Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Veľmi rád čítam, ale aj píšem a tvorím (pc grafika, maľby obrazov, kreslenie, modelovanie a podobne...). Knižnému blogu a recenziám (INSTAGRAM: peterpanik_reviews) sa venujem takmer dva roky, takže všetky moje recenzie, pocity a mnoho ďalšieho nájdete práve tam či tu, na Martinuse. :)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Táto kniha čakala na moje prečítanie poriadne dlho! Je to výtlačok ešte z roku 1994, ktorý som našiel v knižnici svojich rodičov. Stratený, zabudnutý, ale už viac nie! Rozhodol som sa, že je po filmoch už konečne čas pustiť sa aj do kníh. A čím iným som mohol u Tolkiena začať, než Hobbitom, ktorý všetko odštartoval?!
Už od prvých stránok bolo jasné, že autor mal fakt svoj jedinečný štýl vyjadrovania, ktorý mi naozaj sadol. Vďaka tomu sa mi cely príbeh čítal skutočne ľahko. Postavy boli vykreslené fakt super! Veľmi sa mi páči s akou ladnosťou a prirodzenosťou sa vyjadrovali aj konali. Či už Gandalf, Hobbit, alebo ostatní trpaslíci. Všetky tie ich vzájomné dialógy, ale aj ich vnútorné myšlienky. Jednoducho, obľúbili ste si ich hneď od začiatku a pokiaľ išlo do tuhého, záležalo vám na ich osude. Treba tiež totiž pripomenúť, že filmová trilógia sa od knihy fakticky odlišuje a nebolo to úplne spracované v štýle 1:1.
Čo ma ešte potešilo boli všetky tie piesne a aj fakt, že to malo "len" 216 strán. A viete čo, vďaka tomu sa tu išlo pekne priamočiaro. Žiadna vata, žiadne otravné a nudné (a nič neriešiace) vsuvky, ktoré by vám vadili. Ani náhodou. Veľkým pozitívom bol tiež Smaug, no podobne ako vo filme, aj tu trochu "sklamal" priestor, ktorý mu Tolkien vyhradil. Ono, ak by dostal viac priestoru, počet strán by sa natiahol, ale mne by to nevadilo. Takto sa s ním autor vysporiadal trocha vychcane a takpovediac "mimo kameru/zaznam". Pričom aj bitka piatich armád to potom vzala trochu zhurta a hopom. Vlastne, takým dosť podobným štýlom, ako u draka. Bilba totiž ktosi trafil do hlavy, omráčil ho, a o výsledku bitky sme sa dozvedeli až spätne v rovnakej chvíli, kedy aj hlavný hrdina knihy. O Smaugovom osude sme sa informovali tiež až z retrospektívnej scény.
Napriek tomu, skvelé dielo. Je to pravé fantasy v celej svojej kráse a podstate. A áno, som rád, že som si konečne našiel na toto čas. V dohľade je preto teraz trilógia Pána prsteňov, na ktorú sa tiež veľmi teším.
Mimochodom, toto je podľa mňa úplne, ale úplne v pohode aj pre deti od 5/6 rokov. Akože fakt, nesrandujem.
Malému princovi som odolával fakt mnoho rokov. A radšej ani nejdem písať koľko, lebo budem starý. Ako malý chlapec som túto knihu obchádzal, pretože minimálne vizuálne ma nijako extra nelákala. Nespomínam si už či mi z nej niekto čítal čo i len trochu, ale ak aj áno, proste ma vtedy nezaujala. Čo je však asi pochopiteľné.
No ako raz povedala moja dobrá kamarátka: ,,Na to, aby niekomu chutili olivy, musí človek dospieť!" Nuž, asi sa to dá aplikovať aj na niektoré nadčasové knižné klasiky. A tak, ako som dospel na tie olivy (mňam), som pravdepodobne dospel aj na Malého princa.
A veru, tentokrát ma zaujal aj krásny vizuál, o ktorý sa postarala šikovná slovenská ilustrátorka @michaela.sefrankova. Ten sa ozaj vydaril, vrátane ilustrácií vo vnútri. Dokonca i zvolený formát knihy je fajn, pretože nie je primalý ani priveľký. Skrátka, vhodný aj pre detské ruky.
No, ale poďme k obsahu. Tento príbeh je vskutku svojský a originálny. Je plný hlbokých a nádherných myšlienok, ale občas možno až príliš komplikovaných a prekombinovaných. A to až tak, že niektoré z nich nechápem ani ja sám, nie to ešte nejaké dieťa. A to sa nepovažujem za hlupáka! (Len čo je pravda. ) Ako však autor v knihe (okrem iného) naráža aj na skutočnosť, že ľudia sa často za niečím ženú - zväčša možno aj nepodstatným - a keď sú už k tomu blízko, napokon úplne zabudnú či stratia pojem, čo vlastne hľadali. A ja by som povedal, že v podobnom duchu by sa možno dala interpretovať aj komplikovanosť tohto diela. Diela pre deti aj dospelých. I keď, podľa mňa asi predsa len skôr pre dospelých. Antoine nabáda k tomu, aby sme sa na svet pozerali aj srdcom a nehľadeli na neho len očami. Lenže svet a život v ňom je často tak špecifický, že srdce a zrak môžu a nemusia stačiť. A tak je to v poriadku. Že čo touto vetou myslím? Nuž... interpretáciu nechám po vzore Saint-Exupéryho len a len na vás.
Moje najobľúbenejšie časti knihy sa vzťahujú na kapitoly venované ruži so štyrmi tŕňmi, ktorými sa má chrániť pred celým vetom. Ale aj líške, ktorá chcela byť skrotená, studni a taktiež hviezdam. Či konkrétne maličkej hviezde Malého princa, ktorú medzi ostatnými hviezdami ani nevidieť. No je tam!
Krajina príbehov ma skutočne prekvapila. A to hneď rôznymi spôsobmi! V prvom rade svojim úvodom, ktorý bol na môj vkus na rozprávkovú knihu asi až príliš smutný, možno i trocha depresívny. Jasné, takmer všetky klasické rozprávky obsahujú podobné prvky. A to aj napriek tomu, že sú upravené na verzie pre deti. Ibaže... Fakt som nečakal, že začneme takto.
V druhom rade, úvodné kapitoly so súrodencami Alex a Connerom v reálnom svete boli pre mňa pridlhé. A popravde, až tak ma nebavili. Myslim si, že tie úplne prvé stránky so Snehulienkou a Zlou kráľovnou ma asi až priveľmi namotali na príbeh, ktorý neprišiel. Respektíve, odohrával sa neskôr a inak, než som čakal.
Ako náhle sa však Alex s Connerom dostali do rozprávkovej krajiny príbehov, získali si moju pozornosť. Spoločne totiž prešli postupne cez rôzne kráľovstvá, v ktorých vládla Snehulienka, Popoluška, Červená čiapočka či Šípková Ruženka.
Už na začiatku sa súrodenci v rozprávkovom svete stretnú so žabím mužom Kvakom. Vďaka nemu zistia, že existuje spôsob, ako sa dostať späť do svojho sveta. Musia však zozbierať niekoľko špecifických predmetov určených na čarovné zaklínadlo. Lenže, ako inak, na ceste za pátraním ich čaká hneď niekoľko prekážok a starostí. Oceňujem, že autor sa s týmto svetom a jeho postavami náramne vyhral. Ich príbehy a osudy popreplietal krížom-krážom ozaj ukážkovo. Bolo tu tiež niekoľko humorných scén, ktoré ma fakt rozosmiali, ale aj pasáže, ktoré naberali na vážnosti. Tempo príbehu bolo inak dobré, uspokojivé a dokonca sa tu našlo zopár veľmi pekných myšlienok.
Nuž, a finále? Posledných "100m behu" do cieľa vrátane cieľa samotného malo fakt grády! Došlo na akciu i stret niekoľkých postáv - priateľov aj nepriateľov. Uprostred toho všetkého sa nám odhalil skutočne srdcervúci príbeh a skutočnosť, že aj zloduchovia boli kedysi dobrí. Mali dôvod, prečo chtiac-nechtiac zišli z cesty. A zároveň tu platí aj to, že každý je a môže byť pre niekoho zloduchom v jeho vlastnom príbehu.
Bolo to teda super dobrodružstvo plné prekvapení, ktoré osobne odporúčam pre deti asi skôr od 7/8 rokov. No pokojne aj pre dospelých. A hoci mi tu čosi bráni v plnom počte, knihu rozhodne odporúčam.
Moja prvá skúsenosť s príbehom napísaným od populárnej Freidy McFadden a myslím, že prejdem rovno k veci... Šťastím teda nijako extra neskáčem.
Netvrdím, že to nebolo dobré. Netvrdím, že to nebolo napísané pútavo. Že sa to nečítalo ľahko a tiež netvrdím, že niektoré návnady od Freidy vedúce do slepých uličiek neboli uznanlivo dobré. Len to nebolo asi až tak kvalitné, ako som dúfal. Celý čas mi behá po rozume myšlienka, že taký Fitzek to vie proste oveľa lepšie. A že Freida je, s prepáčením, len jeho fanúšička, ktorá sa mu chce akosi priblížiť. Ale možno som mal len "smolu", že som začal práve touto knihou.
Fitzek zvláda vykreslenie postáv a ich psychiku omnoho lepšie. Dokáže zasadiť príbeh do jednej, najviac troch lokácií a pracovať s tým ako hotový majster! Žiadna vata, len to podstatné. Buduje napätie, pracuje s emóciami a využíva skutočnosť, že on je autor a iba on vie čo sa v príbehu stane. Lenže zároveň premýšľa ako čitateľ, vie akým smerom môžu putovať naše myšlienky, vie na čo sa budeme sústrediť. Alebo skôr... vie ako nás dostať presne tam, kde nás chce mať. A čo je tiež dôležité, jeho postavy sa správajú logicky a pokiaľ náhodou nie, tak je tam zase pádny dôvod prečo je to tak.
Viem, že to teraz znie skôr ako chválospev na iného autora, ale presne tak vnímam tento pokus od Freidy. Jej kniha je dobrá. Číta sa sama a naozaj vzbudí záujem. Hlavná postava je sympatická a jej osud vám nie je ľahostajný, ale na môj vkus venuje autorka príliš veľa času "nepodstatným" veciam. Nora sa často správa zvláštne a nelogicky. Niektoré postavy dostanú viac priestoru, než by museli, iné zase naopak. Vsuvky s detektívom mi prišli nedotiahnuté. Celý koncept knihy mierne nedoklepnutý, aj keď tie kúsky napokon pozapadali do seba. Suverénne najzaujímavejšie časti knihy boli retrospektívne scény a aj tak mi ich potenciál prišiel maximálne nevyužitý.
Knihu som si viacmenej vychutnal, ale nech o nej akokoľvek premýšľam, pôsobí na mňa ako taký malý chaos. Koniec bol síce prekvapivý, ale oveľa viac ma zaujal dodatok z pohľadu inej osoby, ktorou sa to uzavrelo. A to asi o niečom svedčí.
Napriek tomu, v hodnotení dávam knihe také slabšie:
4
Hoci ma Caraval uchvátil už svojou nádhernou obálkou a grafickým spracovaním, predsa len vyniká najmä svojim obsahom. A to skutočne už od prvých strán! Fantasy svet, do ktorého nás pozvala Stephanie Garber je prekvapivý, veľmi hravý, vtipný, úchvatný, občas vážny, ale tiež neľútostný. A dokonca aj magický! Teda, aspoň pokiaľ sa bavíme o konkretnom mieste - Caravale.
Poväčšine kratšie kapitoly dodávajú príbehu skutočne super dynamiku, rýchly spád a aj listy od Scarlett venované majstrovi Legendovi, tvorcovi "predstavenia", boli tiež pekným spestrením. Čítanie bolo ozajstným zážitkom a uznávam, že keď som knihu odkladal na poličku, nevedel som sa dočkať, kedy budem môcť čítať ďalej. Autorka má sympatický štýl písania, ktorým vzbudzuje radosť a jej krásne vymyslený svet zaplnený perfektnými postavami je len pomyselnou čerešničkou. Vzájomné interakcie hlavných postáv, všetky tie záhady okolo nich a ten spomínaný hravý, veselý, živý a farebný Caraval plný tajomna mi prinášali radosť. Nielen, že to bolo plné skvelých dialógov, ale aj tie detektívne prvky a hra na mačku a myš mali čo-to do seba. A pláca v podobe spomienok či dní života? Prečo nie!
Páčilo sa mi tiež, že Stephanie tu a tam podsunula návnadu v podobe nenápadných omrviniek, na základe ktorých ste už mali dej takmer prehliadnutý... A to len preto, aby vám neskôr ukázala, ako vás vodila za nos! Až celkom posledné strany knihy skutočne odhalia čo bola pravda a čo lož. A ak by som mohol, tak by som Legendovi zložil z hlavy jeho klobúk a vzdal ním hold Julianovi aj Scarlett za vynikajúcu hru. Boli skutočne kvalitnými hráčmi a niet divu, že medzi nimi preskočila aj nejaká tá iskrička. No, a ten nápad s vystužením deja a napätia, ktoré popritom ešte spôsoboval Scarlettin a Donatellin otec - nemilosrdný tyran bažiaci po uznaní a moci?! Trefa!
Koniec je napokon vlastne pekný, hoci zopár drobností ostáva nezodpovedaných. No to je predsa len prísľub na pokračovanie. Caraval nie je len hra, je to poznanie samého seba.
Ako začať?
Doteraz som ešte nikdy nečítal knihu, ktorá by spracovávala svoj príbeh tak VEĽMI reálne. Mysteriózny thriller, ktorý je plný otáznikov a už od prvých riadkov sľubuje, že čitateľ sa nudiť rozhodne nebude. Po krátkom, dôležitom, ale tiež smutnom úvode prichádza časový skok a autor nás háďže rovno do centra diania.
Postavy, s ktorými nás zoznamuje sú vážne rôznorodé a skvelo sa dopĺňajú. Majú svoje svetlé stránky, dobré vlastnosti, ale aj veľa chýb. Ako v skutočnom živote. Aj preto sú všetky veľmi sympatické. Žiadna z nich nie je vyslovene kladná či záporná. Jednoducho žijú svoj život a pretĺkajú sa ním ako môžu a to i napriek tomu, že môže byť pre niekoho aj neuveriteľne krutý. To sa týka náčelníka Walkera, Vincenta Kinga, ale aj všednej trojčlennej rodinky v podobe Duchess, päťročného Robina a ich matky Star - ktorí sú istým spôsobom ozaj tragickými postavami. Matka starostlivosť veľmi nezvláda, napriek tomu s ňou v určitom smere dokážete sympatizovať. No a Duchess? Ako Robinova staršia sestra nútene prebrala rolu matky na seba. Z dieťaťa zrazu nie je dieťa a to je jedna z vecí, ktoré ma vždy dokážu fakt rozosmutniť.
Dej plynie veľmi sviežo a predstavuje nám aj ďalšie postavy, šokujúce scény a zvraty, ale aj srdcervúce príbehy, ktoré vás v istých momentoch naozaj zničia. Predovšetkým posledných cca 150 strán knihy vás emočne úplne a doslova zdemoluje a podupe. Nádherné záblesky plné lásky i humoru strieda často krutá realita života. Sú tu aj nesmierne nedorozumenia, nezhody, krivdy, detektívne zápletky, napätie, vraždy. Proste hotová hora emócií. Napríklad vzťah súrodencov tu bol opísaný tak perfektne, že ešte aj teraz sa mi tlačia slzy do očí. Niektoré scény sa čítali fakt ťažko a dali poriadne zabrať. Toto je kniha, ku ktorej budete v myšlienkach blúdiť ešte veľmi, veľmi dlho.
Áno, je to síce "len" vymyslený príbeh, ale neviete si predstaviť, ako som dúfal, že z pohľadu niektorých postáv dopadne ich knižný koniec naozaj dobre. Nuž, nedopadlo to ako som dúfal a horkosladký koniec je naozaj horkosladký. Určite vás naštve, dojme, zarmúti, ale tiež poteší.
Tejto knihe by som dokázal venovať toľko slov a myšlienok...
