Môj wishlist Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Môj wishlist Moje aktivity
Nedá sa mi inak, musím prečítať všetky pred Hanou a určite aj tie, ktoré prídu po nej. Autorkin štýl písania mi veľmi sadol. Slepá mapa ma bavila ešte viac, než Tiché roky. Možno preto, že ma až do konca držala v napätí, ako to celé s našou hrdinkou dopadne. Na Mornštajnovej postavách sa mi páči rôznorodosť ich charakterov. Autorka sa nesnaží prvoplánovo zapáčiť čitateľovi tými najvycibrenejšími črtami, jej postavy majú častokrát povahu, ktorej charakter sa mi len z časti páči. Ale s tým charakterom dokáže čarovať tak, že potom celkom rozumiem jednaniu jednotlivých postáv a s mnohými sympatizujem.
Ďalšia kniha, ktorá nám pripomína, že socialistické ideály neboli až také skvelé, ako tvrdia niektorí pamätníci...
Mornštajnová je majsterka, ktorá TO proste vie. Moja druhá kniha od nej autorky a opäť nesklamala, aj keď moju milovanú Hanu neprekonala. Teda skôr ja čítam autorkinu tvorbu v opačnom poradí :)
Páči sa mi, ako ma vždy rýchlo vtiahne do deja, aj keď je samotný príbeh celkom prostý, akých sa určite udialo mnoho. Ale tie sondy do hláv jednotlivých postáv, ako sú jednoducho a pritom veľmi presne popísané ich vnútorné pocity, ktoré následne ovplyvňujú ich konanie, v tom tkvie majstrovstvo autorky. Ďakujem.
Včera prečítaná - na obed som ju chytila do ruky a pustila až po poslednej strane. Knihu som si kúpila na základe recenzií. Naposledy som od autorky čítala knihu Prostitútka, ktorá mi vôbec nesadla, tak ma zaujímalo, ako sa popasovala s touto náročnou témou. A musím povedať, že úžasne, akoby to ani nepísala tá istá autorka. Pekné opisy, aj dialógy medzi postavami, aj samotný dej. Jediné, čo mi nesadlo, bola postava Tobiasa, teda jej charakterové rozuzlenie, ktoré ma značne vyrušilo a nevedela som potom záver knihy precítiť. Pre mňa kniha nepotrebovala žiadne dejové zvraty, téma samotná totiž poskytuje dostatok emócií. Napriek tomu je pre mňa kniha hodnotným dielom plným krásnych myšlienok, s dejom, pri ktorom si človek uvedomí vlastnú pominuteľnosť. Presne kvôli tomu som ju potrebovala čítať, lebo táto kniha prinúti človeka usporiadať si rebríček hodnôt, alebo sa nad ním aspoň zamyslieť. Ďakujem.
Nemám rada knihy s vojnovou tématikou, ťažko sa mi čítajú, ťažko po nich zaspávam. Napriek tomu som sa vďaka recenziám pustila aj do čítania tejto knihy. A bol to riadny nápor na city. Súhlasím s recenziami, Hana rozhodne stojí za prečítanie. Autorka má skvelý štýl písania, v jednoduchých detailoch dokáže nielen popísať situáciu, ale aj navodiť celkovú atmosféru. Knihu som doslova zhltla, rozorvala mi vnútro a keď som si myslela, že už to nemôže byť silnejšie, tak mi zlomila srdce a ja som plakala ako malá. V duchu som Hanu silno objímala a jej príbeh (poslednú tretinu) som si prečítala pre istotu dvakrát po sebe.
Hana mi tak citovo naložila, že dom dlho po nej nevedela vziať ďalšiu knihu do rúk, čo stále vo mne doznievala. Ešte aj keď som prerozprávala dej, tak sa mi hlas lámal a slzy do očí tlačili. Za mňa kniha roka 2020.
Táto kniha bola pre mňa ako pohladenie na duši. Nežným a láskavým spôsobom ma previedla dôležitými okamihmi života mnohých postáv. Hoci bol začiatok tragický, všetko bolo podané láskavo a s citom. V knihe dej plynulo prechádza z prítomnosti do minulosti a späť, aby nám vykreslil niekoľko generácií ľudí, ktorých životy boli nejakým spôsobom previazané s hlavnou postavou. Toto striedanie dejovej línie je príjemné, čitateľ sa v ňom nestratí. V prvej knihe tejto série sa nám predstaví najstaršia sestra Maia, ktorá svojím rozprávaním čitateľovi načrtne a vzhľad aj charakter ostatných sestier a ich otca.
Všetkého tak akurát, žiadny útok na city a pritom čitateľ nemôže pochybovať o hĺbke pocitov hlavných postáv - je v nich poznať všetko - radosť aj láska, smútok aj trápenie.
Kniha ma po celý čas napĺňala krásnym pocitom lásky, po ktorom som mala chuť objímať celý svet.
Na začiatok musím priznať, že daný žáner nie je moja šálka kávy. Siahla som po knihe, nakoľko bola knihou mesiaca Martinus a recenzie mi napovedali, že sa jej nemusím obávať. Ono to nie je až tak psycho a už vôbec nie triler.V knihe mi dosť prekážali mnohé vety poskladané zo záporov - negácia negácie a už som bola stratená, niektoré vety som musela aj 2x prečítať, keďže môj mozog odmietal brať tie negácie na vedomie :)
Ku knihe som pristupovala so zmiešanými pocitmi, nakoľko boli recenzie dosť rozporuplné. Dočítala som ju dosť rýchlo, ale skôr ma hnala túžba dozvedieť sa nepochopiteľný motív konania hlavnej postavy. Nebolo to až také zlé, ale ani dobré. A možno to len nebolo pre mňa.
