Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Veľmi rád čítam, ale aj píšem a tvorím (pc grafika, maľby obrazov, kreslenie, modelovanie a podobne...). Knižnému blogu a recenziám (INSTAGRAM: peterpanik_reviews) sa venujem takmer dva roky, takže všetky moje recenzie, pocity a mnoho ďalšieho nájdete práve tam či tu, na Martinuse. :)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Máme tu najnovšiu sci-fi pecku od Jakuba Hozu a Mystery Press. A mimochodom, tento žáner bol pre mňa úplnou premiérou. Musím teda skonštatovať, že lepší úvod do knižného sci-fi som si želať nemohol!
Úvod knihy, dobre... povedzme prvá tretina, je v podstate čistokrvné vesmírne a akčné dobrodružstvo. Najskôr sa síce vrháme do príbehu skrz hl. postavu Jana Jansena, ktorý je ranený, pričom v pätách má akési mimozemské obludy. No potom prichádza na rad retrospektívna kapitola, ktorá nie je v knihe jediná a myslím, že všetky sa veľmi vydarili. Práve z tej prvej zisťujeme, že istá posádka lode letí na určité miesto, kde potrebuje niečo preskúmať a skontrolovať. Lenže už pri prílete je jasné, že tam čosi nesedí. Ako sa ukáže neskôr, dôjde na rad aj poriadna vesmírna mastenica.
Lenže niekde okolo 130. strany odrazu prichádza ďalšia príbehová perspektíva, kde sa zoznamujeme s novou a sympatickou postavou ženského pohlavia. A zároveň je to chvíľa, kedy mi tu kniha dvíha kútiky smerom nahor. Uvedomujem si totiž, že toto bude väčšia pecka, ako som si pôvodne myslel! Žiadna "prostá", hoci perfektne napísaná, vesmírna bitka a útek pred nechutnými monštrami v štýle filmov ako Life, Votrelec a podobne. Nie, tento príbeh skrýva vo svojom pozadí oveľa, oveľa viac. Okrem super akcie tu nájdete tiež výborné vtipné scénky a hlášky, ale aj nejakú tú romantickú linku. Avšak, nie veľmi typickú a hlavne... Nuž, povedzme, že okorenenú o rôzne prekvapenia. Autor sa tu s tým fakticky vôbec nesral.
A ako sám spomenul pri krste kníh v Mystery Press, dôjde aj na poriadne krvavé, akčné i erotické scény. Hej, toto sa fakt podarilo. Nehovoriac o všetkých tých kultových odkazoch napríklad aj na filmové hity či osobnosti z 90. rokov, teda aktuálne nie tak dávnej minulosti (kniha sa odohráva v roku 2320). A mimochodom, PP je odteraz asi moja najobľúbenejšia AI!
Túto knihu som si fakt vychutnal a už sa na mňa usmieva druhý diel, takže uvidíme, aké bude finále. Kto má rád sci-fi, ale zároveň v ňom potrebuje mať aj nejaký pevný layout či základný worldbuilding so zmysluplným príbehom, tak je na správnej adrese.
Joss Whedon ma teda so svojím spracovaním X-Menov poriadne prekvapil. No pozor! Netvrdím hneď, že ma s jeho Astonishing sériou úplne odrovnal, ale zároveň ani to, že ma ňou sklamal. Asi by som to špecifikoval hneď v úvode konštatovaním, že ide o príjemný komiksový nadpriemer.
Po grafickej stránke sa skutočne nie je na čo sťažovať. Finále, ale aj jeho predchádzajúce tri časti vyzerajú nádherne! Storytelling taktiež nie je vôbec zlý, práve naopak. No ako som spomínal pri hodnotení druhého dielu, niektoré veci sa možno zbytočne uponáhľali, čo podľa mňa následne celkom výrazne ovplyvnilo smerovanie zvyšku príbehu.
Prvá vec, ktorá skončila nedoriešená v pozadí toho všetkého bola vakcína = liek na mutáciu. Následne klub Hellfire, záhada točiaca sa okolo Profesora X či dokonca osud a všetko spojené s postavou "Boja". Finále šľape na vonok perfektne už od prvej strany, lenže čím viac sa necháte pohltiť príbehom a zároveň sa blížite ku jeho koncu, tým viac sa zamýšľate presne (aj) nad bodmi, ktoré som spomenul o pár riadkov vyššie.
Whedon sa rozhodol rozpovedať svoj príbeh skrz tak trochu netypické zloženie X-Menov, čo rešpektujem. Na druhej strane, Storm (i keď tá sa tu mihne), Rogue či Gambit mi fakt chýbali. No zase Kitty Pride i Colossus dostali priestoru celkom požehnane. Ba čo viac, svojim spôsobom boli práve oni dvaja tými pevnými piliermi všetkých štyroch častí. Škoda len, že môj obľúbený Logan nedostal možnosť až tak zabodovať a poriadne sa vyblázniť. No čo už, možno v inej sérii.
Otvorený a čiastočne dramatický koniec mi napokon ulahodil a vlastne musím priznať, že ma prinútil prižmúriť oko (opäť to spomínam) nad tými nedoriešenými vecami. (Ale fakt! Škoda, že to Whedon nerozšíril ešte aspoň o jeden diel, v ktorom by sa povenoval tej vakcíne a psychológii postáv a sveta trocha viac. ) No nič, nebudem to naťahovať. Napriek zopár výhradám som s finále spokojný a som rád, že som sa k tomu konečne dopracoval.
Ak som možno aj pri druhej časti nenápadne naznačil, že si v nej Whedon trochu uletel iným smerom, než nám spočiatku sám napovedal, tak teraz to napravuje. Všetky cestičky, ktoré sa od začiatku tejto série vetvili, sa nám tu teraz začínajú pomaly spájať.
Staronový záporácky klub, vakcína, nabúchaný svalnatý emzák, Emma Frost, Scott a jeho minulosť... To všetko - a ešte viac - sú témy, ktoré stoja za pozornosť! Whedon sa tu akcii síce nevyhýba, no oproti minulému dielu skladá nohu z plynu a opäť sa sústredí skôr na psychologickú stránku postáv, ich vývoj a vzájomné vzťahy. Nie je to síce také dokonalé, ako úvod v podobe 'Nadaní', ale stále si to drží svoj štandard a vysokú kvalitu. Okrem toho sa nám tu odhaľujú aj rôzne tajomstvá a záhady, ba dokonca konečne zisťujeme, ktorý z X-Menov je podľa proroctva predurčený na vyhubenie Ordovej planéty.
No príbeh nie je taký jednoduchý a priamočiary, ako by sa mohlo zdať. Joss sa tu s nami totiž trocha hrá na mačku a myš. Keď máte konečne pocit, že chápete motiváciu postáv, rozumiete záporákom a chápete "kto, kde, s kým a prečo", prichádza na rad vytriezvenie. A s ním aj ďalšie prekvapenia!
Záver pohrávajúci sa s vnímaním reality, ale aj naštrbenými vzťahmi medzi X-Menmi je veľmi zaujímavý. O to viac, že ide o pocity a myšlienky ukryté skôr pod povrchom - takzvané veci "nevyslovené". A čo sa asi tak môže stať, keď v sebe mutant potláča svoje emócie, názory či svoje pravé "Ja"? Presne to isté čo s normálnym človekom. Teda, v tomto prípade môžu byť následky ešte fatálnejšie.
Predskokan k veľkému finále teda určite nesklamal. Netvrdím síce, že to bola taká "pecka", že by som tomu napálil ihneď 5* bez akéhokoľvek premýšľania. No keďže ma to ozaj bavilo a v dnešnej dobe sa nielen knihy, ale aj komiksy nevyhnú "prázdnym príbehom" o ničom, len preto, aby tu nejaké boli (a vydavateľstvá/autori čosi zarobili), tak to v tomto prípade zaslúžene predsa len urobím.
Druhá časť X-Menov od Jossa Whedona síce nesie názov 'Boj', no uznávam, že to množstvo akcie ma predsa len i tak prekvapilo. No k tomu sa ešte dostaneme.
Pochmúrny úvod nadväzuje na prvý diel a sledujeme tu postavu Winga, ktorý kvôli vakcíne prišiel o svoju mutanstkú schopnosť lietania. Že neviete, kto to je? Nevadí... Podstatné je to, že Joss sa tu zameriava na jeho pocity a skrátka nám pripomína, že či už tu niekto tie schopnosti má, alebo nie, stále je to v prvom rade človek. Teda živá bytosť z mäsa a kostí, a samozrejme, s vedomím či emocionálnym vnímaním.
Rôzne odkazy či cameá v podobe iných známych hosťujúcich superhrdinov teraz preskočme a poďme rovno na tému "boj". Sprvu to môže vyznieť trochu povrchne či predvídateľne a niekto zase možno okamžite prekrúti očami mysliac si: ,,Zase to fyzické násilie!" Well, not really. Akcia, resp. nejaká tá poriadna mastenica tu síce je, ale v jej kontexte sa toho ukrýva podstatne viac! Už len preto, že sa nám tu predstaví komplikovaná postava, ktorú som až doteraz nepoznal. A aj keď mi veľmi nápadne pripomína dve nemenované postavy (jedna to dotiahla do filmovej tímovky Avengers), predsa je výnimočne originálna. A práve v súvislosti s týmto sa krásne vracia na scénu aj Profesor X. Telepat, ktorého nemôžete nepoznať. Muž, mutant a líder X-Menov, ktorý razom balansuje na tenkom lane. Lane takom tenkom, že neviete či sa prikláňa k strane "dobra", alebo "zla" (opäť to šikovné spracovanie šedého realistického sveta).
A to všetko ešte podčiarkne robotický Sentinel, ktorý je spracovaný spôsobom, s ktorým som sa tiež ešte nikdy predtým u Marvelu nestretol. Z pohľadu scenára teda ide opäť o super prácu, no niekoľko strán ma predsa len ponechalo v údive. Občas mi totiž prišlo, že v príbehu chýbajú scény/texty navyše, ktoré by niektoré veci vysvetlili o čosi precíznejšie a lepšie. Takto som mal v poslednej tretine pocit, akoby sa chcel Whedon k tomu záveru dostať zbytočne prirýchlo.
Čo ma však teší je to, že tvoriace sa zápletky ešte z prvej časti neostali zabudnuté, a hoci boli upozadené, stále napredujú. Príbeh a isté posolstvo bolo teda zovreté v pozlátku "boja", ale neuniklo mi.
Toto bolo teda čítanie! 'Sekera z bronzu, rúno zo zlata' je knihou, ktorej príbeh je šikovne zasadený do mladšej doby bronzovej (cca 1200 pred Kristom) na miesta v povodiach Váhu, dnešnej Nitry či Hrona. U duro.cervenak je takýto výber miest v jeho dielach už prakticky typický a som za to veľmi rád. Jediná vec, ktorá ma v tomto prípade zamrzela je tá, že ide iba o "jednorázovku" bez pokračovania.
Hlavný hrdina tu svojim spôsobom možno tak trochu predstavuje "iba" prostého bojovníka. No zato je vskutku sympatický a jeho ďalší spoločníci, ktorých postupne pri čítaní spoznáme, nie sú o nič horší. Teda, nielen z pohľadu osobnosti, ale aj významu či užitočnosti pre dej. Jednoducho, dovolím si tvrdiť, že tu nikto nie je do počtu. A aby bolo všetkým jasné, že ide o poctivo vyskladané fantasy, nájdu sa tu aj rôzne nadprirodzené bytosti.
Štylisticky tu máme teda dobre vyvážený a pútavý text, ktorý je plný skvelého opisu. Vďaka tomu sa vám pred očami ľahko zhmotní aj prostredie spomínanej mladšej doby bronzovej. Navyše, autorovi tu podáva vizuálnu pomocnú ruku aj známy výtvarník a ilustrátor michal.ivan, ktorý to tu dokonale doplnil hneď o niekoľko ozaj veľmi pekných (samozrejme čiernobielych) ilustrácií.
Tých cca 255 strán z osobnej skúsenosti prelistujete a prečítate pomerne rýchlo a knihu napokon odložíte na poličku s pocitom spokojnosti a vďačnosti. A tiež s vedomím, že sa k nej ešte niekedy/niekoľkokrát určite znova vrátite.
Hoci by som prijal aj ďalšiu časť, myslím si, že je to tiež dobrý príklad toho, ako aj jedna kniha postačí na vyrozprávanie jedinečného príbehu. Príbehu, ktorý nutne nepotrebuje silené pokračovanie. A to aj v prípade, že sa vám čitatelia a okolie snažia nahovoriť niečo iné. A ja pochopiteľne nie som výnimkou.
