Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje aktivity
Prof. M. S. Ďurica, historik, kňaz, emigrant a aj Tisov miništrant napísal súborné dielo, opisujúce život Dr. Jozefa Tisa od narodenia až po jeho predčasný tragický koniec. Vidno, že autor premyslene preštudoval množstvo archívnych materiálov, neuspokojil sa s už vydanými knihami iných autorov, ani sa nesnaží ich citovať, píše svojim vlastným štýlom. V životopise vyzdvihuje všetko len to dobré čo Tiso uskutočnil, hlavne v období prv než sa stal prezidentom. Autor spomína koľkých Židov Tiso zachránil (vraj 35000, ale nie sú žiadne podložené dôkazy, akurát jeden jediný ďakovný list od jedného Žida...pričom v súdnych materiáloch sa spomína záchrana len 800-1000 Židov) - ale nespomína koľkých zachrániť mohol ale nechcel (nespomína list od slovenských rabínov s prosbou o záchranu 80000 slovenských Židov, ktorý bol priložený v súdnom spise ako dôkazový materiál). Zlé skutky sa v knihe buď nespomínajú vôbec, alebo sa ich dopad zľahčuje, bagatelizuje. Záver knihy vrcholí opisom väzenia, súdu a popravy, pričom tu už otvorene obhajuje Tisa ako keby bol bezchybný svätec... Preto táto kniha pôsobí tendenčne, ako Tisova obhajoba (škoda, že ju autor nenapísal skôr a nepredložil v r.1947 v súdnom procese, bola by to obhajoba detailnejšia a lepšia ako to, čo vyrobili Tisovi profesionálni obhajcovia - ale je to tak, že na zlé veci ľudia zabúdajú a dobré skutky si skôr pamätajú). Kniha je napísaná pomerne archaickou slovenčinou, vidno, že autor prežil väčšinu života v zahraničí, v Taliansku. Miestami sa autor opakuje a o 2-3 strany to isté spomína o čom už raz písal. Napriek tomu je kniha zaujímavá opisom udalostí, ktoré iní autori v archívoch nenašli, ale tieto opisy historických udalostí sa často líšia v porovnaní s inými autormi. Je to dobre napísaná, aj keď tendenčná kniha velebiaca ľudácky režim (potomkovia obetí holokaustu a režimu HSĽS ju asi celú ani nedočítajú). Pri čítaní knihy treba texty porovnať s inými dokumentami, s archívnymi materiálmi a súdnymi spismy, súdnymi rozhodnutiami a potom si jednoznačný záver urobí každý... napriek tomu dávam knihe 5 hviezdičiek.
Kniha popisuje činnosť štátnej bezpečnosti a hlavne každodenné sledovanie Alexandra Dubčeka a jeho manželky Anny Dubčekovej. Publikáciu napísal bývalý policajt - eštebák a je to vidno aj na štýle a jazyku, ktorý môže pripadať čitateľovi pomerne nezaujímavý až nudný, dá sa povedať so slabšou slovnou zásobou, keďže to nebol profesionálny spisovateľ, ale len bývalý eštebák (meno autora je pseudonym). Vo vyprávaní chýba určité stupňovanie napätia, momenty prekvapenia a strhujúcejšie popisy (prena)sledovania nepriateľa štátu. Napriek tomu, myslím, že je zaujímavé sledovať taktiky vtedajšej štátnej tajnej služby, myslenie veliteľov a z toho vyplývajúce rozkazy a organizáciu ich práce, metódy špionáže a zastrašovania ľudí - ktoré sú podobné i v súčasnosti (len namiesto ŠtB je v SR SIS a v ČR BIS), napokon sledovanie opozičných politikov prebiehalo a prebieha u nás i v ČR. Čitateľa možno prekvapí dosť priateľský a dá sa povedať, ľudský postoj sledovačov - eštebákov, ich správanie sa voči vtedajšiemu nepriateľovi štátu Dubčekovi. Akoby na pozadí príbehu sa vynára skutočná ľudská, dobromyseľná a veľkorysá povaha Alexandra Dubčeka, silnej osobnosti a toto objavovanie poznania jeho charakterových vlastností vedie k prehlbujúcemu sa znechuteniu mladého príslušníka ŠtB vedúce napokon až k zhnuseniu sa samým sebou, vyvrcholiacim jeho výpoveďou a odchodom z dobre plateného zamestnania.
