Renáta Hatinová

22

Moje srdcovky

Moje odznaky

2021
2020
2019
2021
2020
2019
2018
2017
2016
2015
2014
2013
2012
2011
2010
2009
2008
2007
Zobraziť viac

Moje čitateľské kolekcie

Moje aktivity

22
22

Renáta Hatinová napísala recenziu

10.06.2021 20:17

Útla knižka ruského spisovateľa Sergeja Dovlatova Kufor je ako prehliadka pravého socialistického šatníka. Autor postupne vyťahuje z kufra krepsilonové ponožky, nomenklatúrne poltopánky, dôstojnícky opasok či popelínovú košeľu. Kým sa dostaneme na koniec zoznamu prídeme k číslu osem. Osem rôznych kusov oblečenia, osem rôznych príbehov viažucich sa k nim. A tak ako je rôznorodé toto oblečenie, rôznorodé sú i jednotlivé príbehy - veselé, smutné, ironické, na zamyslenie… Avšak ani v jednej nechýba štipka humoru, satiry, nadhľadu a s odstupom času i prijatie skutočností, ktoré autor nechal vo svojej rodnej vlasti - Rusku. V krajine, kde mnohí namiesto vody pijú vodku, v krajine, kde pracovná morálka býva dosť vágna, kde jedna absurdná situácia strieda druhú. A čitateľ sa ocitá uprostred tohto všetkého, stáva sa svedkom, aktérom, spolupáchateľom, šmelinárom, opilcom či neplánovaným hrdinom.
Myslím, že toto dielko ulahodí všetkým skôr narodeným čitateľom, ktorí majú ešte živo v pamäti realitu minulého režimu a tých mladších pobaví nezmyselnosť niektorých situácií, ktoré im môžu pripadať až nereálne.

Čítaj viac

22
Renáta Hatinová

Renáta Hatinová prečítala knihu

06.06.2021 20:20

22
Renáta Hatinová

Renáta Hatinová prečítala knihu

03.06.2021 11:53

22
Renáta Hatinová

Renáta Hatinová prečítala knihu

03.06.2021 11:53

22
22

Renáta Hatinová napísala recenziu

03.06.2021 11:53

Ako hovorí sám Fry: “Na gréckej mytológii nie je nič vedecké či intelektuálne, naopak, je prudko návyková, zábavná, prístupná a neuveriteľne ľudská.” A mal pravdu. Táto kniha je naozaj zábavná - o čom svedčia početné samolepky, ktoré označujú vtipné pasáže a ľudská je tiež - veď bohovia v tejto knihe narobili častokrát viac chýb a dopustili sa viacej omylov ako samotní ľudia. (Dokonalou ukážkou bola príhoda: Ako oklamať smrť, kde Sizyfos 2x prekabátil smrť - raz Tanatosa boha smrti a potom samotnú Persefonu, kráľovnú podsvetia.)
Nájdeme tu aj pôvod ďalšej mojej obľúbenej knižnej série: Sedem sestier. Dozvieme sa, že sestry sa volali Plejády, no z úcty k otcovi ich občas voláme aj Atlantídy (pozornému čitateľovi série Sedem sestier táto skutočnosť určite neušla).
Objavíme tu však aj pôvod takých praobyčajných vecí, ktoré používame v súčasnom jazyku a tak sa dozvieme, že Dionýzos boh vína, radovánok, opojenia a bezuzdného hýrenia pomenoval strapec hrozna stafylos (odtiaľ: stafylokok), opilstvo méte (odtiaľ: metylalkohol a metán) a nakoniec hrozno botrys (odtiaľ: botrytída - známa hlavne vinárom). Takže pri tejto knihe sa nielen zabavíte, ale aj dačomu podučíte.
Okrem samotných príbehov autor do knihy zakomponoval množstvo odkazov pod čiarou (presne ich bolo 210!), ktoré niekedy dotvárali celkový obraz práve vyrozprávanej udalosti, alebo len podávali akúsi nie veľmi podstatnú informáciu na spestrenie. Nebudem tvrdiť, že ma vždy tešilo tieto odkazy čítať - bolo ich tak veľa, že občas boli takmer dlhšie ako príbeh samotný a vtedy už skôr pôsobili rušivým dojmom.
Celkovo bola kniha príjemným mixom rôznych osudov bohov, polobohov, titánov či obyčajných smrteľníkov. Jazyk bol svieži a blízky súčasnému čitateľovi s odkazom na rôzne súčasné či historické diela literatúry alebo kinematografie. Vtipné opisy postáv či udalostí podnecujú chuť čítať a dozvedieť sa “novinky” z Olympu. A tak ak ste túto pestrú zmes príbehov ešte nečítali, neváhajte.

Čítaj viac

22
Renáta Hatinová

Renáta Hatinová prečítala knihu

27.05.2021 14:22

22
22

Renáta Hatinová napísala recenziu

27.05.2021 14:22

Generál v labyrinte je román o posledných dňoch života osloboditeľa Latinskej Ameriky spod španielskej nadvlády Simona Bolivara, ktorý tu nie je stvárnený ako slávny osloboditeľ, ale ako neurotický, predčasne zničený starec. Miestami som už mala pocit, že ani nie je možné, aby existoval niekto s takým množstvom zdravotných problémov ako bol tento generál - “hypochonder”.
Väčšia časť tejto útlej knihy sa točí okolo jeho opakovaných horúčkových stavov, o tom, koľko košieľ prepotil alebo koľko času strávil v kúpeli zotavovaním sa alebo meditovaním. Že oficiálne meral meter šesťdesiatpäť a že na pitevnom stole bude mať ešte o štyri centimetre menej. Že mal štyridsaťštyri kíl a pred smrťou musel mať o dobrých päť menej. Že to bol človek, ktorý neveril lekárom.
-
“Povery robia človeka posadnutejším ako láska.”
-
No a ak sa autor zrovna nezaoberá jeho zdravotným stavom, tak sa dozvieme i útržky z jeho minulosti, či súčasnosti. Cestou do exilu rekapituluje generál svoje politické výhry a prehry, zostávajú len spomienky, pocit sklamania, opustenosti.
-
“Moju slávu nezničila zrada a faloš nepriateľov, ale horlivosť mojich priateľov.”
-
Zistíme, že generál je človek, ktorý nevie prehrávať (v kartách), že má despotické sklony, jeho slabosťou sú ženy, že je milovníkom zvierat - hlavne psov...
-
Z trojice Márquezových kníh, ktoré som v poslednej dobe čítala, bola pre mňa táto najslabšia. Pasáže, ktoré ma dokázali naplno zaujať boli pomerne kratšie ako tie, ktoré sa venovali rôznym politickým pavučinám, doslova labyrintu, pri ktorom mi myšlienky utekali vlastnou cestou a neraz som sa musela vracať i niekoľko riadkov späť. Ešteže občas boli do textu vkliesnené vety typu: “Je tu tak horúco, že sliepky znášajú vajcia natvrdo.”, ktoré ma opäť prinavrátili k plnému vnímaniu textu.
Ak si chcete Márqueza naozaj užiť a chcete si prečítať niečo kratšie ako 100 rokov samoty, tak sa vrhnite na knihu Spoveď stroskotanca - je útla a naozaj zaujímavá!

Čítaj viac

22
Renáta Hatinová

Renáta Hatinová prečítala knihu

22.05.2021 20:46

22
22

Renáta Hatinová napísala recenziu

22.05.2021 20:46

Na túto Fitzekovu knihu som bola veľmi zvedavá. Dôvodom mojej zvedavosti bol fakt, že pri tejto knihe Der erste letzte Tag sa nejedná o triler ako u väčšiny Fitzekových kníh.
Der Erste letzte Tag je humorné rozprávanie, pri ktorom sa niekedy budete smiať, ale taktiež vás prinúti zamyslieť sa nad rôznymi situáciami, ktoré sa nachádzali na rôznych miestach škály od smutných až po celkom bizarné.
Kniha sa čítala ľahko, nakoľko kapitoly sú kratučké, väčšinou trojstranové. Takže ak chcete, knihu zhltnete za jedno upršané popoludnie. Ja som ju čítala po večeroch a užívala som si šialenosti Lei a Liviusa.
Livius Reimer sa vydáva na cestu z Mníchova do Berlína. Takisto aj Lea von Armin, mladá žena, ktorá má viac tajomstiev ako sa na prvý pohľad zdá. Keďže ich let kvôli počasiu zrušili, musia sa podeliť o posledné zostávajúce auto z požičovne, aby sa obaja dopravili na sever. A tak sa zmení obyčajných päťstošesťdesiatšesť kilometrov na diaľnici na dobrodružstvo, ktoré občas naberá až bizarné rozmery. Veď užiť si deň, tak ako keby bol posledný si vyžaduje fantáziu a bláznivé činy, ktoré ako zistíte, majú svoj hlbší rozmer.
Jedno je však Fitzekovi vlastné a nie je tomu inak ani v tomto jeho najnovšom počine: šokovať a vyhrocovať situácie, či už v dobrom alebo zlom.
Nuž a to by bolo na dnes asi všetko, lebo ak by som ešte viac zabŕdla do deja knihy, tak by som musela spoilerovať a tým by som vás obrala o prekvapenie a radosť z čítania. Neostáva mi nič iné, len vám tento román odporučiť a to všetkými desiatimi!
“Nejde o to, dať životu viacej dní, ale dňom viacej života.”

Čítaj viac

22
22

Renáta Hatinová napísala recenziu

18.05.2021 15:59

Po skvelej audioknihe Kavárna u Anděla som znovu siahla po diele z pera nemeckej autorky Anne Jacobsovej: Venkovské Sídlo.
Opäť sa jedná o rodinnú ságu, tentoraz zasadenú do prostredia severného Nemecka, avšak dej príbehu sa neodohráva iba v minulosti. Autorka vykresľuje život panskej rodiny von Dranitz na pozadí vojnových udalostí a zároveň sledujeme ich životy na konci 90. rokov minulého storočia.
Toto dielo sa počúvalo veľmi dobre, ani zďaleka nebolo také spletité a aj postáv bolo trochu menej ako v Kavárne u Anděla. A ani tu nebola núdza o silné ženské hrdinky, či to už bola barónka Franciska von Dranitz alebo jej tvrdohlavá vnučka Jenny.
Autorka tu i verne vykreslila rozdiely, ktoré voľakedy panovali medzi východným a západným Nemeckom. Nielen diametrálne odlišnosti v hospodárstve a ekonomike, ale i v myslení ľudí.
Celkovo to bolo príjemné, nenáročné počúvanie, ktorého audiopodobu nahovorila Kamila Špráchalová. Táto interpretka nemala vždy ľahkú úlohu, nakoľko uveriteľne nahovoriť prebiehajúci pôrod, sa asi nie každému podarí.

Čítaj viac

„Nakoniec som si spisovateľov rozdelil do dvoch kategórií: tých, ktorí vás nechajú prísť načas, a tých, ktorí spôsobujú meškanie.“

Klub nenapraviteľných optimistov - Jean-Michel Guenassia
Klub nenapraviteľných optimistov
Jean-Michel Guenassia