Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Pracujem pre knižnú distribúciu Ikar. Starám sa o naše kníhkupectvá, vrátane Martinusu.
Moje aktivity
Hodiny gréčtiny je titul, ktorý som prečítal s veľkým pôžitkom.
Príbeh v ktorom vystupujú dve postavy, každá popisuje svoj život. Kniha je plná náladových opisov s minimálnym množstvom priamej reči. Pri čítaní je potrebné sústrediť sa a dobré je niektoré pasáže prečítať aj opakovane. Teda nie je to čítanie na nudnú party, alebo do mhd-čky.
Obe postavy prežili náročný život, obe postavy sa vyrovnávajú s obmedzeniami, ktoré im prináša ich progresívne vyvíjajúce sa postihnutie. Viac prezradiť nechcem, ale spôsob, akým je dej knihy vystavaný, je ojedinelý.
Obaja popisujú svoje životy, životy, ktoré sa významne líšia od dnešnej uponáhľanej doby. Opisy sú veľmi krásne náladovo koncipované a pritom v nich absentuje pátos aj sebaľútosť. Sú plné slov. To množstvo slov dáva zmysel, nakoľko obom aktérom sa ich v reálnom živote veľa nedostáva. Obaja sa v hlučnom prostredí v ktorom žijú, strácajú. Majú problém reálne, či skôr väčšinovo fungovať...
Podľa očakávania, skvelá kniha. Ostatne ako by to mohlo byť inak od autora Oveho či Babičky.
Silný príbeh. Taký, ktorý je síce emocionálne pôsobivý, ale nie zbytočne preexponovaný s typickým humorom. A práve to mu dáva ten správny náboj.
Mnoho metafor a myšlienok, ktoré mi, nebudeš veriť, ale pripomenuli Exupéryho Malého princa. Ako keď sa malý princ zhmotní do dnešného sveta. Presne v zmysle toho čo píše a Exupéry:
„Dobre vidíme iba srdcom, to podstatné je očiam neviditeľné.“
Tak ako sa 14 roční teenageri ľúbia z celej svojej duše, ale rozhodne si to nepovedia slovami, ale tým, že jeden druhého sotia, pobijú sa, že si navzájom nadávajú. Je v tom toľko lásky, koľko sa len zmestí do ich nedospelých ubolených sŕdc. Lebo to podstatné je okom neviditeľné.
Mnoho nesmierne múdreho bolo v tých na pohľad jednoduchých slovách textu. Múdrosť získaná životom, prežívaním zlého so zábleskami skutočného šťastia a radosti.
V knihe je všadeprítomná stará pravda, na ktorú však mnohí vôbec nemyslíme a pritom je asi tá najdôležitejšia. Príbeh žije a tvorí sa dovtedy, kým ho má kto rozprávať, či ho prežívať. Je to proces, ktorý sa nedá zastaviť. A nie je to len to, čo sa skutočne stalo, ale aj to, čo sa nestalo. V príbehu sú aj naše obavy, predstavy a strachy z vecí, ktoré sa nakoniec nestanú, ale príbehom žijú. Joar nakoniec otca nezabije, ale stane sa niečo úplne iné. Príbeh proste žije, je to ako keď sa Loiuse rozplače nad zmiznutím Ali, ktoré sa stalo pred viac ako 20 rokmi. 'Pre mňa zomrela TERAZ'.
Kniha by mala byť povinným čítaním pre všetkých mileniánov a mladších, lebo niekedy je prežitie bolesti lepšie, ako neprežívať nič a potom strádať citovou prázdnotou. Presne v zmysle toho čo sa píše aj v knihe. Smútok si často môžu dovoliť len tí, ktorí nemajú starosti. Tí, ktorí bojujú o prežitie, podobný luxus nemajú. Zároveň osloví všetkých tých, ktorí majú pocit, že proste do dnešného sveta nezapadajú. Že sa nedokážu prispôsobiť tomuto neskutočnému chaosu, ktorému nerozumejú. A určite osloví všetkých nadaných, aby tvorili. Lebo umenie síce býva často akýmsi rukojemníkom tých, ktorí ho vôbec nechápu a mladí umelci ich nepriateľmi, ale asi stojí za to ten boj vybojovať a nevzdať to, ako mnohí z nás...
Kniha je určená pre citlivé duše, avšak so schopnosťou odstupu. Aby nás prežité posilnilo a nie udupalo. Dalo nám nádej. Lebo presne takto bola vykreslená hrdinka príbehu.
Veľmi mladá, vrhnutá do víru nesmierne ťažkého života, opustená najbližšími, ktorí sa stali obeťami fašistického režimu. Schopná nájsť v sebe odvahu riskovať a vynájsť sa aj v situáciách, ktoré priamo ohrozovali jej život preto, lebo bolo treba. Pre nič iné. Žiadne veľké slová, či frázy.
A na konci príbehu pocit, že to nebolo dosť. Že mala byť ešte odvážnejšia. Silnejšia. Pocit, ktorý často sprevádza skutočného hrdinu.
Prečítajte aj doslov, veľa príbeh dovysvetľuje v historických súvislostiach.
Keď som držal v rukách knižný titul venovaný tematike darcovstva orgánov, očakával som istú mieru pátosu.
Obsah knihy je však iný. Pátosu je v nej skromne a vystriedala ho realita. Realita nevyhnutného u tých, ktorých životy sa končia, spolu s realitou, pred ktorú sú postavení najbližší pri rozhodovaní o tom, ako čeliť vlastnej bolesti i skutočnosti, že ich zosnulí môžu svojimi orgánmi pomôcť k životu iným. A nie vždy je to rozhodnutie jednoduché. Je ovplyvňované mnohými okolnosťami, ktoré obsah knihy poodhaľuje.
Príbehy jednotlivcov sa prelínajú s životmi ľudí z transplantačnej kliniky, najmä lekára, ktorý musí mať dostatok schopnosti presviedčať o dôležitosti svojej misie z hľadiska záchrany ďalších životov a jeho osobného života v ktorom čelí vlastným starostiam, omylom a bolestiam, ostatne ako každý z nás.
Obsah knihy čerpá zo skutočných udalostí v časoch nacistického Nemecka. Podkladom sú listy, ktoré až do súčasnosti prechovávala na povale aktérka príbehu. Je to rozprávanie plné snov a očakávaní mladého páru, ktorý sa presťahoval do Berlína v nádeji na nový, krajší život. Nádejí, ktoré sa postupne menili na holý boj o prežitie, tak ako sa postupne nadšenie ľudí zo svojho vodcu Führera a ideológie fašistického Nemecka prepadali do dezilúzii a utrpenia.
Silný príbeh, ktorý sa uzatvára až v dnešných časoch rozhodnutím aktérky odhaliť udalosti, na ktorých sa spolupodieľala a ktoré uchovávala v tajnosti celý život.
Nočný dom má ďaleko od severského krimi. Autor si skvele zahral s mojou predstavivosťou a v správnej miere mi nadávkoval strach hororu a napätie thrilleru, avšak s významným dôrazom na dej a myšlienku. Pri čítaní je potrebné byť pozorný a vnímavý. Odmenou bude fantastický, šokujúci príbeh s prvkami tajomna a psychologickou zápletkou. Autor dáva čitateľovi priestor k dotváraniu príbehu vlastnou predstavivosťou a rozhodne v ňom nie je po nude ani stopy.
