Nachová temnota

Opäť sa vraciame na ostrov Nordtag, známy aj ako Severný deň. Dažde neutíchajú no tentoraz už nie sú jedinou hrozbou. Obloha sa mení, hustne a zahalí ju Nachová temnota, ktorá bráni prenikaniu slnečného svetla. Ostrov sa postupne ponára do takmer permanentnej noci. Ani deň už neprináša úľavu namiesto svetla vládne šero, ktoré len umocňuje beznádej a depresívnu atmosféru.

Po stretnutí v hlavnom meste sa hlavní hrdinovia opäť rozdelia do menších skupín, z ktorých každá sleduje vlastný cieľ. Jedna sa vydáva po stopách receptu na liek proti čiernej chorobe, ďalšia má za úlohu zničiť Uhoľný kameň a iná skúma najväčší výtvor tajomných Predchodcov. Príbeh sa tak rozvetvuje a ponúka viacero dejových línií, ktoré sa postupne prepletajú.

Je cítiť, že autor má celý dej trilógie premyslený dopredu. Postavy dostávajú viac priestoru, prehlbujú sa ich charaktery aj vzájomné vzťahy a čitateľ sa s nimi môže lepšie zžiť. V porovnaní s prvým dielom pôsobí tempo deja o niečo pomalšie, no rozhodne nie nudne. Skôr ide o pokojnejšie budovanie napätia a sveta, ktorý má svoje vlastné pravidlá a tajomstvá.

Veľmi oceňujem ďalšie odhalenia týkajúce sa Predchodcov autor však šikovne dávkuje informácie a tie najväčšie odpovede si evidentne šetrí až na záver série. Príbeh je písaný svižne a čitateľsky príťažlivo, aj keď miestami by som uvítala detailnejšie opisy niektorých udalostí či prostredí. Na kvalite diela to však nijako výrazne neuberá.

Niektoré zvraty ma úprimne prekvapili a samotný záver knihy vytvára silnú, napätú atmosféru, ktorá však zostáva otvorená. Vyvrcholenie si autor jasne necháva až na posledný diel a robí to veľmi dobre. Je zrejmé, že každý krok má vopred naplánovaný.

Za mňa je Nachová temnota vydareným druhým dielom, ktorý dôstojne nadväzuje na úvod série. Verím, že autor si udrží nastavené tempo, štýl aj kvalitu až do samotného finále trilógie.

Knihu odporúčam všetkým, ktorý čítali prvý diel Severný den, ale aj všetkým milovníkom fantasy, steampunku a domácej literatúry.

Spomínam si na svoje pocity, keď som dočítal prvý diel. Kniha bola napísaná naozaj dobre, ľahko sa čítala, mala pomerne krátke kapitoly, ale zároveň toho z pohľadu deja či samotného loru, obsahovala priveľa. Občas to na mňa pôsobilo ako taký menší chaos, pretože tam bolo fakticky strašne veľa postáv, príliš veľa organizácií a veeeľa záhad bez odpovedí. Napriek tomu som sa v tom nejakým spôsobom dokázal orientovať, i keď to pozadie náboženstiev a ďalších - dajme tomu vládnych - organizácií som úplne nepochopil.

No a druhý diel je v podstate rovnaký. Je rovnako dobre napísaný, pričom tá čeština je naozaj pekná a dobre sa to číta. A to vyzdvihujem ako Slovák, pretože hoci sú naše jazyky pomerne dosť podobné, verte mi, že s niektorými knihami mám ozaj problém! Tá literárna čeština človeku občas dokáže dať zabrať.

Nachová temnota obsahuje v úvode krátke zhrnutie z minulej časti, čo je super a som za to rád. Problém je, že ani tak mi to nijak extra nepomohlo. Na jednej strane oceňujem krátke (ale vážne krátke) kapitoly, na strane druhej ma to strašne miatlo. Máme tu totiž viacero postáv a hoci sa niektoré z nich teraz stretnú, pri tak krátkych pasážach a neustálom striedaní som sa v tom jednoducho napokon predsa len stratil. Keď už sa do toho človek dostáva, zrazu sa orientujeme zase na niekoho iného. Možno som mal smolu na to, že som sa pustil do knihy v nejakom nepriaznivom čítacom období, no robila mi problémy. Myslel som, že tu dostanem nejaké odpovede na prvý diel, ale namiesto toho som dostal len ďalšie otázniky. Keď sa tiež obzriem spätne na celý dej knihy, myšlienky mi blúdia sem a tam bez nejakej organizácie a poriadku. Nerád to vyslovene priznávam, ale ja popravde neviem čo presne sa v tej knihe stalo. Na jednej strane sa tam toho udialo veľa, na druhej strane zase... "Nič".

Netvrdím však, že tu neboli nejaké zaujímavé odhalenia, ale žiaľ, prišlo mi to celé akési neuspokojivé. Taký druh knihy, ktorá sa aj číta dobre, ale nejaký wow efekt neprichádza. No ako som už spomenul, možno som si len na ňu vybral nesprávny čas. Niekedy sa totiž stáva, že nálada na danú knihu či žáner dokážu zaručiť polovicu úspechu.