Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Som realista s väčšou štipkou rojka, ktorý miluje čítanie.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Do tejto knihy som vkladala nádej a do poslednej stránky som dúfala, že sa to zlepší, že ma koniec ohúri. Žiaľ, nestalo sa tak. Veľmi slabý dej, hrdinka si protirečila asi tak často ako ja na druhom stupni základnej školy. Príliš veľa romantiky, naivity, povrchných postáv. Jediné, čo môžem vyzdvihnúť je lokalita deja a celkom vtipné dialógy, ktoré však nedokázali zachrániť zvyšok. Ak niekto čaká Agathu Christie alebo má za sebou pár dobrých detektívok, nekupujte si to.
V prvom rade by som chcela prehlásiť, že som filmové spracovanie The Irishman nevidela, a teda neviem porovnať film s knihou. Všetci, ale v kútiku duše vieme, že knihy sú lepšie ako filmy (čo si budeme...).
Keďže ma odjakživa bavili dokumenty, životopisy a všetko spojené s mafiou, nemohla som si nechať ujsť ani príbeh Franka Sheerana – Íra. A že to bol príbeh...to vám poviem. Sledujeme Frankov život, ktorý nám sprostredkúva zo svojho uhla pohľadu, a ktorý je dopĺňaný faktami autora Charlesa Brandta. Ten nám svojimi vsuvkami zabezpečuje prehľadnosť a objektivitu.
Kniha sa nezaoberá len Frankom samotným, ale aj vraždou (teda lepšie povedané zmiznutím) Jimmyho Hoffu, atentátom na JFK a mnohými ďalšími udalosťami, ktoré dotvárajú dobu, ktorú títo mafiáni žili.
Ako to už však býva, La Cosa Nostra je La Cosa Nostrou dovtedy, kým krstní otcovia nezostarnú a začne ich hrýzť svedomie. A práve vďaka tomu máme možnosť nahliadnuť do ich sveta plného násilia, oddanosti, lásky, zrady a veľa veľa veľa peňazí.
Musím povedať, že kniha sa mi čítala dobre, a to aj vďaka tomu, že už mám o mafii, čo to načítané. Prečítať si ju však môže každý koho táto téma zaujíma, chce si rozšíriť obzory resp. porovnať film s knihou.
Ešte jedno malé negatívum ku knihe – nechápem prečo autor pomaly u každého druhého mafiána riešil ako bol kto vysoký a koľko vážil. Nemyslím, že to knihe dodalo pridanú hodnotu, osobne ma to rušilo (to som tu dala, aby som nebola pri každej knihe slniečková).
Neznášam čítanie odbornej alebo motivačnej literatúry a vďaka tejto knihe chápem prečo.
Keďže som výrazne žltý typ osobnosti, nezaujímajú ma detaily, nudia ma a rýchlo strácam pozornosť. Táto kniha bola pre mňa skvelým kompromisom, keďže 270 strán nie je hrozivé číslo, predovšetkým pri takomto druhu literatúry.
Vtipne a svižne napísané, autor uvádza aj rôzne príklady komunikácie medzi jedotlivými typmi osobnosťami a panebože. Pobavilo ma to a zároveň mi to otvorilo oči. Je úplne prirodzené obklopovať sa podobnými osobami ako sme my sami, ale občas je fajn integrovať do nášho sveta aj iných, aby sme sa pohli ďalej.
„Ale v skutočnosti som s nikým nevedel obnoviť priateľstvo srdcom ani hlavou. A najhoršie na svete je, keď sa nemôžete s niekým spriateliť hlavou.“ Ernest Hemingway – Pohyblivý sviatok
Musím priznať, že životom EH som absolútne posadnutá a doma mám niekoľko jeho životopisov. Horšie je to však s jeho knihami (knihu „Komu zvonia do hrobu“ mám rozčítanú už hádam 10 rokov). Viacerí sa zhodneme, že Hemingwayove diela nie sú pre každého. Preto som sa rozhodla začať niečím jednoduchším. Práve z toho dôvodu moja voľba padla na poviedky z obdobia jeho života v Paríži.
Priame (tak ako to len EH vie) spomínanie na ľudí, s ktorými mal tú česť (Fitzgerald, Steinová, Dunning, Joyce), jeho postrehy tak trefné, zážitky ničím neprikrášlené. To všetko sa snúbi v tejto poviedkovej knihe, ktorú odporúčam ak s Heminqwayom začínate.
Tááááákže, stručne a jasne, je to romantika. Ale trochu iná romantika, takú akú mám rada. Ak sa vám páčil film Láska nebeská..., toto sa vám bude páčiť určite. Príbeh sleduje dvoch ľudí, Laurie a Jacka, ktorí sa na seba zapozerajú v jeden decembrový deň, ale osud to zariadi tak (respektíve to zariadi ich rozhodnutie), že sa ich cesty nepretnú. Až...až sa opäť stretnú, ale inak ako by si možno obaja priali. Zámerne tu nechcem prezrádzať dôležité momenty, lebo by som vás obrala o všetku zábavu.
Každopádne, bol to milý príbeh, ktorý neurazí a na toto medzivianočné obdobie je ideálny. Rieši rôzne problémy (a nielen tie zaláskované) počas jednej dekády, čo ma milo prekvapilo. Svižne napísané, krátke kapitoly, oceňujem, že autorka sa vyhla prílišnému klišé.
Ani neviem odkiaľ by som začala. Možno tým, že som mala chuť sa tak 10 krát počas čítania usedavo rozplakať. A to sa mne stáva zriedkavo.
Spolubývajúca je magický (ÁNO MAGICKÝ) príbeh dvoch ľudí, ktorí sa spolu delia o byt a posteľ v rôznych častiach dňa. Kým Tiffy využíva byt v noci, Leon cez deň a tak sa ich cesty zdá sa nemôžu pretnúť. Ako však správne hádate, opak sa stane pravdou a zásluhou Tiffy, ktorá ako prvá nechá Leonovi odkaz (čo považujem za vrchol romantiky) nepretaví do reálneho stretnutia, v ktorom pochopia, že ich spája aj niečo viac ako len rukou písané lístočky. Kniha mi ležala na poličke už dlhší čas, ale viete ako to chodí. Občas musíte na určitý príbeh dozrieť. Som rada, že som sa nakoniec odhodlala k prečítaniu tohto príbehu, ktorý vo mne zanechal zvláštne príjemný pocit.
Kapitoly sa striedajú z pohľadu oboch hlavných hrdinov. Opäť sú krátke, svižné a rozkošné ako odkazy, ktoré si Leon a Tiffy nechávajú po celom byte.
Odporúčam všetkými desiatimi.
.... a pokial vas laka svet rockovych kapiel 60 - 70.tych rokov, tak smelo do toho. Pribeh, ktory mapuje cestu jednej kapely, ich zivotne osudy a rozhodnutia, ktore im navzdy zmenili zivot. Kniha je pisana formou interview a tak sa stranku po stranke dozvedame o kazdom clenovi kapeli nieco viac. Koniec mohol byt lepsi, ale aj tak si myslim, ze tato kniha stoji za to.
