Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Veľmi rád čítam, ale aj píšem a tvorím (pc grafika, maľby obrazov, kreslenie, modelovanie a podobne...). Knižnému blogu a recenziám (INSTAGRAM: peterpanik_reviews) sa venujem takmer dva roky, takže všetky moje recenzie, pocity a mnoho ďalšieho nájdete práve tam či tu, na Martinuse. :)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
A viete čo? Možno by som ešte mohol pri tej téme rozprávok ostať a nadviazať tak na 'Zabudnuté rozprávky' od Amálie Sirotkovej. No a kedže tento typ recenzií tu u mňa nebýva často, prečo ten úvod roka trocha výnimočne nevyužiť?! Pozrime sa teda na jeden samostatný a konkrétny príbeh, ku ktorému som sa dostal, a ktorý nesie rôzne názvy, ale v tomto prípade je to: 'Kráska a Zviera'.
Je to jeden z klasických a zároveň aj mojich najobľúbenejších príbehov (vedú Janko a Marienka či Červená čiapočka), ktoré poznám pochopiteľne už od detstva. Za ten čas som už prečítal aj videl rôzne spracovania a napokon aj tak vždy skončím pri tej asi najznámejšej verzii, ktorú poznáme tiež v podobe od Disney. Tentokrát teda s Belle, ktorej prepožičala tvár, hlas... a tak ďalej pôvabná Emma Watson.
Po textovej stránke spracovania asi nie je čo vytknúť, pretože príbeh sa číta veľmi ľahko. Je správne vystavaný a v správnych momentoch si drží nielen napätie, ale aj záujem čitateľa. Vydavateľstvo Egmont knihu odporúča ako 6+, ale nech každý rodič uzná sám za vhodné, od koľkých rokov začne čítať svojim deťom takéto rozprávky.
Veľkosťou sa rovná A4 a obsahuje až 96 strán. Samozrejme, u detskej knihy nemôžu chýbať ani obrázky, ktoré - ako som už naznačil a je to vidieť aj z obálky - sú použité z filmu a tvoria značnú časť obsahu. Niektoré sú povyberané naozaj trefne, ale iné sú trocha ako päsť na oko. Ja chápem, že to môže byť náročné, keď ide o výber z filmových scén, ale to grafik NEVIDÍ, že tam dáva rozmazané a možno i trocha rozpixelované fotky?! Niekedy dokonca tak tmavé, že bez textu len ťažko rozoznať o čo tam vlastne ide. Ach! Niektoré vydavateľstvá by si mohli dať na tej kvalite záležať, aj keď je to určené "len" pre deti. Ale dobre, dobre. Nie som cielovka a dá sa to prehliadnuť. Pointa kníh bola u mňa aj tak vždy v obsahovom texte, než v nejakých obrázkoch.
Vždy som mal tak nejak slabosť na rozprávky. Či už v knižnej, animovanej, alebo filmovej podobe. A pokiaľ by som mal spomenúť práve ich filmovú podobu, tak mám nepochybne na mysli československú tvorbu. Odjakživa som obdivoval tú dobovú atmosféru, prácu s hudbou, herecké výkony, ale hlavne dialógy. Spôsob, akým sa postavy vyjadrovali a komunikovali medzi sebou je pre mňa dodnes výnimočný a taký dobovo "skutočne slovenský". O to viac ma mrzí, že sa od toho upustilo, stále upúšťa, a stále viac a viac sa chceme podobať západnej tvorbe.
Nuž, a práve preto som teraz rád za túto vizuálnu aj literárnu nádheru od @vydavatelstvo_tatran. Vďaka úprave, o ktorú sa postarala Jana Piroščáková, tu máme 'Zabudnuté rozprávky' z pera Amálie Sirotkovej. Samozrejme, tie nádherné ilustrácie od Zsolta Lukácsa asi už zožali veľa chváli, no ja musím vyzdvihnúť aj literárne jadro knihy. Tá obsahuje rôzne zaujímavé vsuvky a komentáre, ale hlavne sedemnásť rozprávok, ktoré sú napísané skutočne umeleckým spôsobom. Jasné, nie každá do poslednej je perfektná. Nájde sa tam zopár výnimiek, ktoré mi neboli až tak po chuti. Avšak, druhá strana mince predsa prevláda.
Úplne s prehľadom môžem napísať, že príbehy 'O hadovi, čo ho traja chlapci bili', 'O Macovi a čarovných husličkách', 'O troch zakliatych pannách' či 'O zlatej hviezde' sa mi azda páčili najviac. Ale tých bolo viac. Veľmi sa teším zo svojho návratu k tomuto zastaranému štýlu vyjadrovania, ako aj samotným príbehom. Väčšine pochopiteľne neznámym, hoci, nájdu sa aj povedomé.
Zároveň musím ešte dodať, že nie všetky príbehy sú vhodné aj pre deti. Jednak kvôli určitým slovným vyjadreniam, ale taktiež aj jednotlivým témam a prvkom, ktoré sa opakujú pomerne často - zabíjanie, kruté mrzačenie, sex a podobne. Dobre, rozprávky asi sprvu nevznikali preto, aby sme ich čítali deťom na príjemnú dobrú noc, pôvod bol viac hororový a zameraný na dospelých... ale toto upozornenie sa v dnešnej dobe už celkom hodí. Takže, ak by vám z nejakého dôvodu napadlo, že to budete čítať s deťmi, tak odporúčam najskôr prečítať osamote. A možno... až potom povyberať zopár príbehov, ktoré sa dajú určiť aj deťom - povedzme už aj od 4/5+.
Na návrat do sveta 'Posledného jednorožca' som sa tešil asi rovnako, ako na potešenie z autorovho literárneho umenia. Skutočne! Ešte nikdy som sa nestretol s autorom, ktorý by to vedel so slovami tak majstrovsky, ako Beagle.
'Cesta domov' teda pozostáva z dvoch poviedok. Prvá, je pomerne krátka, ale kvalitná. Nechcem prezrádzať veľa, ale niečo sa nedá nespomenúť. Návrat k postavám, ako je drsná Molly, netypický čarodejník Šmendrik či kráľ Lír, bol jednoducho perfektný! Stretávame sa tu s nimi skrz novú postavu dievčatka menom Súz, ktorá sa vydá za kráľom zažiadať ho o pomoc. Jej domov totiž už nejaký čas ohrozuje nevyspytateľný Gryf, ktorého zatiaľ nik nepremohol. Odvážne dievčatko však napokon v sprievode Molly a Šmendrika narazí "iba" na zábudliveho starca s korunou na hlave. Oči a srdce kráľa Líra, väzneného stareckým telom, si však pamätajú svoju minulosť i mladosť pridobre na to, aby sa nechali premôcť zákernou starobou. A tu sa zastavím. Vyzdvihnem iba skutočnosť, že tak krásne myšlienky i jedinečné vyobrazenie reality a staroby, ako nespornej súčasti ľudských životov, bolo ozaj čarovné. A azda aj dychberúce. Nielen z pohľadu skrytých myšlienok v texte a opisu scén, ale hlavne dialógov! Škoda, že poviedka 'Dve srdcia' nebola dlhšia, no takto bola aspoň o to údernejšia!
Druhá poviedka 'Súz' je už o niečo odlišnejšia, no táto kniha je celkovo podstatne dospelejšia, než 'Posledný jednorožec'. Čo nie je vôbec na škodu. Lenže nájdu sa tu pasáže, ktoré na mňa skrátka pôsobili asi až príliš depresívne. A jedna scéna tu bola skutočne úplne navyše. Z celkového pohľadu mi totiž vôbec nepríde, že bola nutná. Reč je o nepeknom úvode Súz v snovej krajine "Sníčkov". A nejde len o to, čo sa jej tu stalo, ale aj o to, ako sa s tým (nereálne) rýchlo a "bezproblémovo" vyrovnala.
Celkovo však ide o veľmi zaujímavý poviedkový príbeh, ktorý má opäť niekoľko hlbokých myšlienok a tém na spracovanie. Pútavý dej ubieha rýchlo a text sa číta veľmi svižne. Problém je, že veľa otázok nenájde svoje odpovede a veľa vecí si musíte domyslieť sami. Dokonca aj bez akýchsi odpovedí skrytých v kontexte. No tieto príbehy aj autorov štýl milujem!!!
Pred niekoľkými mesiacmi som dostal možnosť prečítať si aktuálnu knihu od Tima Weavera - Poslední sbohem. A keďže som to zhltol behom dvoch dní, je jasné, že sa mi to velmi páčilo. Vtedy som si teda povedal, že sa v tejto thriller-detektívnej sérií jednoducho musím neskôr obzrieť späť - na začiatok. A vďaka @mystery.press sa mi to aj podarilo.
'Hon na mrtvého' je totiž prvým dielom série, v ktorej vystupuje ako hl. postava David Raker. Priznám sa, že som ani netušil, ako drsný tento týpek napokon bude. Z bývalého novinára je teraz totiž vdovec detektív na voľnej nohe. Aby zamestnal svoj mozog a nemusel tráviť väčšinu času len sám so sebou, prijíma stále nové a nové prípady. Klasika - zmiznutie tu, zmiznutie tam. Až za ním napokon príde jeho stará známa s tým, že pred nejakým časom zbadala na ulici svojho syna. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby nemal byť už približne rok mŕtvy.
Kniha má 384 strán a cca až do tých 200 stránok je to naozaj kvalitná detektívka s thriller vsuvkami a rôznymi prenasledovačkami. Potom sa to trocha zlomí a hoci sa to číta dobre, Tim začína robiť z Davida tak trochu Supermana. Síce sa ocitne neraz v poriadnej šlamastike, len mám pocit, že sa z nej aj akosi "ľahko" vždy dostane. Postavy sú tu však vykreslené dobre a zaujímavo. Dej je pútavý, no pred koncom knihy (pasáž na farme) sa už moja pozornosť trocha strácala. Predsa len to už bolo asi piaty raz, čo bol náš detektív opäť v prdeli (nie doslovne našťastie), a neubránil som sa malému prevráteniu očí. Čo je však v tejto knihe a celkovo u Tima ozaj fajn a musím to vyzdvihnúť? Rozhodne dialógy! Plusom je teda aj to, že záver knihy sa stáča späť k detektívke a na úplnom konci na nás čaká veľký plot twist. Škoda, že to potom Weaver tak "prudko" orezáva a zrazu je koniec. Možno by som ubral niekoľko strán na rozmedzí 2/3 a 3/3 a pridal zopár strán na koniec.
Kniha sa mi však čítala veľmi dobre a bavil som sa pri nej. A hoci som jemne vypichol tie Davidove "sci-fi" úteky, keď mu horelo pod zadkom, tak ide stále o jednu z tých lepších detektívok, ktoré som dosiaľ čítal. V podstate nemám nejako veľmi čo kritizovať, určite to hodnotím kladne.
Objektívne by som tomu hodil asi 4,5, ale keďže pól bodom sa vyhýbam, prikláňam sa skôr k plnému počtu.
Po prvej časti som veľmi premýšľal nad tým, akým smerom sa ešte uberie celý ten načrtnutý dej. Záver knihy totiž odhalil rôzne prekvapenia, ktoré ma, čuduj sa svete, fakt prekvapili! Nuž, a autor im dal priestor aj vo finále. Napriek tomu mám pocit, že by si to pýtalo ešte tretí diel, ktorý by príbeh rozšíril a napokon aj vyplnil celkovú skladačku o čosi precíznejšie. Ale chápem, že takto to bolo skrátka svižnejšie a bez hluchých miest. Vlastne... viete čo? Možno takto uvažujem aj preto, že sa mi teraz s tými postavami lúči pomerne ťažko. Bolo to totiž krátke, ale za to fakt intenzívne a fakticky enormne cool spracované dobrodružstvo!
Tu romantika prepletená s poriadnou a šialenou erotikou, hentam vesmírne boje a deštrukcie, k tomu nejaký ten humor (veľmi trefný a kvalitný), ale aj mágia a nejaké tie malé intrigy. Nechýbajú ani strategické spriadania plánov, rôzne zvraty, ba dokonca náboženská tematika. Svojsky poňatá, samozrejme.
A pokiaľ som vyzdvihoval rôzne kultové narážky v predošlej časti, tak tu naberajú nový rozmer. Predovšetkým tie na istého rakúskeho bodybuildera s hviezdnou kariérou - napokon, obálka knihy ako indícia bohato stačí.
Ach, toto sa fakt podarilo. Dvojdiel 'Bez návratu' je skvelé sci-fi, ktoré si zaslúži vašu plnú pozornosť. Niektoré pasáže budete doslova hltať a stránkami listovať rýchlosťou, ktorá by prekvapila aj skúsených čitateľov.
Veľmi ma tiež potešila zmienka Wolverina (toto som tu proste musel spomenúť!), ale ešte viac scény od vesmírnej bitky až po prieskum lode Kerberos. Ajajaj, to tu bolo fakt super! Niektoré pasáže ma ozaj rozosmiali, iné vzbudzovali pomaly až zimomriavky - možno aj škoda, že nedostali trochu viac priestoru.
Jediné čo ma trocha zarazilo, bol ten horkosladký koniec. Ak sa ma niekedy niekto opýta, čo si vybavím pri slove "bittersweet" ako prvé, bude to práve finále 'Bez návratu' od Jakuba Hozu. Na druhej strane, aj takto to má svoje čaro. A v podstate, skoro ušla aj pomyslená slza.
