Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tak na toto som sa nesmierne tešil už od momentu, kedy som zbadal u Crew dátum vydania!
‘Hrůzopark’ je podla mňa totižto absolútne perfektné a ukážkové spojenie klasických Disneyho postáv a moderného výtvarného štýlu! Navyše, tentokrát vo forme môjho obľúbeného komiksu a ešte aj rovno v pevnej väzbe!
Nielen, že som si teda zaspomínal na detstvo, ale zároveň to bol pre mňa fakt zážitok. Možno síce nie úplne z pohľadu príbehu, ktorý bol v tejto forme v určitom zmysle trocha priamočiary. Avšak, Lewis Trondheim si dal záležať, aby nebol zase nejako prehnane “jednoduchý” a hlavne, aby nikoho nenudil. A verte mi, nudiť vás jednoznačne nebude. Naopak! Dej bol stále decentný, dokonca s malými prekvapeniami, a miestami aj skutočne vtipný. Nuž, a popri tom všetkom si svedomito udržiaval skvelú - vyplývajúcu už z názvu komiksu - strašidelnú atmosféru. Mimochodom, a toto oceňujem, občas tu cítiť aj akýsi detektívny vibe ďalšej obľúbenej klasiky - Scooby-Dooa.
Hlavným ťahúňom je tu však podľa mňa vizuál (čo je pri komikse logické ). Ten je doslova a do písmena dokonalý a nádherný! Nie, že by som nedokázal oceniť tie klasické ilustrácie ešte z úplných začiatkov, ale doba sa odvtedy posunula ďalej a v tomto prípade je to len a len dobre. Staré a známe postavičky tak dostáva na starosť moderný francúzsky umelec Alexis Nesme, ktorý im akoby razom vdýchol nový život!
Detektívna trojica pozostávajúca z Mickeyho, Donalda a Goofyho preto nepochybne zaujme nielen menšie deti, ale zaiste nesklame ani dospelých. Každý čitateľ si z toho vzhľadom na daný vek vezme to svoje. A veru, neverím, že sa nájde niekto, kto nebude spokojný.
Toto je vážne TOPka!
[INSTAGRAM: peterpanik_reviews]
Nuž, trvalo mi to dlho, ale predsa! Konečne som sa dopracoval aj k poslednej časti Iron Mana. A teda, bola to fakt zaujímavá jazda plná prekvapení. A tým nemyslím len posledný diel, ale celú sériu!
V prvom rade chcem však vyzdvihnúť vizuál, ktorý sa mi naozaj páčil. Nebudem tvrdiť, že nič lepšie a krajšie som v komiksoch nevidel, ale toto bolo také fajn decentné. Ďalši bod, na ktorý sa vždy zameriavam je prehľadnosť scén a v tomto prípade to bolo opäť spracované na jednotku. No najviac pozornosti chcem uprieť na scenár.
Dan Slott a jeho kolegovia sa tu podľa mňa celkom blysli, pretože vo finále sa tu toho obsahovo zmestilo fakt dosť! Ba čo viac, niekoľkokrát mi až skoro padla sánka. Nielen, že sa tu riešili incidenty z minulých častí, ale zároveň sa dej zaoberal pôvodom a aktuálnou podobou Tonyho Starka. Je ešte stále človek? Alebo nejaký android či umelá inteligencia? Čím viac strán postupne otáčate, tým viac zisťujete, že Tony je skutočne... iný. Žiaľ, mnohé súvislosti a odkazy na predchádzajúce udalosti absentujú. Až v závere sa dozvedáme, že súčasná podoba Tonyho je vlastne dôsledkom Civil War II, v ktorej bojoval predovšetkým proti Captain Marvel.
No ak nemáte načítané aj iné série mimo Iron Mana, zorientovať sa v tom všetkom je niekedy ozaj ťažké. Napríklad, nebyť série Steve Rogers a následne Tajného impéria (ešte ma čaká druhý diel), taký Ultron Pym by ma totálne odrovnal.
No to nie je všetko. Na scéne je totižto aj Arno Stark, Tonyho... no, povedzme, že brat. Vieme totiž, že Tony bol v skutočnosti adoptovaný. Mimochodom, podobnú zápletku očakávam aj v Avengers: Doomsday. Tonyho adopcia bola totiž nepriamo naznačená už v jednej scéne v Endgame. Ale späť ku komiksu. Arno nie je len taká kadejaká vedľajšia postava. V skutočnosti sa snaží prebojovať do pozície lídra, čo sa mu na konci v podstate aj darí. Rozhodne tu zamiešal kartami až až, a hoci som pôvodne nemal v pláne ísť aj do komiksu 'Iron Man 2020', asi som práve zmenil názor.
Tony Stark je v zásade slušná štvordielna séria, ktorá mala síce zopár zbytočných odbočiek a drobných vát, ale inak ma vždy skvele zabavila. A to akciou, humorom, ale i rôznymi mega zvratmi!
INSTAGRAM: peterpanik_reviews
Tony Stark - Iron Man 4: Ultronův program
- Christos Gage
- Dan Slott
- Jim Zub
- Juanan Ramírez
5,0
17,10 €
Tony Stark - Iron Man 4: Ultronův program
- Christos Gage
- Dan Slott
- Jim Zub
- Juanan Ramírez
5,0
17,10 €
Áno. Toto je opäť TÁ z kníh, ktoré u mňa patria na akýsi špeciálny zoznam. V živote totiž občas narazím na knižku, a teraz je jedno či v kníhkupectve, alebo na internete, ktorá ma okamžite zaujme. Takým zvláštnym nutkavým spôsobom, no predsa. A keď sa tak stane, vtedy ihneď viem, že ju musím mať! Či je to len náhoda, alebo "osud", to fakt neviem. Stavím sa však, že viete o čom píšem. Z nejakého dôvodu, ktorý nedokážete vysvetliť, viete, že musí ísť s vami. Ba čo viac, po dočítaní si väčšinou aj pomyslíte: ,,Táto bola napísaná pre mňa."
Vyjadrím to teda jasne. Nebudem sa teraz tváriť, že 'Kaviareň pri mesačnom svite' je nejaký absolútny masterpiece, ktorý tu ešte nikdy nebol. Alebo, že je to neuveriteľná literárna bomba, ktorá niekomu odpáli dekel. Rozhodne však musím prehlásiť, že je to predsa len originálne dielo a nič podobné som dosiaľ nečítal. Navyše, je to veľmi milý príbeh, ktorý sa číta strašne rýchlo a ľahko. Vyjadrovanie autorky je príjemné a jej celkový obraz reálneho sveta nijako nenarúšajú ani nezvyčajné mačacie postavy obsluhujúce kaviareň, ale ani astrológia. A tá je vážne veľkou súčasťou, ba dokonca kostrou, celej tejto knihy.
Postavy sú sympatické, hoci každá z nich sa nachádza vo fáze života, kedy sa jej v niečom nedarí. Či už je to Mizuki, Akari, Sacuki, Takaši, alebo Megumi. Čiže scenáristka, riaditeľka TV produkčnej spoločnosti, herečka, herný vývojár a kaderníčka. Všetci majú niečo spoločné - všetci si prechádzajú ťažkým životným obdobím. Ale čo je najzaujímavejšie, toto prepojenie siaha ešte ďalej a hlbšie, než by ste sprvu čakali! A teda, to rozuzlenie a vôbec celá tá konektivita je napokon veľmi pekná a milá. Rovnako, ako skryté pointy príbehu, ktoré sa nám tu postupne predstavujú.
Kým sa však dostanete nakoniec, autorka Mau Močizuki vás stihne previesť aj istou astrologickou cestou poznania, ktorú však nevnímam inak, než obohacujúco. Aspoň v istom zmysle.
Niektoré knihy nemusia byť náročné na čítanie a nepotrebujú dokonale premyslené zápletky a ktovie čo ešte ďalšie. Postačia aj drobnosti, ktoré vás prirodzene dovedú k myšlienke, že toto bolo vážne fajn.
PS: Ku čítaniu odporúčam pre lepší zážitok aj kávu či nejaký ten zákusok.
Dve veže sú pre mňa absolútne dokonale napísanou knihou, ktorá má po vzore jednotky autorov vynikajúci štýl. Tolkien jednoducho písal spôsobom, ktorý sa už, žiaľ, nenosí. No so slovami, dialógmi, postavami, ale aj rovnováhou akcie, humoru či veľkého dobdordužstva všeobecne, pracuje priam ukážkovo! Postavy sú vykreslené perfektne a ich charakter si nemôžete nezamilovať. Druhý diel navyše začína “zhurta”. Alebo inak povedané, priamo nadväzuje na koniec Spoločenstva prsteňa a teda tu nemáme žiadne vaty. Proste sa ide poctivo ďalej! A čo je najviac podstatné? Keďže je dej už rozbehnutý, sme prakticky doslova v jeho srdci, v jeho zlatom strede. A teda niet priestoru na strácanie času. Každá scéna, každá postava... Všetko je dôležité.
Priznám sa, že prvá polovica ma bavila viac, pretože v nej bolo mnoho starých, ale aj nových postáv. Cez kráľa Théodena, jeho verných, entov, nazglov, Galadriel, elfov, až po návrat Gandalfa a mnohých ďalších. Aragorn a spol dostali tiež viac priestoru a veru, veľmi ma bavila aj záchrana Chica a Pipina. O to vtipnejšie bolo ich opätovné zvítanie so zvyškom výpravy.
Druhá časť už bola venovaná Frodovi a Samovi, ku ktorým sa napokon pridal aj Sméagol. Úprimne, úvod tejto časti príbehu trocha zaostával oproti predchádzajúcim udalostiam, ktorých bolo fakt veľa a boli dosť zásadné. Avšak, ako náhle sa dostal na scénu Faramir, môj záujem, ba aj kvalita samotnej knihy opäť vystrelili do nebeských výšin! Skvele, skvele napísané! Čím bližšie mal potom príbeh ku koncu, tým väčšie napätie vo mne vzrastalo. A hej, to píšem ako niekto, kto síce číta trilógiu prvýkrát, no filmy som videl za tie roky X ráz.
Vo výsledku ide o literárnu povinnosť pre všetkých fantasy milovníkov. Popravde, asi by to bol priam hriech, ak by si to nikdy neprečítali. No a pre tých ostatných? Jedno z tých diel, ktoré by mal prečítať každý bez ohľadu na svoj knižný vkus.
DO-KO-NA-LOSŤ!!!
[INSTAGRAM: peterpanik_reviews]
Viete čo? Zistil som, že s odstupom mnohých rokov vnímam túto ne/podarenú rodinku Miazgovcov fakt celkom inak. Asi aj preto to teraz radšej vezmem tak trocha od konca. V závere knižky na nás totiž čaká dohovor od Aladára, ktorý vysvetľuje, že všetky príbehy v knihe sú v podstate odrazom vtedajšej doby. Konkrétnejšie, politickej situácie. Nuž, to veľa vysvetľuje, pretože drvivá časť komunikácie, reakcií, ale aj správania postáv, mi absolútne, ale absolútne nevyhovovala. Som rád, že spoločnosť je v istých smeroch v dnešnej dobe už popredu.
Odhliadnuc od týchto nezdravých rodinných vzťahov však treba vyzdvihnúť knižné spracovanie. Opäť super materiál, ale aj fajn rozmer, čo znamená ľahké prenášanie. Obsahovo je to dokonca tiež veľmi veľmi uspokojivé, keďže tu nájdeme až 128 strán. Vzhľadom na vyššie spomenuté je asi jasné, že sa tu budeme zameriavať skôr na staršie deti, ktoré už chápu nejaké súvislosti trocha lepšie. Ale možno to môže poslúžiť aj ako taká nostalgia pre ešte starších pamätníkov.
Čo sa týka samotných príbehov, tak mňa najviac pobavili posledné dva. Hlavne ten s malým výletom do stredoveku. No aj tie ostatné majú svoje prednosti. Miazgovci sú jednoducho svojskí a sú originálni. Pracujú s humorom, ale aj veľkou dávkou irónie. A hoci samostatná knižná časť venovaná Aladárovi sa mi úprimne páčila viac, aj táto stojí za prečítanie.
