Môj wishlist Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Môj wishlist Moje aktivity
Túto knihu som začala čítať na odporúčanie môjho kolegu, pretože vedel, že si chcem prečítať Spev sirén od tohto autora. Že je lepšie začať touto. A mal pravdu. Počas čítania som zistila, že mi chýbal kontext a súvislosti k dianiu, ktoré začalo na Ukrajine už v roku 2014, je nutné to trochu viac pochopiť, kým sa človek pohne ďalej. Zaujímavé bolo pre mňa aj čítanie o tej "druhej strane", pretože tento reportér mal kontakty aj medzi separatistami. Miestami mi to prišlo, že ich miesto nie je ani Ukrajina, ani Rusko, avšak ich v bubline sa už dobre dávno nežije. Bolo mi ľúto všetkých tých, ktorých vyhnali z ich domovov, bili ich či zabili. Rodiny, ktoré boli rozdelené, a mnohé k sebe už ani nenašli cestu. Nespravodlivosť. Boj sa svoje presvedčenie. Ťažko sa mi o tom súvisle píše, pretože táto kniha niekedy nešla úplne chronologicky, mapovala príbehy 3 ľudí, ktoré sa prelínali s inými, a miestami mi brala dych (doslova som skoro nedýchala).
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Túto knihu som prečítala až potom ako som bola na besede s autorom. Na jednu stranu je to škoda, lebo som sa nemohla dopýtať ešte nejaké konkrétne veci, na druhej strane ma tá beseda namotivovala tak, aby som si tam tú knihu rovno kúpila a dala podpísať. Vedela som, že kniha je hit.
Kniha hovorí príbeh mladého Ondreja (Andrása, Andyho), ktorý pochádza z obce Bakša na východnom Slovensku. Narodený za Rakúsko-Uhorska do obyčajnej roľníckej rodiny, kde nemajú peňazí nazvyš. V roku 1913 sa rozhodne odísť so svojím bratrancom Terčim do Ameriky zarobiť peniaze, ktoré posiela rodičom. Jeho vidinou vždy bolo vrátiť sa.
Už počas cesty do Ameriky prežíva neuveriteľné veci. Po príchode do Pittsburghu sa zamestná v oceliarňach, kde maká s kopou ďalších prisťahovalcov zo starej vlasti. Postupne sa v Amerike etabluje a vybuduje si meno v komunite. Ožení sa s Aničkou z jeho rodnej dediny, ktorá príde do Ameriky za ním. V Pittsburghu strávi 8 rokov a nakoniec sa vracia sa rodnú hrudu už ako občan Československa.
Nechcem prezrádzať veľa z obsahu, ale knihu vrelo odporúčam. Koncom roka 2025 som videla okolo nej hype na internete, ale definitívne ma presvedčila beseda. Príbeh je príbehom autorovej rodiny, nad rešeršou a prípravou strávil roky. Táto téma je veľmi zaujímavá, podľa mňa ešte málo prebádaná a zmapovaná do podoby, aby sa o to zaujímalo viac ľudí na Slovensku. A predsa sa nájde v mnohých rodinách niekto, kto odišiel a vrátil sa, prípadne tam ostal. Jediné menšie sklamanie bol koniec knihy, ktorý mi prišiel trochu urýchlený a smutný. Chápem však, že autor to musel skrátiť na žiadosť vydavateľa a editora (pozn. povedal to na besede).
Táto kniha bola písaná iným štýlom ako sme boli u Dominiky zvyknutí, keď nás oboznamovala so svetom Ďalekého východu. Tento raz to neboli jej príhody, ale skôr fakty z Číny, Kórei či Taiwanu. Mohli sme sa dozvedieť veľa nového, niektoré veci sme už poznali (ako napríklad o čísle 4). Veľmi sa mi páčili bohaté ilustrácie.
Pred čítaním som mala trochu obavu, či ma to tento raz bude baviť, keďže ten štýl je iný. Pri predchádzajúcich dvoch som sa veľmi nasmiala. Užila som si nakoniec aj túto a veľmi sa teším na ďalšie.
Táto knižka je útla a krátka, len 200 strán a mnoho fotiek. Dalo by sa povedať, že je skoro ako brožúra. Svojim obsahom však vypovedá veľa, pokrýva rôzne príbehy rôznych ľudí z rôznych častí Ukrajiny, hlavne však z východu a miest blízko frontu.
Obálka ukazuje maturantov, ktorí nacvičujú maturitný (stužkový tanec) pred zničenou budovou. Bohužiaľ dneska by tých príbehov bolo omnoho viac ako dnes, je to kniha z roku 2023 a pokrýva príbehy ešte zo začiatku, teda z roku 2022.
Keď sa povie vojna na Ukrajine, väčšinou sa viete dočítať, aké sú posuny na fronte, čo sa kde zničilo, ale zamysleli ste sa niekedy nad tým ako fungujú bežné profesie ako napr. železničiari, poštári, ľudia, ktorí sa starajú o zvieratá alebo aké je to byť iným v armáde?
Vrelo odporúčam, aj keď to nie je vždy veselé čítanie. Každý má svoj vojnový príbeh.
Dala som 5*, ale reálne by to bolo asi na 4,5 kvôli záveru, ktorý mi prišiel trochu uponáhľaný, keďže dej sa rozvíjal dobre, mal zvraty aj tajomno (aj keď viete, ktorí dvaja spolu skončia). Reálne ma to namotivovalo, že by som si dala takú zimnú dovolenku na Islande, aj keď to nikdy nebolo nejak extra v mojom wishliste. Človek mohol cítiť to útulno. Nečítala som zatiaľ všetky Caplinovky, ale za mňa z tých lepších.
Túto knihu som čítala primárne preto, lebo mi ju odporučil a preložil môj spolužiak a zaujíma ma dianie okolo Ukrajiny. Najprv ma varoval, nech ju nečítam, keď mám zlé obdobie alebo veci nie sú úplne ružové. Asi nikdy nie je ten úplne správny čas. Tak som šla do toho a keď som teda mala ten čas a chuť, čítala som rýchlo. Kniha zachytáva dokopy 3-4 dni, ale vypovie veľa.
Paša je učiteľ jazyka a žije s otcom, niekedy aj so sestrou, ktorá robí sprievodkyňu vo vlaku a tak je často preč. Jeho synovec Saša je v internáte a po nejakom čase váhania Paša súhlasí, aby ho šiel odtiaľ zobrať do bezpečia. Je zima, január v roku 2015 na východnej Ukrajine, všade sú vojaci a front sa blíži. Nikto nevie čí je a na koho území žije, s kým sa môže baviť a kde sa zajtra ocitne. Nikdy neviete, kto vám pomôže a kto vám môže ublížiť, kedy vás zachráni vaše povolanie a výraz šedej myši. Niekedy neviete ani koľko vydržíte, kým nemusíte.
Viac napísať nemôžem, lebo by som z deja prezradila kľúčové veci, ale jednu povedať môžem - určite si ju prečítajte a uvedomíte si, že aj napriek mnohým nepriaznivým a škaredým veciam v živote sa máme ešte celkom dobre. Ale netreba zabudnúť ako rýchlo sa to môže zvrtnúť.
Táto kniha sa zo začiatku čítala veľmi dobre, pretože Merkelová nám dala "insight" do jej koreňov, detstva, života za Železnou oponou a vlastne to rozprávanie dalo základ tomu, aby sme neskôr pochopili väčšinu jej myslenia a neskoršieho konania v politike. Ako sa však blížil jej koniec vo vedeckej sfére a politické začiatky, čoraz viac sa kniha točila len okolo politiky (čo je aj pochopiteľné, keďže bola 16 rokov kancelárkou najväčšej ekonomiky Európy), ale sama akoby nastavila očakávania ohľadne jej osobného života celkom vysoko, keď nám dala nahliadnuť do jej rodinného života na začiatku. Keby ste na chvíľu pri čítaní nedávali pozor, ani by ste si nevšimli, že sa rozviedla a len okrajovo spomenula dôvod (mimochodom, stále používa priezvisko jej prvého manžela, ale nikdy nevysvetlila prečo), či kedy jej zomreli rodičia, ktorých predtým obsiahlo spomínala. Čo sa týka politiky a politického života, niekedy zachádza až do prílišných detailov, doslova vieme aj podávané menu niektorej večere. Tieto maličkosti sú škoda, ktorá knihe ubrala hviezdičku, ale aj tak si myslím, že je to zaujímavé čítanie - hlavne čo sa týka krízy v Eurozóne, migračnej krízy, domácej politiky, stretnutí s Putinom, covidovej krízy alebo vojny na Ukrajine a premýšľanie o vlastnom politickom odchode.
Nina potrebuje uniknúť zo svojho života vo Veľkej Británii, kde síce žije vo veľkej, milujúcej, ale stále kontrolujúcej rodine. Reštaurácia, kde pracuje, má momentálne „výluku“ pauzu na rekonštrukciu a ona má 6 týždňov voľna. Zhodou náhod jej bratovi Nickovi volá jeho najlepší priateľ Sebastián z Paríža, že si zlomil nohu a potrebuje pomoc s cukrárskym kurzom, ktorý musí prebehnúť v cukrárni, ktorú kúpil ako súčasť dealu spolu s ďalšími dvomi reštauráciami. Nina sa tak pobalí a cestuje do Paríža, kde bojuje s večne namosúreným Sebastianom, ktorý ju komanduje a správa sa k nej hnusne.
Postupom času si Nina vybuduje vzťah s účastníkmi kurzu, s ktorými si veľmi sadne, a stanú sa z nich priatelia. Skrsne v nich nápad ako Cukráreň C (pozn. názov cukrárne) vylepšiť a skrášliť, aj keď všetci vedia, že raz ju Sebastian zavrie a urobí z nej bistro. Všetko sa im darí robiť poza jeho chrbát, nakoľko som so zlomenou nohou po schodoch nechodí. Nina zažíva rôzne príhody v Paríži so Sebastianovým priateľom Alexom, ale aj so Sebastianom. Po popoludniach, až večeroch trénuje svoje cukrárske schopnosti v kuchyni cukrárne.
Ako to už býva, ich nápad s prerábkou sa odhalí, keď cukráreň navštívi hodnotiaca komisia jednej súťaže. Ako to dopadne nebudem spoilovať, dočítate sa sami.
Kniha nebola zlá, ale môj „benchmark“ od Julie Caplin je Domček v Írsku, ktorý bol môj prvý od nej a hodnotím ho veľmi vysoko. Toto bol pre mňa taký priemer ako asi Vila v Taliansku príjemná oddychovka, ale predvídateľná a nie veľmi komplikovaná. Užila som si však v duchu všetky francúzske dezerty a slová.
Moja druhá kniha od Julie. Príbeh nás vezme do Talianska, kde sa Angličanka Lia chce stretnúť so svojim biologickým otcom, slávnym talianskym hercom Ernestom Salvatorem. O jeho existencii sa dozvedela len nedávno po aktivite, ktorá mala byť len vtipná a zaujímavá. S kamarátmi si dali urobiť rozbor DNA, aby sa dozvedeli niečo zaujímavé o svojich koreňoch, no jej vyšlo, že je z 50% Talianka. Konfrontuje s tým svoju mamu a ujde do Talianska.
Lia v Taliansku okrem iného hľadá stratenú inšpiráciu, aby mohla dokončiť svoje práce textilnej diznajérky pre jednu sieť talianskych reštaurácií. Jej posledné práce sa im veľmi nepáčili, no práve čarovné Positano na pobreží Amalfi zafunguje.
Jedným z ústredných aktérov tejto knihy je aj nevlastný syn Ernesta - Raphael Knight, ktorý má pod palcom jeho finančné záležitosti. Ten je voči nej veľmi podozrievavý, pretože má s ľuďmi zlé skúsenosti.
Knihu som si užila, avšak nie až tak ako prvú, ktorú som od autorky čítala (Domček v Írsku). Dej bol trochu predvídateľný, niekedy nie až tak dynamický, ale ako oddychové čítanie na dovolenku fajn. Na začiatku sa Lia stretne práve s Raphaelovým bratom Leom, ktorý už neskôr nedostáva vo vzťahu k nej toľko priestoru (aj keď som pochopila, že bude hlavná postava Julinho ďalšieho románu, ktorý sa bude odohrávať v Prahe). Za niektoré plytké nedostatky som ubrala jednu hviezdičku, ale inak sa mi Julie číta fajn.
Príbeh sa odohráva vo viacerých dobách a na viacerých miestach. Na začiatku je to príbeh Francúzky Ondine, ktorá žije na Francúzskej Riviére a pracuje s rodičmi v ich rodinnej kaviarni Café Paradis, v 30.-tych rokoch 20. storočia. Jej príbeh sa prelína s príbehom Céline, jej vnučky hollywoodskej maskérky, ktorá žije v USA v 21. storočí.
Po smrti otca a počas choroby matky sa Céline vydáva s tetou Matildou do Francúzska, oficiálne na kuchársky kurz, no neoficiálne pátra po svojich koreňoch, odkrýva tajomstvá a čo je najhlavnejšie - potrebuje overiť, či je pravda, že slávny maliar Picasso kedysi darovať jej starkej Ondine obraz, na ktorom je zvečnená.
Čo spája Ondine, Céline a Picassa? Ondine mu ako 17-ročná každý deň na bicykli vozila chutné obedy z ich kaviarne, keď sa počas svojej umeleckej krízy stiahol na Riviéru. Prežila s ním kadejaké chvíle, až zmizol a jej život sa uberal iným smerom, no aspoň 2x sa ich cesty ešte stretli a majú spolu tajomstvo. Céline nevychádza s otcom a po jeho smrti sa život jej a jej mamy dramaticky zmení, keď ich dvojičky z otcovho prvého manželstva chcú o všetko obrať. Obraz od Picassa by ju mohol zachrániť.
Kniha sa mi veľmi páčila, pretože mala dynamický dej, miestami až napínavý. Nie som veľká znalkyňa umenia, ale na tom pri tejto knihe až tak nezáleží. Človek sa aj veľa vecí naučí. Picassov charakter bol pre mňa trochu zvláštny, pretože bol chaotický, náladový, niekedy úlisný. Mrzí ma ešte, že záver knihy šiel už veľmi rýchlo a nevedela som si to tak už vychutnať, pretože autorka sa to snažila akoby rýchlo dopovedať.
Pre mňa donedávna neznáma kniha. Určite si ju bežte prečítať.
