Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Literárni nadšenci. Čítame s rôznymi stupňami frekvencie, ale s rovnakým zápalom. Pretože horíme vášňou pre literatúru.
P.S.: Naše nadšenie demonštrujeme na horlivých stretnutiach raz mesačne.
12ks: An, AO, Bri, bt, Fox, Kik, LS, Luc, Q, R, RB, Sid, Val
Moje srdcovky
Moje aktivity
Hodnotenie: Val - 5*; Luc, Z, Bt - 4*; Q, LS, An - 3*
Celkové hodnotenie: 3.7*
Autor si za hlavné dejisko svojej knihy vybral skutočné, na pobreží Alžírska ležiace mesto Oran. Zatiaľ neznáma osoba sa nám z bližšie neurčeného roku 194- prihovára formou zápiskov, v ktorých popisuje poznámky muža menom Tarrou.
Hlavnou postavou je doktor Rieux, ktorý nás sprevádza dejom od prvých nájdených mŕtvych potkanov, cez vykonanie opatrení, až po koniec epidémie. Tesne pred vypuknutím epidémie sa musí rozlúčiť so svojou ženou, ktorá ide na liečenie mimo mesta.
Ďalej tu nájdeme postavu kňaza Panelouxa, ktorý spočiatku chŕli náboženské dogmy. Úradníka Granda, snažiaceho sa napísať knihu, no neschopného sa dostať ďalej, ako po prvú vetu, čo v nás vzbudzovalo ľútosť a pocit zbytočnosti takejto postavy. Spoznáme Cottarda, ktorý sa snaží spáchať samovraždu a jeho postoj k životu je tým pozitívnejší, čím hrozivejšie sú počty mŕtvych a depresia medzi obyvateľmi.
Jednou z postáv je aj novinár Rambert. Ten prišiel do Oranu len kvôli článku o zdraví, no tam ho dostihol mor a celú knihu sme čítali o tom, ako sa chcel dostať k svojej milovanej do Paríža.
Stratili ste sa v postavách? Aj my. Niektorí napokon rezignovali a čítali text bez toho, aby tušili, o koho sa jedná. V knihe bolo málo ženských hrdiniek a aj tie, ktoré tam boli, fungovali len ako doplnenie mužov. Matka starajúca sa o umierajúceho, žena, po ktorej sa túži, žena, ktorá je súčasťou mužského života.
Kniha je vraj alegóriou na nacizmus, čo sme tam niektorí hľadali a našli len veľmi nasilu, a tí, čo netušili, že ho tam majú hľadať, si popri čítaní žiadnu takú tému nevšimli.
V čase korony bola pre nás táto kniha skôr doslovnou, ako obraznou výpoveďou a zhodli sme sa na tom, že by sa Camusov Mor dal napasovať na akúkoľvek nepríjemnú udalosť, s ktorou by sa ľudia museli vysporiadať.
Camus veľmi nadčasovo popísal spoločnosť, ktorá len pracuje, chodí do kaviarní, zabáva sa a nechce svoj život prerušiť ani počas nákazy. Autor podľa nás verne vystihol správanie sa ľudí počas epidémie, neschopnosť zostať zavretý na jednom mieste, pričom v knihe museli obyvatelia vydržať v Orane trištvrte roka a von mohli posielať len krátke telegramy, lebo telefóny boli preťažené. Ľudia sa na izoláciu sťažujú aj teraz, aj keď trvá iba týždeň a to aj s technickými vymoženosťami, pričom si nemusia púšťať dookola jednu platňu a čítať tie isté knihy.
Na konci nájdeme poučenie o tom, že nešťastie sa vždy vráti vtedy, keď už sú ľudia upokojený a nečakajú ho, pričom môže vyliezť aj z ich vlastnej periny.
Celkovo nás však kniha skôr nebavila, aj keď obsahovala dôležité myšlienky. O zážitok nás obrali hlavne nezapamätateľné postavy, nie veľmi napínavý dej a hľadanie odkazov na fašizmus v texte. Plameňjak Val si knihu užil, ale až po tom, čo si zapísal, kto je kto a prestal sa strácať v postavách a pohnútkach. Navyše úplne zabudol na hľadanie nacizmu medzi riadkami.
Hodnotenie: Val, Q, bt, An - 5*; Luc, Z, R, Kik - 4*
Celkove hodnotenie: 4.5*
26. kniha nášho klubu. V anglickej verzii sklamal predhovor, ktorý vopred prezradil celý dej. Ira Levin napísal horor, ktorý nedesí krvavými scénami, ale vytvára ho psychologicky: podivným správaním susedov/obyvateľov Stepfordu a neznámou hrozbou, ktorá sála z každej otočenej strany. Bytostne sme cítili strach hlavnej postavy Joanny, že sa zmení na profesionálnu upratovačku s dokonalým telom, ktorá však už nemá žiadnu osobnosť. Úzkostnú atmosféru umocňuje aj Joannina neistota, či sa to deje naozaj, alebo je to len v jej hlave. Neurčitý koniec pocit hrôzy už len znásobuje. Po prečítaní nejeden plameňjak upodozrieval svojho partnera, či by takú paničku doma neprivítal tiež :).
(Val, bt)
Hodnotenie: Val, LS, Z, R, An - 3.5*; Luc, Q, bt - 4*
Celkove hodnotenie: 3,7*
Aj keď mnohí z nás nemajú radi zombie tematiku, zhodli sme sa, že sa knihu Svetová vojna Z oplatilo prečítať. Bavilo nás sledovať, ako agresívnu nákazu riešia v rôznych častiach sveta a zhodli sme sa, že sa autorovi podarilo vystihnúť rôzne špecifiká krajín. Niektorí ale mali pocit, že vrámci veľkej snahy popísať národy verne, často skĺzol k rôznym klišé stereotypom. (Američania sú silní patrioti, majú najlepšie zbrane a zachránia sa točením filmov; Rusi majú výbavu akurát tak z 2.sv.v. a len pijú; Japoncovi zachráni život katana...)
Kniha sa čítala dobre a rýchlo, no keďže je písaná reportážnym štýlom a obsahuje veľké množstvo rozhovorov s preživšími, stalo sa, že si niektorí z nás už poriadne nepamätali jednotlivé príbehy.
Neubránili sme sa ani porovnávaniu s terajšou COVID-19 krízou a niektorí priznali, že by predtým ohodnotili knihu horšie, lebo by si nemysleli, že by sa nákaza šírila takýmto spôsobom a určité krajiny by konali tak predvídateľne. To sa týka napríklad šírenia nákazy cestovaním, kedy sme si predtým naivne mysleli, že by bol pohyb osôb hneď zastavený. Nakoniec sme však v knihe našli paralely s tým, čo sa skutočne deje.
Autor do knihy zakomponoval rôzne dopady na psychiku ľudí, ukázal, ako zombíci fungujú v rôznych prostrediach a ročných obdobiach a ako sa ľudstvo muselo zmeniť, ak chcelo prežiť.
Plameňjakovi Val chýbal v knihe rozhovor s vedcami, ktorí by aspoň trochu priblížili, čo všetko sa o zombíkoch vie, keďže sa kniha snaží verne popísať priebeh vysporiadavania sa s nákazou a postava, ktorá zbiera informácie, spovedá rôznych ľudí od vojakov cez farmaceutov až po vládu a CIA. Má výhradu aj voči tomu, že aj keď Max Brooks mnohé časti veľmi dobre rozbehol, zakončil ich veľmi zovšeobecňujúco a jednoducho.
Celkovo sme s knihou spokojní, keďže nám poskytla veľa priestoru na diskusiu.
Hans Rosling; Ola Rosling; Anna Rosling Rönnlund - Moc faktov / Factfulness
Hodnotenie: An, Luc - 3*; bt, Z, Q - 4*; Val, LS - 5*
Celkové hodnotenie: 4*
Preklad: Marianna Bachledová
Kniha sa nás snažila presvedčiť o tom, že svet je oveľa lepší, ako sa nám zdá z podania médií. Rosling hovorí o desiatich inštinktoch, ktoré skresľujú náš pohľad na svet a to práve smerom k horšiemu. Moc faktov sa otvára dotazníkom, v ktorom čitateľ otestuje svoje vedomosti o globálnej životnej úrovni. Plameňjakovi Luc sa však otázky zdali postavené vyslovene tak, aby na ne človek odpovedal nesprávne. Takisto jej vadil štýl, ktorý je typický pre populárno-náučnú literatúru a síce časté opakovanie zjavných faktov. My ostatní sme sa s tým zmierili. Hosťujúcemu plameňjakovi LB sa zase zdalo, že je kniha príliš pozitívna a našiel štatistiky o drogovej závislosti a obezite, ktoré sa zhoršujú.
Všetci sme sa však zhodli na tom, že nám autor poskytol nový a lepší pohľad na svet, ktorý sa už tak neutápa v extrémnej chudobe ako kedysi. Uvedomili sme si, kam sa posúvajú krajiny, ktoré boli donedávna nazývané tretím svetom a páčilo sa nám porovnanie príjmových skupín s rôznymi historickými obdobiami európskych krajín. Rosling navyše text obohacuje o zážitky zo svojej praxe lekára v Afrike.
