov v originále The Comfort Book ju dokonale vystihuje.
Matt Haig prešiel dlhou cestou v boji s depresiou a v tejto knihe zdieľa svoje myšlienky, postrehy, citáty a dokonca aj tipy na komfort knihy, hudbu, recepty či filmy. Nepoučuje ani nedáva návody, len úprimne píše, čo zažil a čo si myslí a mne to veľmi sadlo.
Môžete si ju otvoriť kedykoľvek, na akejkoľvek strane a možno vám práve v tej chvíli poskytne nový pohľad alebo podporu pri tom, čo prežívate.
Milujem Lisabon, Portugalsko a milujem túto knihu.
Považujem sa za snílka a štýl tejto knihy mi preto veľmi sadol. Podrobnejšie opisy lokalít, jedál, magickosť, hranica medzi snom a realitou, životom a smrťou, nostalgia, spomienky, pochopenie sa - to všetko je kombináciou, ktorá tejto knihe dodáva jedinečnosť.
Až mi bolo ľúto ju dočítať. Myslím, že táto kniha bude (aj pre svoj rozsah) jednou z tých, ku ktorej sa opäť vrátim. Skvelé.


















