Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2024
2023
2023
Moje aktivity
Ako som sa dostal k detskému (áno, doslova detskému) Marvel komiksu? Asi tak, že keď som chcel začať ratolesti pomaly odovzdávať pomyselnú pochodeň záľub a vedomostí ďalej, narazil som na malý problém! Oni tie moje komiksy o Spider-Manovi a ďalších postavách pre deti akosi predsa len ešte nie sú vhodné. Riešenie? Kúpiť DETSKÝ komiks!
A nemohol som začať lepšie! Dlho som si prezeral Spideyho verzie od crew či ďalšie charaktery zo série 'Môj prvý komiks' až som napokon skončil u dielu 'Zverinec zasahuje!'
Komiks je síce označený ako 7+, ale svojou krásnou, prehľadnou a možno aj jednoduchou kresbou a pomerne jednoduchým a neškodným príbehom je to v pohode aj 3/4+. Je tu len jeden záporák - Lovec Kraven - a aj to iba chvíľu, takže nejaké bojové a akčné scény veľmi nehrozia. Hosťuje tu tiež množstvo postáv z Avengers, ale hlavne, množstvo zvieratiek. Práve o tie sa tu musí Spidey postarať, no ako sa ukáže, nebude to vôbec ľahké. Dokonca ani pre superhrdinu. Spestrením je taktiež holub Mark, ktorý je vlastne dosť vtipný - tým správnym spôsobom. No tieto okrídlené sv*ne, čo mi pravidelne lietajú kadiť na balkón, ma však neštvú ani o pierko menej!
Ako úvod do komiksového sveta Marvelu je to teda pre deti úplný ideál! Odporúčam.
Už je to dlho čo som naposledy položil ruky na komiksovú sériu Stranger Things. Z časti aj kvôli pachuti, ktorú vo mne zanechala kolísavá kvalita jednotlivých častí - predovšetkým mierny podpriemer tej poslednej. O to väčšie (príjemné) prekvapenie však pre mňa predstavuje 'Ybwenova hrobka'.
Pri scenáristickom kormidle je tentokrát Greg Pak a vďaka za to! Síce ide o jednoduchý a priamočiary dej, ale funguje to. Veď... v jednoduchosti je krása. A občas aj tá kvalita. Samozrejme, netvrdím, že je to masterpiece, ale je fajn po dlhej dobe nazrieť do príbehu, ktorý sa pohráva s témou priateľstva, dobrodružstva, ale aj žiaľu nad stratou blízkych.
Tu by som mohol nadviazať na fakt, že šiesta časť vychádza priamo z udalostí seriálu, takže ide o ozaj originálny minipríbeh. A okrem toho, je to vizuálne fakt super! Naozaj! Diego Galindo či Francesco Segala odviedli super prácu. Či už z pohľadu rozvrhnutia storyboardov, alebo farebného prevedenia a ich (opäť) príjemnej jednoduchosti.
Vedel by som si predstaviť, že takto by mohla, respektíve mohla, vyzerať celá séria. Možno aj to prijatie a hodnotenie by potom bolo celkom iné. Nuž ale čo... tentokrát som milo potešený.
Nuž, priznávam sa, že som nevedel do čoho idem. Stačili mi prvky fantasy a viac som neriešil, takže celá kniha bola pre mňa jedno veľké, pomaly sa odhaľujúce prekvapenie. Ale napriek všetkému čo tu spomeniem (aj horšiemu), to bolo príjemné čítanie a neľutujem to.
TJ Klune je však pre mňa nováčikom, s ktorého tvorbou som sa doteraz ešte nestretol a ťažko povedať či by sa to niekedy zmenilo, nebyť práve 'Piesne vlka'.
Jeho rukopis a celkový štýl je naozaj jedinečný a osobitý. Kniha si ma vďaka tomu hneď získala a začítal som sa do nej poľahky raz dva. Ba nebudem ani klamať ak napíšem, že som sa na jej čítanie vždy ozaj tešil. Nie je to však fantasy v pravom slova zmysle, skôr to tiahne k tomu YA či NA a celá tá vec s vlkmi je skôr také povrchné pozlátko. Lenže to mi nakoniec vôbec nevadilo.
Videl som dokonca recenzie, kde sa ľudia sťažovali na knižný rozsah, ktorý činí 448 strán, ale mne to nevadilo. A nevadilo mi to ani skrz to, že tých doslova akčných scén tu bolo v podstate pramálo. Srdcom tohto príbehu je v prvom rade dospievanie, sebapoznávanie, budovanie vzťahov (rodinných, kamarátskych aj milostných) či akési definovanie lásky a posúvanie jej hraníc. Inak, pôvodne som si myslel, že ide o jednohubku, no nakoniec som zistil, že je to úvod série. Ale vzhľadom na ten koniec to vlastne dáva dokonalý zmysel.
Veľmi sa mi tu páčil opis prostredia, ale hlavne vývoj postáv a ich dialógy. Tie pôsobili jednoducho, ale popritom "mocne". Akoby bolo každé jedno slovo trikrát premyslené a dôkladne vystavané na pevných neoblomných základoch. Niektoré slovné spojenia a myšlienky či časti dialógov sa síce občas zbytočne opakovali, ale dá sa to prehliadnuť. My, čitatelia, nie sme hlúpi, ale tak autor mal istú myšlienku, ktorú nám skrátka občas potreboval tu a tam pripomenúť. Na tom však v podstate asi nič zlé nie je. Čo ma však veľmi štvalo a mrzelo bol ten nevhodný slovník.
Neviem či to je povinnosť NA kníh, ale fakt mi to vadilo! Čítať dokola to sprosté vyjadrovanie hodné možno tak pre niekoho po lobotómií nebolo vôbec príjemné. A dokážem si predstaviť, že keby sa 3/4 z toho vynechali, nič by sa nestalo. Strašne mi to pripomenulo 'Štvrté krídlo' a tie zbytočné, doslova zbytočné a nadbytočné nadávky. No a ešte menej príjemné boli všetky tie bi-gay pasáže. Áno, áno. Nevedel som, že to tu bude a už vôbec nie v takom rozsahu a forme.
Najviac ma zarazilo, že Ox mal rád ženy, no na konci 1/3 knihy zistil, že mu nevadia ani muži. Zvláštne, že ako náhle sa definoval za bisexuála, v knihe zrazu nebola ani jedna jediná scéna, ktorá by sa po romantickej či milostnej stránke týkala muža a ženy. Odrazu bolo všade iba teplo. Rozumiem, že si to autor poistil tak, že vlkolakom "je to jedno". Ale také okaté pretláčanie lgbt som fakt nečakal. A to nehovorím o samotných sex-scénach. Toľko detailov a opisu nebolo vôbec nutných, ale čo už. Keď sa cez to presekáte, je to fajn. Našťastie toho zase až tak veľa v knihe nebolo.
Na záver mi nedá ešte nespomenúť nejaké drobnosti. Viem, že je to len kniha a vymyslený príbeh aj postavy a vôbec všetko. ALE! Nech už ide o sci-fi či fantasy, vždy je podla mňa daná kniha písaná tak, že si človek dokáže predstaviť ako môže byť aj to nepredstaviteľné skutočným a možným. To vážne nikomu neprišlo divné ako sa správa 10-12 ročný chlapec voči 15-17 ročnému tínedžerovi? Celý čas som si snažil predstavovať ako by vyzeralo všetko to, čo je napísané v knihe. A doteraz si neviem celkom predstaviť ako môže človek pobehovať lesom s vlkolakmi. Ako môže spolu s nimi bojovať a byť schopný sa im v podstate vyrovnať. Ako niekomu nemôže byť zvláštne a nepríjemné, keď sa o neho neustále niekto obtiera a obchytkáva ho. Ako môžu dospelí ľudia a dospelí vlkolaci dodržiavať taký nadmerný kontakt? Stále? Neustále? Neviem no, boli tu niektoré veci, ktoré nechápem doteraz a sú fakt divné. Ak si to však odmyslím a zameriam sa na to jadro príbehu, postavy a ich vývoj a celkový štýl, ktorým tento dej autor vyrozprával... musím hodnotiť iba kladne. Netuším či sa do tohto sveta vrátim aj cez ďalšie časti série, ale aj skrz všetko to "bi" a "gay" a neviem čo ešte... sa asi predsa len opatrne prikláňam ku možnosti "áno".
Áno, áno, áno! Druhý diel Thora s názvom 'Vojna ríší sa blíži' je teda rozhodne oveľa lepší ako ten prvý a hoci je kratší, hodnotím to skôr pozitívne.
V čele je po vlažnej jednotke síce opäť Jason Aaron, ale mám pocit, že sa tu cíti už podstatne istejšie. Komiks je síce znova rozdelený na niekoľko "kapitol", no všetky so sebou súvisia a nie je tu nič, čo by vyslovene kričalo ,,vata!"
Priznávam, že niektoré dejové pasáže boli pomerne dojemné, prípadne tematicky naozaj dospelé. Príkladom je samotný úvod, kde sa rozoberá nezdravý vzťah otca so synom a následne láska, ktorú Thor spoznáva celkom nečakane. A to všetko po Lokiho úmysle, ktorý ťahá za nitky a chce mu ublížiť! Jeho emocionálna hra s bratom Thorom a jeho pocitmi má však skrytý háčik. V rámci Lokiho manipulácie má totiž zabezpečiť istý vytúžený cieľ nikomu inému, než samotnému Odinovi. Avšak, nakoniec dopadá všetko celkom inak.
Prekvapeniami sa tu taktiež nešetrí. Veď nech len zdvihne ruku ten, kto vedel, že Angela je... no, nebudem radšej spoilerovať! Ako to už však bolo v minulej časti, aj tu sa naďalej rozoberá téma vojny, Malekith a jeho čierny Bifrost, ale aj rôzne ďalšie väčšie či menšie detaily. Krátku vsuvku dostáva aj bývalá agentka SHIELDU (teraz už agentka Wakandy) či Jane Fosterová, ktorú väčšina ľudí môže poznať aspoň skrz filmy a herečku Natalie Portman.
Bolo to teda kratšie, ale zato svižnejšie, pútavejšie, zábavnejšie a tak správne dospelé. Heimdall so slzami v očiach sledujúci konflikt medzi Thorom a Odinom, ktorí boli od neho vzdialení poriadne ďaleko, mal tiež čo to do seba. Na druhej strane, takéhoto Thora som po charakterovej stránke dosiaľ veru nepoznal. Je vidieť, že sa toho už za jeho života v priebehu rokov stalo veľmi veľa.
Vyzdvihnúť ešte musím prácu so storyboardami. Netuším ako a prečo... no už to nebolo také chaotické. Človek zrazu vedel čo sa deje a dokonca sa na to pozeralo dosť dobre. A to aj napriek tomu, že mali vizuál na starosti tie isté mená ako minule!
Zatiaľ je to séria, ktorá budí zmiešané pocity, ale toto tu som si ozaj užil. Uvidíme teda čo prinesie tretí diel, po ktorom by už mala nasledovať samotná 'Vojna ríší'.
Viac podobných recenzií (nielen komiksy) nájdete na mojom Instagrame: peterpanik_reviews
Jason Aaron napísal pre Thora perfektný príbeh, ktorý dostal aj vynikajúce vizuálne spracovanie. Bolo to dospelé, akčné, temné, smutné, občas máličko vtipné a tiež dojemné. No predovšetkým veľmi, velmi kvalitné!
Akurát, že opisujem dojmy z komiksu 'Thor: Zabijak Bohov'. V prípade prvej časti trilógie s názvom 'Boh hromu znovuzrodený' je to totižto trochu inak.
Aaron dostal od Marvelu dôveru, čo chápem, len škoda, že s ňou naložil práve takto. Stvoril totiž chaos. On ten príbeh nezačína najhoršie - je to pútavé, akčné a nájde sa tu aj zopár fajn hlášok. Navyše je tu mastenica s Juggernautom, kopu kladív a ukáže sa aj Heimdall, Namor, Wolverine či Loki. Väčšina deja sa však odohráva v Niflheime, v ktorom čitateľ prakticky strávi čas až do konca dielu. Medzitým navštívime brany Valhally či nazrieme na "Nový Midgard" vo veľmi ďalekej budúcnosti.
Nebudem namietať, že som sa nebavil. Obsahovo je to bohaté, tých 156 strán tu nie je len tak. Lenže ako celok to veľmi nefunguje. Čo však nemusí byť nutne iba chyba komiksu (možno skôr českého vydavateľstva?). Thor je tu totiž zrazu bez ruky, nemá Mjölnir, má zvláštneho psa Thorina. Je naštvaný na Lokiho, ma mŕtveho brata Baldra. Bifrost je zničený a tak musí pri cestovaní svetmi pomáhať Thorovi jeho nevlastný brat - Boh lží.
Nemám rád, keď čítam úvod nejakej série a je tam "sto" vecí, ktoré sa odohrali niekedy dávno a nič z toho tam nie je vysvetlené ani len v krátkom predslove. To je hádam to najmenej čo môže vydavateľstvo urobiť, hoci aj vo forme príslovu šéfredaktora. Z anotácie totiž človek nedostane odpovede na otázky, ktoré si pokladá počas čítania. Ale dobre... späť ku komiksu ako takému.
Po vizuálnej stránke som ostal sklamaný, pretože ten štýl sa sem jednak nehodí a jednak je to hotový guľáš. Kresby sú často neurčité, skôr abstraktné. Rozoznať čo sa deje v tých akčných scénach je tiež poriadny oriešok. Vo väčšine prípadov mi neostalo nič iné, len čítať text a domýšľať si. 'Zabijak Bohov' mal teda všetky prvky komiksu zvládnuté aspoň o 3 levely lepšie.
Ako úvod k blížiacej sa 'Vojne ríší' fajn, s pár super prekvapeniami, ale na re-reading to nevidím.
Viac podobných recenzií (nielen komiksov) nájdete na mojom Instagrame: peterpanik_reviews
