Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Veľmi rád čítam, ale aj píšem a tvorím (pc grafika, maľby obrazov, kreslenie, modelovanie a podobne...). Knižnému blogu a recenziám (INSTAGRAM: peterpanik_reviews) sa venujem takmer dva roky, takže všetky moje recenzie, pocity a mnoho ďalšieho nájdete práve tam či tu, na Martinuse. :)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Začnem možno trocha "povrchne", ale hneď na začiatok musím venovať pozornosť vizuálu. Táto knižka je totiž TAK NÁDHERNÁ! Nepreháňam! Obsahuje veľmi pekné ilustrácie plné živých farieb, ktoré spolu perfektne ladia. Nepochybujem o tom, že ľahko upútajú deti, ale aj dospelých.
Textu síce obsahuje málo, ale to vôbec nevadí, pretože je výstižný a knižka je tam vhodná aj pre tých najmenších. Ale čo je skutočne dôležité: Srdce, pointa či jednoducho hlavná myšlienka tkvie v tom, že kým sme plne sústredení na jednu jedinú vec, na ktorú sa tak veľmi tešíme, alebo ktorú očakávame, svet okolo nás sa nezastavuje. Možno sa nám zdá, že je všetko nudné, že niečo nemá zmysel a sme otrávení, ale kým bojujeme s týmito klamlivými pocitmi, vo svete sa toho zatiaľ vďaka ľuďom deje veľa. Veľmi veľa. A nech už to je dobré, alebo nie, azda nikdy to nie je nuda. Veď to najzaujímavejšie sa nám môže diať priamo pod nosom, len o tom nevieme. Prečo? Pretože sa nedívame tam, kam by sme mali.
A týmto sa opäť vraciam k tomu krásnemu vizuááálu. Nielen, že to vyzerá nádherne, ale tie obrázky priam rozprávajú príbeh, kdekoľvek sa zadívate. A nie iba jeden! Predovšetkým pohľad na ulicu plnú domčekov je hotový súbor príbehov. Máme tam sťahovákov, pána maliara, hrajúce sa deti, ukradnutú poštu, mačku v núdzi, ale čo má úplne dostalo do kolien bol... nasrdený holub. Priznám sa, že pri ňom som sa skutočne niekoľkokrát nahlas aj rozosmial.
Nuž, ale k veci. Ak teda hľadáte nejakú knihu pre deti, hoci aj tých úplne najmenších, s témou zimy vhodnej aj na vianočné obdobie, tak NECH SA PÁČI. Po Šťastíčku je to ďalšia kniha, ktorá zaujme nielen vizuálom, hlavným príbehom chlapca túžiaceho po snehu, ale predovšetkým ostatnými príbehmi. A to bez slov.
Toto čo bolo?! Jasné, už podľa obálky je pekne vidieť v akom duchu to celé asi bude tvorené. Vedel som, že komiks je navrhnutý tak, aby bol vhodný aj pre deti - dajme tomu už od 6 až 7 rokov. A logicky, tušil som aj to, že pôjde skôr o takú viac goofy záležitosť. Ale, že to bude až TAKÁ sranda?!
Áno, toto milé zábavné, vtipné, ba dokonca aj poučné dielo sa ukulo v dielni @cdprojektred a českého nakladateľstva @mytagocz. Rozmerovo ide o menšiu knižku, ale zato v pevnej väzbe. A vďaka 80 stranám aj s príjemným rozsahom. 'Malá Zaklínačka' obsahuje fakt mnoho kratších príbehov, ktoré napísali rôzni autori (medzi nimi aj Bartosz Sztybor, verný autor komiksových verzií pre dospelých). A keď píšem kratšie, tak to myslím vážne. Sú tam vymyslené príbehy či príhody, ktoré sa zmestia na tri-štyri, alebo dokonca iba na jednu stranu. A úplne to stačí!
Je to fakt vtipné, nápadité a miestami, ako som už spomenul, aj celkom poučné. Trocha som sa bál, ako to bude pôsobiť na dospelákov, ale obavy boli zbytočné. Všetky príbehy tejto veľkej vzorky autorov potom ilustrovala Giada Carboni, takže kniha je vizuálne jednotná. A vážne nádherná. Takýto pastelový, komiksový goofy odľahčený prístup je niečo, čo ja ozaj môžem!
Pevne teda verím, že CD Projekt Red ešte týmto nepovedali posledné slovo a dajú dokopy aj nejaké ďalšie pokračovanie v podobnom, alebo kľudne aj rovnakom duchu. Ale ak aj nie, kompaktný príbeh, pokojne nenáročný, keďže stále cielime hlavne na deti, by však tiež nebol na žiadnu škodu!
Dokonalé!
Spomínam si na svoje pocity, keď som dočítal prvý diel. Kniha bola napísaná naozaj dobre, ľahko sa čítala, mala pomerne krátke kapitoly, ale zároveň toho z pohľadu deja či samotného loru, obsahovala priveľa. Občas to na mňa pôsobilo ako taký menší chaos, pretože tam bolo fakticky strašne veľa postáv, príliš veľa organizácií a veeeľa záhad bez odpovedí. Napriek tomu som sa v tom nejakým spôsobom dokázal orientovať, i keď to pozadie náboženstiev a ďalších - dajme tomu vládnych - organizácií som úplne nepochopil.
No a druhý diel je v podstate rovnaký. Je rovnako dobre napísaný, pričom tá čeština je naozaj pekná a dobre sa to číta. A to vyzdvihujem ako Slovák, pretože hoci sú naše jazyky pomerne dosť podobné, verte mi, že s niektorými knihami mám ozaj problém! Tá literárna čeština človeku občas dokáže dať zabrať.
Nachová temnota obsahuje v úvode krátke zhrnutie z minulej časti, čo je super a som za to rád. Problém je, že ani tak mi to nijak extra nepomohlo. Na jednej strane oceňujem krátke (ale vážne krátke) kapitoly, na strane druhej ma to strašne miatlo. Máme tu totiž viacero postáv a hoci sa niektoré z nich teraz stretnú, pri tak krátkych pasážach a neustálom striedaní som sa v tom jednoducho napokon predsa len stratil. Keď už sa do toho človek dostáva, zrazu sa orientujeme zase na niekoho iného. Možno som mal smolu na to, že som sa pustil do knihy v nejakom nepriaznivom čítacom období, no robila mi problémy. Myslel som, že tu dostanem nejaké odpovede na prvý diel, ale namiesto toho som dostal len ďalšie otázniky. Keď sa tiež obzriem spätne na celý dej knihy, myšlienky mi blúdia sem a tam bez nejakej organizácie a poriadku. Nerád to vyslovene priznávam, ale ja popravde neviem čo presne sa v tej knihe stalo. Na jednej strane sa tam toho udialo veľa, na druhej strane zase... "Nič".
Netvrdím však, že tu neboli nejaké zaujímavé odhalenia, ale žiaľ, prišlo mi to celé akési neuspokojivé. Taký druh knihy, ktorá sa aj číta dobre, ale nejaký wow efekt neprichádza. No ako som už spomenul, možno som si len na ňu vybral nesprávny čas. Niekedy sa totiž stáva, že nálada na danú knihu či žáner dokážu zaručiť polovicu úspechu.
Musím konštatovať, že tieto Krajiny príbehov vedia byť pomerne dosť zábavné aj zaujímavé a tiež veľmi nápadité. Problém je, že ten úvod vo svete ľudí má nikdy, ale fakt nikdy nebaví.
Narozdiel od jednotky je to však aspoň zábavnejšie a trocha vtipnejšie napísané. Avšak, to pravé orechové dostávame ozaj až po príchode Alex a Connera do rozprávkového sveta. Podobne, ako predchádzajúca časť, aj dvojka stavia viacmenej na rovnakom dejovom princípe. Čo nutne nie je zlé, lebo minule to fungovalo, lenže tentokrát to už mohlo byt trošku lepšie vymyslené. Predtým totiž naše súrodenecké duo hľadalo určité predmety na kúzlo, vďaka ktorému sa mohli potom dostať späť do reálneho sveta. Teraz sú to pre zmenu predmety, ktoré si vážia zloduchovia rozprávkového sveta najviac. A z nich má potom vzniknúť čarovná palička, ktorou sa môžu zase dostať domov a zároveň ňou majú poraziť hlavného záporáka knihy - Zlú sudičku.
Veľmi však oceňujem vývoj postáv, pretože Chris to vymyslel a napísal veľmi dobre. Nielen, že to pôsobí uveriteľne a prirodzene, ale ešte tam dokáže všetko poprepájať tak, že občas človeku fakt aj padne sánka. A to sa, mimochodom, bavíme o knihe zameranej fakt tak na kategóriu 10+. Povedzme. V zásade je to jednoducho klasika: dobro sa snaží poraziť zlo. Ale tá cesta v rozprávkovom svete plynúca až po poslednú stránku knižky je dobrodružná, vtipná, vážna aj zábavná.
Z rôznych dôvodov mi toto čítanje zabralo dlhší čas, pretože popri všetkom sa mi pritrafili na zoznam "práve čítaných" aj iné knižné kúsky. Ale... Neľutujem. Niektoré knihy v mysliach čitateľov totižto takto azda zrejú o niečo lepšie.
Táto fantasy rozprávková séria je síce tak trochu svojská, ale určite stojí za všetku pozornosť. A potvrdiť vám to môžem aj tým, že už čoskoro začnem obracať stránky tretieho dielu.
Seriálový Peacemaker od Jamesa Gunna ma tak nejak prirodzene “prinútil” aj k preskúmaniu komiksovej novinky od @crew_komiks. A musím jasne prehlásiť, že to bola bomba!!!
‘Peacemaker se fakt snaží’ ma v podstate milo prekvapil a zároveň veľmi potešil. Ani nie tak preto, že by tu bol nejaký extra premyslený a hlboký príbeh. Nie, v tomto prípade tu autori komiksu vsádzajú vyslovene na zámer pobaviť čitateľa. Dať mu poriadnu dávku akcie, ale zároveň to totálne, ale TOTÁLNE nahláškovať. Vopchať sem zopár bizarných a šialených scén, ktoré sa fakt hodia iba k Peacemakerovi. V istých momentoch sú to dokonca také tie marvelovsky “deadpoolovské” momenty, ktoré ja ozaj môžem.
Aby som však tvorcom úplne nekrivdil tvrdením, že idú skôr cestou akcie a humoru, chcem predsa len vyzdvihnúť ešte pomyselnú druhú stranu mince. Christopher Smith, teda Peacemaker, je veľký, silný, ale tak trocha aj hlúpy. Napriek tomu predsa len aj akosi zvláštne “nevinný”, úprimný či jednoducho... Svojský? Ťažko to popísať, no za tou kopou svalov a tuposti sa schováva emočne založený človek s množstvom problémov či traumami, ktoré mu ešte v detstve spôsobil jeho príšerný otec. Taktiež neoblomne túži po mieri - a to aj za cenu toho, že bude za ten mier zabíjať. No a popri tom všetkom v podstate hľadá priateľov, ktorí budú k nemu úprimní a budú ho mať skutočne radi. Budú ho akceptovať a zároveň bude môcť byť sám sebou bez toho, aby ho neustále niekto hodnotil či kruto ponižoval.
Dá sa preto konštatovať, že popri tej akčnej a zábavnej jazde tu fakticky drieme aj nejaké malé posolstvo, ktoré sa snáď ešte v ďalších číslach rozoberie viac do hĺbky. Samozrejme, ak teda nejaké pokračovania u crew ešte budú. No pevne verím, že áno!
Toto je moja prvá DC komiksová záležitosť, ktorú si žiaden pravý fanúšik anti/hrdinov skrátka nemôže nechať ujsť! NEMÔŽE! No pozor! Upozorňujem vás, že je to vhodné tak od vekovej kategórie 17/18+. V texte tu ideme totiž poriadne “f-bomby”, proste doslova bez servítky!
