Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Veľmi rád čítam, ale aj píšem a tvorím (pc grafika, maľby obrazov, kreslenie, modelovanie a podobne...). Knižnému blogu a recenziám (INSTAGRAM: peterpanik_reviews) sa venujem takmer dva roky, takže všetky moje recenzie, pocity a mnoho ďalšieho nájdete práve tam či tu, na Martinuse. :)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Cyrko je veľmi milá knižka s naozaj peknými ilustráciami aj príbehom. A tak, ako to už u @slova.press býva, aj v tomto prípade tu možno nájsť rôzne ponaučenia.
Cyrko je vlastne ešte drobec, kocúrik, ktorý je veľmi zvedavý a možno svojim spôsobom aj trochu nezbedník. Veľmi rád sa stále kdesi túla, alebo so svojimi súrodencami vymýšľa nejakú neplechu. Problém je, že jedného dňa sa kdesi zatúla sám, a to bez toho, aby o tom doma niekomu povedal. Nuž, na svojej nečakane zdĺhavej púti narazí na psíka s dievčatkom na vozíku a ani nevie ako, razom sa stane novým členom jej rodiny. A v celkom novom prostredí!
Tento príbeh však nie je iba o zatúlaní sa, spoznávaní nového prostredia či zabývaní sa u novej rodinky. Cyrko totiž narazí aj na zvieracích členov rodiny, medzi ktorými je i kocúr menom Fľak. A ten mu veru vôbec nič nedaruje! Na rad teda prichádza aj téma žiarlivosti, závisti, smútku či zloprajnosti. Samozrejme, misky váh vyvažuje asistenčný psík, ktorý má na Cyrka presne opačný vplyv. Čitateľ (v tomto prípade to budem brať z pohľadu dieťaťa) má tak možnosť nahliadnuť na "obidve strany mince". Ako však príbeh napreduje, ukáže sa, že ani Fľak, ktorý bol spočiatku veľmi mrzutý či večne zlostný a nepríjemný, nie je nutne zlý. Nie naozaj.
Kniha však končí horkosladko. Velmi záleží z akého uhla pohľadu sa na príbeh pozeráte. Cyrko síce nájde nový domov, skamaráti sa s Fľakom, ale domov k mamičke a súrodencom sa už nedostane. Napriek tomu, presne ako som spomínal v úvode recenzie, tu nájdete rôzne momenty a drobnosti, ktoré vám dajú hneď niekoľko možností na zaujímavú diskusiu s dieťaťom.
A na záver by som chcel vyzdvihnúť aj kvalitu knižky, nie len jej obsah. Pretože vydať knihu v kvalitnom prevedení, nech už to znie akokoľvek, nie je podmienkou ani v dnešnej dobe.
Turbo je naozaj jedinečný psík. Možno nevyzerá tak, že pri pohľade na neho razom zmäkne každé ľudské srdce, ale je to veľmi priateľský a oddaný pes. Občas možno trocha pojašený či nadmieru aktívny, ale oddaný! A tento príbeh sa zameriava presne na toto. Teda presnejšie povedané, nielen na jeho osobnosť, ale aj na vzťah s jeho paničkou Helenou. A tá je už veru ozaj postaršia, čo znamená, že dej sa pomalými krokmi dostane aj k neveselej téme.
Keď totiž Helena jedného dňa odíde do nemocníce, Turbo ju doma netrpezlivo očakáva, no jej príchodu sa už, žiaľ, nikdy nedočká. Autorka sa teda zameriava na ich vzájomný priateľský vzťah, ako aj na psie pocity po tom, ako Turbo prakticky ostane sám. Helenin syn ani jej kamarátka si ho totižto ponechať nechcú a tak sa čoskoro ocitne v útulku.
Pri tejto knihe možno deťom predstaviť zase raz niečo, s čím sa v budúcnosti jednoducho môžu stretnúť v rôznych podobách. Ukáže im znova novú tému z reálneho života a popritom im predstaví nové pocity. Tieto typy kníh sú podľa mňa super na rozvoj emocionálnej a empatickej stránky. Je fajn všímať si napríklad reakcie dieťaťa a komunikovať s ním. Turbov príbeh je vlastne aj o tom, že i keď stratil niekoho veľmi dôležitého, neznamená to, že nemôže nájsť láskavosť, priateľstvo a záujem aj u niekoho iného. Pretože presne to sa aj stane. V útulku si ho ako najstaršieho zo všetkých psíkov vyberie nová majiteľka, ktorá si ho odvedie domov k svojej rodine a on opäť nájde stratené šťastie.
To však nie je všetko! Kniha jemne kritizuje aj dnešný obraz doby, ktorá je plná elektroniky, počítačov, mobilov či tabletov. Trebárs ignorovanie blízkych, na úkor techniky. Nie je to síce rozpracované rozsiahlo, ale stačí to na to, aby ste sa nad tým zamysleli. Aby ste získali dobrý príklad pre "toto ozaj nie" a tým i ďalší podnet na diskusiu.
Hľadáte knihy pre deti, vďaka ktorým im chcete pri spoločnom čítaní aj niečo skutočne dať? Niečo ich naučiť, podporiť rozvoj a skrátka využiť čas čítania naozaj efektívne? Nuž, tu máte jeden dokonalý príklad.
Ja neviem čím to je, ale tento rok mám pocit, že si vyberám knihy, ktoré sú v drvivej väčšine prípadov fakt perfektné! Nestáva sa mi to často, ale občas prídem do kníhkupectva a narazím na knihu, ktorá ma z nejakého dôvodu jednoducho upúta. Či už názvom, obálkou, alebo obsahom. Skrátka, uvidím ju a okamžite viem, že pôjde domov so mnou. Stalo sa mi to napríklad pri Poslednom jednorožcovi, alebo práve teraz, tu, pri Planéte opíc.
Kniha ma pohltila doslova už od jej prvých viet a dokonca po asi piatich (!) stranách som hovoril, že toto bude fakt dobré. A BOLO! Autor má neuveriteľne pútavý štýl písania. Jeho vyjadrovanie, opis a spracovanie postáv vás ihneď dostanú. Taktiež poznatky o vesmíre a jeho pravidlách prepojené s jeho predstavivosťou sú tiež obdivuhodné a veľmi pekne zakomponované do príbehu. Toto sci-fi dielo môžem zároveň nepochybne označiť za nadčasové. Prečo? Pretože jeho téma a myšlienky, ktoré do neho Pierre Boulle zahrnul, sú čoraz viac reálnejšie! V istom zmysle možno až desivo reálne.
Hlavná postava sa po vesmírnom putovaní konečne ocitá na neuveriteľne vzdialenej planéte pripomínajúcej Zem. A hoci tam narazia na ľudí, so svojimi spoločníkmi čoskoro zisťuje, že vrcholom civilizácie sú opice. To ľudia sú tam považovaní za zvieratá bez duše.
Nebudem sa v tom však príliš vŕtať, pretože nechcem z deja odhaliť viac, než je treba. No akási podobnosť témy knihy súvisiacej s lenivosťou ľudstva, je alarmujúca. Akoby sme prestávali premýšľať, strácali sme na kreativite a vynaliezavosti. Čoraz viac sa spoliehame na Wikipédiu či AI. Pracujeme na zdokonaľovaní a tvorbe robotov a androidov s aplikovanou umelou inteligenciou. Spoliehame sa na čísla a jednotky namiesto toho, aby sme pracovali na sebe. Áno, istá paralela s knihou je tu desivá.
Knihu by som však dokázal čítať ešte hodiny a niekoľko desiatok strán navyše by mi aaabsolútne nevadilo! Vlastne je to aj škoda, že autor príbeh na konci značne uponáhľal a trocha si v ňom časovo aj poskočil. Mohol sa v tom ešte povŕtať trocha dlhšie. Ale čo sa dá robiť. Na druhej strane, toto je presne ten typ knihy, ktorej takéto rozhodnutia v podstate ešte dodávajú ten potrebný šmrnc navyše.
,,Často som sa čudoval, prečo má každý radšej seba ako ostatných ľudí, ale vlastnú mienku o sebe si cení menej ako mienku ostatných. Keby tak boh alebo nejaký rozumný učiteľ zastavil niekoho a prikázal mu, aby nepremýšľal o tom, čo by zároveň nemohol povedať aj nahlas, iste by sme to ani jediný deň nevydržali. Tým väčšmi sa hanbíme pred svojimi blížnymi, že by si mohli o nás niečo myslieť, ako pred nami samými.“
.
.
.
Občas mám chuť opustiť svoj knižný “fantasy komfort” a vydať sa aj trocha inými cestami. A toto tu, je práve jedna z nich. Tento typ literatúry som tak čítal prvýkrát, no už teraz viem, že sa chcem prepracovať napríklad aj k Homérovi a jeho Ílias a Odysseyia.
Marcus Aurelius pre mňa dosiaľ nebol žiadnou neznámou, ale tiež nemôžem tvrdiť, že by som mal o ňom čo-to naštudované.
Jeho ‘Myšlienky k sebe samému’ však považujem v mnohých ohľadoch za skutočne veľmi inšpiratívne dielo. Samozrejme, treba brať ohľad aj na to, v akom období žil, ba v akej časti či rozpoložení života sa nachádzal. Ďalšou dôležitou poznámkou je pochopiteľne aj to, že bol zástancom mladšieho stoicizmu. Od tohto, a niekoľkých ďalších známych osobností onoho obdobia, sa odvíjal jeho život, presvedčenie, zmýšľanie, vládnutie, alebo práve tvorba.
Súdiac (aj) podľa obsahu knihy môžem konštatovať, že bývalý rímsky cisár si skutočne stál za svojim. Rozhodne to bol človek nesmierne vzdelaný, uvedomelý a niektoré jeho myšlienky a úvahy ma pri čítaní prinútili k hlbokému zamysleniu. Pravda, našli sa aj pasáže, ktoré síce občas vyzneli trocha depresívne, no drvivá väčšina textu je ladená skôr k nespočetným, a prospešným , úvahám. A čo je fajn, sú to nadčasové veci. Nadčasové odporúčania, ktoré sa dajú do života aplikovať aj dnes.
Mimochodom, veľmi oceňujem preklad Miloslava Okála, ako aj jeho užitočné poznámky pod čiarou. Čitateľ totiž v tejto knihe ten doplnkový komentár a akési vodítko na “zorientovanie sa” občas skutočne potrebuje.
