Môj wishlist Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Môj wishlist Moje aktivity
Kniha Šeptuchy mala tú smolu, že som ju začala čítať ihneď po dočítaní januárovej knihy mesiaca - Dcéra snehu. A kým tá predchádzajúca hladila moju dušu krásnymi popismi prírody a idylickým príbehom, tu som si nevedela zvyknúť na autorkin štýl. Mala som pocit, akoby sa nejaká známa vrátila z dovolenky a s veľkým nadšením na mňa vysypala všetky zážitky, pričom skákala z myšlienky do myšlienky, od jednej postavy k druhej, až som mala z toho v hlave zmätok. Myslela som si, že knihu ani nedočítam.
Asi niekde v polovici sa to zlomilo a zrazu vo mne kniha vyvolala šťastné spomienky na moje detstvo, ktoré som často trávila u babičky na vidieku. Na krásnu prírodu, na naše vylomeniny, bunkre v horách, hitparády pri starom rádiu, aj ochutnávky alkoholu, či prvé letné lásky.
Samotnú knihu som veľmi chcela, keď som sa v recenziách dočítala o jej podobnosti s knihou Žítkovské bohyne. Vidím podobnosť v miestnych liečiteľkách a bohomzabudnutých krajoch, táto kniha sa však nevenuje samotným šeptuchám o nič viac, než jej ostatným postavám.
Keď som sa konečne do knihy začítala, našla som v nej poklad v podobe toľkých múdrostí a krásnych myšlienok, že mi predpísané miesto v mojom čitateľskom zápisníku nestačilo. Bod dole dávam za ten štýl a vulgarizmy.
Na vydanie tejto knihy som netrpezlivo čakala, lebo popri románoch si rada spríjemním chvíle rýchlymi poviedkami a o to radšej, ak môžem aj zároveň podporiť dobrú vec.
Niektoré poviedky boli veselé, ľahké a úsmevné, iné ma silno dojali a rozplakali. Jedna popisovala hravú prvú lásku, iná tú najoddanejšiu rodičovskú, ktorá ide až za hranice únosnosti pre záchranu najmilovanejšej osoby. Ďakujem autorkám za všetky.
Tak toto bolo celkom mimo môjho žánru, asi preto som s ňou tak dlho bojovala (nejaké 3 týždne).
Kniha má výborné recenzie, preto ju Ježiško našiel v mojom wishliste a priniesol mi ju. A ono to skutočne nebolo vôbec zlé. Dolný Londýn, kde žijú rôzne postavy, zvieratá, anjel, aj hrôzostrašný Zver, kde všetko funguje tak nejak inak a kam sa človek môže prepadnúť a pre ten Horný Londýn prestať existovať. Zaujímavý dej, zaujimavé myšlienky, aj záver sa mi veľmi páčil.
"Aj tak nikdy nevieme, čo sa stane, však? Život nás posotí raz sem, raz ta. Preto je život dobrodružstvo. Lebo nevieš, ako skončíš, ako sa ti povodí. Je to záhada, a ak si nahovárame, že nie je, iba čo si zakrývame oči pred pravdou."
Prekrásny, dojímavý, duši lahodiaci príbeh, ktorý ma pohladil a zasiahol na tom správnom mieste. Prosím si viac takýchto kníh.
Ako sa veci majú... je dosť výstižný názov knihy. Čakala som, že mi kniha poskytne akýsi štart alebo návod, ale ona je predovšetkým teoretická. Sú v nej predstavené hlavné cesty, názvoslovie aj vo viacerých jazykoch, ale okrem štyroch popísaných meditácií, je to skutočne len stručný teoretický úvod do Budhovho učenia.
