Môj wishlist Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje čitateľské kolekcie
Môj wishlist Moje aktivity
Ďakujeme za prihlásenie sa do newslettera. Keďže naša ponuka sa stále rozširuje a nové skvelé tituly pribúdajú, radi vám pomôžeme zorientovať sa v nich a nezmeškať najlákavejšie knižné ponuky.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Do tejto knižky som išla s nadšením a plná očakávaní, ktoré sa žiaľ nenaplnili. Daphne mi v prvej polovici neskutočne pripomínala Celaenu Sardhotien. Vyrastala so zbraňou v ruke, tak celkom nepatrila na miesto kde žila, prekrásna blondína, božská krv a drzosť, ktorá nemá hraníc.
Prekážalo mi jej správanie. V druhej polovici už prišla k zmyslom, no vadilo mi ako v tej prvej odmietala Apolónovu pomoc a vyslovene urážala, hádala sa a odmietala rešpektovať boha. Možno keby som o pár rokov mladšia (verte mi, vzhľadom na to, že mám o mesiac 21, mi nie je príjemné napísať tieto slová), vnímala by som to úplne inak. Možno by som sa s ňou dokázala stotožniť a možno by mi jej správanie voči Apolónovi prišlo cool.
Olympské hrátky a intrigy boli zaujímavé, no nepotešil ma spôsob, akým boli podané. Starogrécka verzia hry "pravda alebo úloha"? Vážne? Uznávam, že informácie, ktoré sme sa počas nej dozvedeli, pomohli pochopiť konanie postáv, no prečo to muselo byť práve takto?
Som jednou z tých, ktorí mali tú česť prečítať si Farby života ešte v čase, keď boli publikované online a páčili sa mi až natoľko, že keď som približne o rok neskôr dostala príležitosť položiť ich na svoju poličku, neváhala som ani pol sekundy a hneď po nej siahla.
Každý piatok som sa tešila na novú kapitolu a miestami neskôr zaspávala so slzami v očiach, pretože udalosti a okolnosti, ktoré viedli k ich stretnutiu, a ktoré sa následne diali počas obdobia, kedy sa už poznali, boli naozaj emotívne, a keď sa všetko postupne odhaľovalo, nedalo sa neplakať.
V tejto knižke totiž nejde len o dvoch chlapcov a obyčajnú romantickú zápletku. Farby obsahujú neskutočne hlboké témy ako napríklad domáce násilie, rakovina, samovražda, depresie, smrť milovaného, strach z odmietnutia, sebanenávisť, pokus o samovraždu... Je tam toho naozaj veľa.
Farby nie sú LGBT+ príbeh, kde je centrom diania fakt, že hlavný pár tvoria dve postavy rovnakého pohlavia. Ide o viac a ja som presvedčená, že to uvidí každý kto si ju prečíta. Prirodzene, keďže ide o romantiku, príbeh sa točí hlavne okolo Olivera, Eliasa a ich postupného zbližovania a objavovania sa, no ako som už povedala, niekde medzi riadkami nájdeme aj množstvo hlbokých myšlienok.
"Sú takí, ktorí prešli utrpením a aj tak ich srdce ostalo dobré, a potom sú tu tí, ktorých utrpenie zmenilo na netvorov."
Jediným nedostatkom, ktorý ako čitateľ vnímam, je zopár preklepov a miestami aj nesprávny slovosled, no ten som si poväčšine všímala iba pri priamej reči, kde by nemal byť až tak veľkým problémom, no aj napriek tomu bol pre mňa osobne trochu rušivý.
Dúfam, že na slovenskej knižnej scéne sa bude objavovať viac takýchto kníh, aby bolo čím ďalej menej ľudí ako teta na stanici metra zo strany 283.
