Môj wishlist Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Môj wishlist Moje aktivity
Moja prvá kniha od autora a určite nie posledná. Zberateľ očí ma vtiahol hneď od začiatku dej je pútavý, dynamický a plný zvratov. Nechýba ani hlbšia myšlienka, čo príbehu dodáva ďalší rozmer.
Autor naozaj vie, ako udržať čitateľa v napätí. Postavy som si obľúbila a počas čítania som si viackrát tipovala, kto by mohol byť páchateľ… potom som si to rozmyslela… a nakoniec som sa k svojmu prvému tipu vrátila.
A tu je pre mňa asi jediné mínus potenciálneho páchateľa som odhalila už približne v polovici knihy. Trochu mi to ubralo z celkového wow efektu, ktorý pri takýchto príbehoch očakávam.
Hodnotenie: 4/5
Napriek tomu ide o veľmi dobrú knihu, ktorá ma bavila a určite ma presvedčila siahnuť po ďalších Fitzekových tituloch. Úplne ma síce „neodrovnala“, ale rozhodne stála za to.
Keď som siahla po tejto knihe, mala som od nej už určité očakávania. A opäť ich splnila možno ešte viac, než som čakala.
Toto je ďalšia bravúrne napísaná kniha, ktorá ma držala v napätí od prvej až po poslednú stranu. Freida má neskutočný talent zamotať dej tak, že aj keď sa snažím odhadnúť, kam príbeh smeruje, nikdy sa netrafím. A presne to ma na jej knihách tak baví.
Príbeh má všetko, čo od nej očakávam napätie, zvraty a hlavnú hrdinku, ktorú si na prvú nemusíte obľúbiť. Nora je komplikovaná postava, mierne „psychotická“, s temnou minulosťou, na ktorú by najradšej zabudla. Jej otec je odsúdený sériový vrah a ona sa od neho snaží dištancovať. Lenže keď sa objavia nové vraždy, ktoré nápadne pripomínajú jeho spôsob, a obete sú navyše jej pacientky, Nora sa ocitá v centre podozrení.
A vy si začnete klásť otázku je to len náhoda? Alebo predsa len platí, že gény nezapriete?
Veľmi sa mi páčilo aj prelínanie prítomnosti s kapitolami z Norinho detstva. Práve tie dodávali príbehu ešte väčšiu hĺbku a postupne odhaľovali, prečo je Nora taká, aká je.
Hodnotenie: 5/5
Freida McFadden si ma touto knihou opäť získala o niečo viac. Jej štýl je svižný, čitateľný a extrémne návykový. Ak máte radi trilery, ktoré vás donútia pochybovať o všetkom až do poslednej strany, toto je presne ono.
Odporúčam!
Keď som túto knihu čítala, stále som si kládla jednu otázku: Kam až by som zašla, keby niekto ohrozil moju rodinu?
Freida je pre mňa taká malá „guilty pleasure“ jej knihy sa čítajú samy. A musím povedať, že toto je za mňa jedna z jej najlepších. Príbeh ma vtiahol hneď od začiatku a nepustil až do konca. A ak si počas čítania myslíte, že už viete, kam to smeruje nie, neviete. Ani náhodou.
Je to triler, ktorý ukazuje, že aj tie najpokojnejšie ženy majú svoje limity. A že ich naozaj nie je dobré prekročiť. Debbie rozhodne nie je typická hrdinka jej rozhodnutia vás miestami vydesia. Úprimne? Od nej by som si určite nepýtala radu… ani občerstvenie.
Kniha má rýchly spád, kapitoly ubiehajú a stále sa niečo deje. Veľmi sa mi páčilo, ako autorka postupne odhaľuje problémy hlavnej postavy a zároveň stupňuje napätie. Boli momenty, keď som doslova ani nedýchala a potrebovala som vedieť, čo bude ďalej.
Hodnotenie: 5/5
Práve vďaka Freide som si obľúbila trilery a detektívky píše pútavo, svižne a takým ľahkým štýlom, ktorý podľa mňa sadne najmä ženám. Ani tentoraz nesklamala. Priniesla silný, napínavý príbeh, ktorý vás pohltí od prvej strany až po poslednú.
Vraj prvý diel býva najlepší. Úprimne? Mne sadla dvojka ešte viac. Už od prvých strán som bola vtiahnutá do deja. Freida McFadden má jednoducho talent písať tak, že knihu nečítaš ale doslova ju hltáš. Krátke kapitoly, jednoduchý štýl, žiadne zbytočné opisy… všetko ide rýchlo, dynamicky a človeka to núti pokračovať.
Áno, miestami som mala pocit, že viem, kam sa príbeh uberá. Ale to som cítila aj pri prvej časti a vôbec mi to neprekážalo. Práve naopak. Nesústredila som sa na to, aby ma kniha šokovala, ale skôr som si užívala samotný priebeh. A aj keď som si niečo myslela, autorka mi to nikdy nenechala úplne jednoduché stále tam hádzala malé zvraty a detaily, ktoré moje domnienky trochu narúšali.
Postavy boli opäť presne také, na aké som u nej zvyknutá miestami impulzívne, nelogické, ale práve to robí príbeh dramatickejším. Nie všetko dáva vždy úplný zmysel, ale funguje to. A funguje to dobre.
Hodnotenie: 5/5
Za mňa druhý diel rozhodne nesklamal. Práve naopak bavil ma možno ešte o kúsok viac. A opäť sa potvrdilo, že u McFadden platí jedno: nič nie je také, ako sa zdá.
Do knihy som išla úplne naslepo. Autora som vôbec nepoznala a úprimne som nemala žiadne očakávania zaujala ma anotácia a to netradičné prostredie.
Príbeh sa odohráva medzi ľuďmi bez domova, čo je niečo, čo sa v knihách často nevidí. A musím povedať, že ma to zasiahlo viac, než som čakala. Hlavná hrdinka Natália pracuje ako dobrovoľníčka a autor realisticky ukazuje, aké náročné to je nielen fyzicky, ale hlavne psychicky. Ten neustály kontakt s ľudskými osudmi, bolesťou a bezmocnosťou…
Natália nepomáha len tak je to pre ňu sľub, ktorý dala svojej mame. A keď sa začnú strácať ľudia bez domova, celé to začne byť oveľa temnejšie a napínavejšie. Najviac ma bavilo, ako sa to postupne prepojilo s jej minulosťou. Návrat do starej chátrajúcej továrne, kde sa jej v detstve stalo niečo zlé… z toho mi miestami behal mráz po chrbte.
Kniha sa čítala úplne sama. Fakt ten typ, že si povieš „ešte jednu kapitolu“ a zrazu si na konci. Má v sebe napätie, silnú atmosféru a ešte aj taký jemný nádych tajomna až duchárčiny, čo tomu celé dodáva ešte väčší vibe.
Hodnotenie: 5/5
Možno moja najobľúbenejšia kniha tohto roka? Možno. Za mňa jedno veľké prekvapenie kniha, od ktorej som nič nečakala, a nakoniec mi dala oveľa viac. Ak máte radi silné príbehy s temnejšou atmosférou, toto je presne ten typ knihy, ktorý by ste nemali obísť.
Oddelenie D je síce od Freidy McFadden trochu iné než jej predošlé knihy, no stále si nesie jej typický rukopis rýchle tempo, napätie a neustály pocit, že niečo nie je tak, ako sa zdá.
Príbeh sa odohráva počas jednej noci na psychiatrickom oddelení, pričom sa prelína s minulosťou hlavnej hrdinky. Tento koncept funguje prekvapivo dobre a vytvára silnú atmosféru, ktorá vás drží v napätí od začiatku až do konca. Dej sa číta prakticky sám krátke kapitoly a absencia zbytočných opisov robia z knihy ideálnu „jednohubku“.
Prostredie pridáva príbehu vrstvy neistoty nikdy si nie si úplne istý, komu možno veriť. Postavy pacientov aj personálu sú napísané tak, že neustále vyvolávajú pochybnosti a udržiavajú napätie.
Autorka dokázala prekvapiť zvratmi, ktoré vás nútia prehodnotiť všetko. Atmosféra je tak intenzívna, že funguje aj bez výraznej akcie.
Na druhej strane, pri niektorých častiach som mala pocit, že finále mohlo byť rozpracované ešte detailnejšie. Moje vlastné teórie počas čítania sa uberali úplne iným smerom, než aký nakoniec príbeh ponúkol.
Hodnotenie: 4,5/5
Oddelenie D ma úplne vtiahlo je to presne ten typ knihy, ktorý začneš a zrazu zistíš, že si ju dočítala jedným dychom. Napätie, psychológia postáv a neustály pocit neistoty fungujú na jednotku. McFadden opäť dokazuje, prečo patrí medzi kráľovné psychologických trilerov. Jediné, čo by som prijala viac, sú ešte detailnejšie opisy jednotlivých ochorení.
Nájomníčka je presne ten typ psychologického trileru, ktorý sa číta rýchlo a ľahko. Freida McFadden opäť potvrdzuje svoj štýl krátke kapitoly, neustále napätie a tá „ešte jednu a idem spať“ dynamika, ktorá čitateľa drží až do neskorej noci.
Príbeh odsýpa, má dobré tempo a dokáže si udržať pozornosť prakticky od začiatku do konca. Čitateľ sa rýchlo dostane do deja a postupne skladá jednotlivé kúsky skladačky.
Napriek tomu podľa mňa Nájomníčka nepatrí medzi jej najsilnejšie tituly. Zvrat, ktorý má byť vrcholom celej knihy, nepôsobí tak šokujúco ani uspokojivo, ako by sa dalo očakávať. Miestami ho navyše oslabujú náhody, ktoré sú až príliš náhodné a pôsobia menej uveriteľne.
No a... veľkou slabinou je pre mňa aj postava Blakea, ktorá od začiatku nevyznieva príliš sympaticky. Jeho povahové črty skôr odpudzujú a ťažko si k nemu vytvoriť akýkoľvek vzťah, čo trochu narúša celkový dojem z príbehu. (Nie, ani na konci mi ho nebolo ľúto.)
Hodnotenie: 2,5/5
Celkovo ide o dobré, oddychové čítanie, ktoré neurazí. V porovnaní s jej silnejšími knihami však Nájomníčka zostáva skôr v priemere baví, ale neohúri.
V knižnici nájdeš to, čo hľadáš je nesmierne pozitívna kniha o tom, že zmena môže prísť aj vtedy, keď máme pocit, že všetky tie správne vlaky nám už dávno ušli. Je to tiché, láskavé čítanie, ktoré vás spomalí a nenápadne pripomenie, že nikdy nie je neskoro urobiť krok vpred.
Na prvý pohľad očarí už samotnou obálkou je milá, čarovná a vyžaruje z nej pokoj a kľud. Presne taký, aký potom nájdete aj na jej stránkach. Pod obalom sa skrývajú príbehy, ktoré vám ponúknu presne to, čo práve potrebujete a možno aj niečo navyše.
Jednotlivé príbehy postáv sa držia podobnej šablóny, a preto môžu na prvý pohľad pôsobiť repetitívne. Najskôr sa zoznámime s postavou a jej problémom, následne zavíta do komunitného centra knižnice , niečo si požičia, dostane aj niečo „navyše“ a zvyšok už zostáva na nej. Táto opakujúca sa štruktúra však nie je na škodu. Hoci je rámec rovnaký, samotné príbehy sú odlišné a jedinečné.
Autorka nikam neponáhľa. Príbehy plynú pokojne, jemne, bez zbytočného dramatizovania a práve v tom spočíva čaro tejto knihy. Núti vás spomaliť, čítať vedome a vychutnávať si jednotlivé osudy postáv. Na riadkoch, ale aj medzi nimi, nájdete množstvo hlbokých a silných myšlienok, no zároveň aj veľa nevypovedaného. A je len na čitateľovi, čo si z nich odnesie.
Každý príbeh v sebe nesie myšlienku, ktorá vás prinúti zastaviť sa a zamyslieť sa. Možno sa v niektorom z nich dokonca nájdete. Kniha jemne, no vytrvalo pripomína, že nikdy nie je neskoro na to, aby sme na sebe pracovali, pohli sa v živote ďalej alebo si išli za svojím snom. Vek ani okolnosti by nemali byť prekážkou.
Hodnotenie: 5/5
V knižnici nájdeš to, čo hľadáš je ideálnou knihou pre chvíle, keď potrebujete upokojiť myseľ, povzbudiť dušu a pripomenúť si, že aj malé kroky môžu viesť k veľkým zmenám.
Od prvej strany som vedela, že Pomocníčka nebude obyčajný psychotriler. Freida McFadden ma okamžite vtiahla do temného, znepokojujúceho príbehu, ktorý sa číta až podozrivo ľahko. Je to ako dom so zamknutými izbami čím dlhšie v ňom zostávaš, tým silnejší máš pocit, že niečo nie je v poriadku.
Príbeh sleduje Millie, mladú ženu, ktorá prijme prácu pomocníčky v nádhernom dome u zdanlivo dokonalej rodiny. Pod lesklým povrchom sa však postupne začínajú objavovať praskliny. Atmosféra hustne, drobné náznaky vyvolávajú nepokoj a čitateľ sa spolu s hlavnou hrdinkou snaží poskladať pravdu z domnienok a detailov, ktoré nedajú pokoja. A keď sa dej rozbehne, ide to rýchlo.
Kniha je príjemne písaná a sama vás vedie k riešeniu, no napriek tomu som niektoré zvraty vôbec nečakala. Aj keď som niečo tušila, výsledný zlom ma prekvapil. Počas čítania som cítila napätie, nedôveru, pobúrenie a miestami až čistý šok. Mala som pocit, že každá postava niečo skrýva a takmer každá to aj naozaj robí.
Rovnako ako pri mojej prvej knihe od autorky (Nehoda), aj tu mi občas prekážali opakujúce sa vety a myšlienky. Napriek tomu McFadden píše svižne, priamo a bez zbytočných opisov, no s maximálnym účinkom. Atmosféra je miestami až klaustrofobická presne tak, aby sa čitateľ cítil uväznený spolu s hlavnou hrdinkou. A práve to robí tento triler výnimočným.
Pomocníčka je ideálne oddychové čítanie pre milovníkov psychotrilerov, ktoré vás prinúti pochybovať o všetkom a všetkých a ešte dlho po dočítaní vás nenechá úplne v pokoji.
Táto kniha je skutočným pohladením pre dušu každého milovníka literatúry. Od prvých strán si dokáže získať pozornosť a nepustí ju až do konca. Je to príbeh, pri ktorom sa čitateľ úprimne zasmeje, no zároveň sa neubráni ani slzám. Jemne a citlivo rozpráva o starcovi, ktorý celý život miluje knihy, a o malej slečne, ktorá mu svojou prítomnosťou a pohľadom na svet otvorí nové obzory.
Vzťah medzi Carlom a jeho malou spoločníčkou je krásnym obrazom života samotného. Spája v sebe lásku, starnutie, ľudské vzťahy, pochopenie i drobné každodenné situácie, ktoré nás formujú. Príbehy sú milé, úsmevné, miestami smutné, no vždy dojemné a napísané s veľkou dávkou empatie. Zároveň nenápadne pripomínajú, aké dôležité je byť všímavý k druhým, pomáhať a všímať si ľudí okolo seba najmä vtedy, keď to najviac potrebujú.
Kniha je plná protikladov, ktoré dôverne poznáme z bežného života, a práve vďaka nim pôsobí nadčasovo a mimoriadne aktuálne. Ide o čítanie, ktoré chytí za srdce a zanechá v čitateľovi silný dojem. Jednoznačne odporúčam 5/5 a už teraz sa teším na ďalšie knihy od tohto autora.
