Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Knižná maniačka momentálne žijúca v Bratislave. Okrem fantasy, detektívok a Evity Urbaníkovej čítam asi všetko :)
Naj spisovateľ: Edouard Louis, Elena Ferrante, Wojciech Tochman
Naj kniha: Proti všetkým pravidlám (Ariel Levy)
Naj vydavateľstvo: Absynt, Inaque
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Konečne niečo inovatívne, svieže, nedepresívne, zábavné, odviazané a pritom stále inteligentné a na úrovni. Mám pocit, akoby sa súčasní románopisci vyžívali vo svojich depkách a román bez násilia, utrpenia či smrti im už ani nestojí za napísanie. Akoby zabudli, že život vie byť aj krásny.
Valeria Parrella sa vybrala opačnou cestou a moje srdce zaplesalo. Toto treba čítať, nie Houllebecqa!!! :D
Ak si pod slovom "normálny" predstavíme niečo bežné, nevybočujúce z priemeru, tak toto slovo dokonale vystihuje román Normal People. Nebolo to zlé, ale ani nič, čo by ma zasiahlo, miestami to prechádzalo až do young adult žánru.
Knihu som prečítala zhruba pred mesiacom a priznám sa, že už ani poriadne neviem, o čom bola. Proste taký normálny román, šedý priemer.
Jedna z najkrajších kníh, ktoré som kedy čítala. Ak máte radi autofikciu na štýl Édouarda Louis či Ariel Levy, táto kniha sa Vám bude páčiť.
Čítať viac
Neverila by som, že toto je spisovateľský debut. Sem-tam to síce bolo na mňa trochu moc YA, preto 1 hviezdička dole, ale Akwaeke píše krásne o veľmi bolestivých témach. Teším sa na ďalšie knihy.
Čítať viac
Dobre sa to čítalo, to áno, ale kebyže mám dopodrobna rozobrať, čo všetko v tej knihe bolo zle, napísala by som diplomovku.
Postavy - karikatúry, nie skutoční ľudia
Dej - samé príbehové skratky, náhody, deus ex machina
LGBT línia - samé klišé, tento román nerobí dobrú službu ani LGBT komunite
Posolstvo - ?????
Veľké sklamanie. Páčil sa mi len začiatok, opisy írskeho vidieka a mentality. Čiže asi tak prvých 50 strán.
Kunderov štýl písania by som podľa vzoru mansplaining nazvala writersplaining. K čitateľovi sa správa ako k malému žiačikovi, ktorému je potrebné z pozície autority spisovateľa všetko podať na rovinu, vysvetliť do detailov, nenechať absolútne žiadny priestor na vlastnú fantáziu či interpretáciu. Kundera vám povie, čo si máte myslieť, čo si určite nemáte myslieť a popri tom vám do detailov opíše, ako vyzeral kovový vešiak na kabáty v hotelovej izbe. Lebo, prečo nie. A ja som sa len chytala za hlavu a rozmýšľala, či mi to stojí za to.
Kvôli týmto vševysvetľujúcim tendenciám a absurdným odbočkám sú v románe nadmerné používané zátvorky. Pomaly za každou druhou vetou pôsobia rušivo a vytáčali ma do nepríčetnosti.
Okrem toho všetkého mám už asi dosť Mužskej literatúry. Teda kníh, kde z každej vety kričí, že ju písal chlap a hlavné postavy sú arogantní mizogýni, ktorí sa k ženám správajú len ako k nástroju naplnenia vlastných túžob, či pomsty, a nie ako k rovnocenným cítiacim bytostiam. Ženy v Mužskej literatúre vystupujú len ako doplnky k mužským osudom a úvahám, vždy jednotlivo, v románe sa ani raz nerozprávajú dve ženy medzi sebou. V tomto si Kundera môže podať ruky s Houllebecqom, zaraďujem ich do rovnakej kategórie Mužskej literatúry.
Samotný dej bol tiež riedky, stále som čakala, že sa udeje niečo zaujímavé, alebo že sa konečne vôbec niečo udeje a na chvíľu preruší filozofovanie postáv nad vlastným životom a muzikologicko-etnologické exkurzy.
350-stranovú knihu som čítala 7 dní, čo je na moje pomery neskutočne dlho. Ak by nešlo o oslavovaného Kunderu, asi knihu po 100 stranách odložím na poličku a už sa k nej nevrátim.
Tento rok chcem dať šancu ešte jeho Neznesiteľnej ľahkosti bytia, ale až po nejakom čase, teraz radšej pre zmenu siahnem po nejakej ženskej autorke.
Moje hodnotenie: 2,5*/5
Bolo nám cťou vás obslúžiť už 30 krát. Vaša domáca knižnica musí byť skutočne výstavná!
Túto knihu podľa mňa dokonale vystihuje anglické citoslovce - meh. Kniha ma striedavo nudila a bavila peknými opismi a myšlienkami, keď však zoberiem príbeh ako celok, bolo to úplne ale že úplne o ničom. Postavy boli nesympatické, správali sa nepochopiteľne (predovšetkým hlavná postava - rozprávačka), ani ku jednej som sa nevedela priblížiť, žiadna postava ma nedokázala strhnúť tak, aby mi na nej záležalo. Inak Hadley píše nádherne (a samozrejme klobúk dole aj pred prekladateľkou, pani Ostrihoňovou). Ale kniha ma nechala úplne chladnou.
Čítať viac
Ďalšia kniha bieleho západniara, ktorý si ide riešiť svoje first world problems do Ázie spotvorovaním ich kultúry a ponižovaním miestnych. Asi prvá absyntovka, ktorá mi fakt vôbec nesadla. Za mňa jedno veľké nie.
Čítať viac
Nie, nie a nie. Z času sa na čas sa mi stáva, že autor a kniha, ktorých všetci ospevujú, mi vôbec nesadne a toto je presne ten prípad. Pochopila som to tak, že Houllebecq sa svojím románom snaží vysvetliť frustráciu bielych západniarov - chlapov - z postupnej straty ich niekdajšieho postavenia. Zároveň som však mala pocit, že autor si myslí, že toto ich postavenie by malo byť navrátené ako neodňateľné mužské právo, ženy by mali rozdávať fajky na požiadanie, slepo chlapa nasledovať za každých okolností, svet by mal kupovať ich francúzske syry a broskyne, a keď už bude chudáčik biely západniar znudený životom, má právo si ísť vyhodiť z kopýtka do Ázie s thajskými prostitútkami, prípadne si objednať slúžku/šľapku z východnej Európy. No proste hnus pane velebnosti.
A to som ešte ani nespomenula tie otrasné zoofilné a pedofilné scény, ktoré nemali absolútne žiadny zmysel v rámci deja, autor chcel len vyslovene ukázať, kam až vie zájsť aby šokoval.
Houllebecq má nepochybne spisovateľský talent, to mu neupieram, mrzí ma však na čo ho použil.