Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Pracujúci dôchodca so záujmami - knihy, dobré filmy, chalupárčenie, horský bicykel
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Zaujímavé multižánrové dielo s veľmi temným obsahom. De facto bezúhonného, nevinného, morálneho a mravného človeka posadil predchádzajúci režim najskôr do väzby, neskôr do výkonu trestu odňatia slobody ako politického väzňa. (osemdesiate roky minulého storočia). Autor veľmi podrobne popisuje život a dianie za múrmi väznice, premýšľa o moci a bezmoci, avšak nikdy sa nevzdáva, ani neprispôsobuje a hoci sa denne stretáva s mnohými príkoriami, jeho duch zostáva slobodný. Dej neplynie voľne, autor sa zamýšľa a komentuje, niekedy až príliš podrobne. Zaujímavým a netradičným spôsobom vložil do autobiografického románu novelu o láske medzi dvomi odsúdenými ženami na pozadí ktorej je šikana a ponižovanie nielen od odsúdených, ale takmer vždy i od príslušníkov Zboru nápravnej výchovy.
Túto americkú spisovateľku som prakticky vôbec nepoznal, niečo som počul o jej knihe Manuál pre upratovačky a to bolo všetko. Do rúk sa mi však dostala jej kniha Vitajte doma. Názov je však len zbožným želaním, túžbpu a ilúziou, pretože spisovateľka svoj domov hľadala celý život. Zažila desiatky prenájmov, či požičaných domov a bytov, ale vlastný a skutočný domov sa jej nájsť nepodarilo.
Autorka popisuje všetky základné a dôležité bývania a pobyty od je narodenia. Opisy sú veľmi trefné a výstižné, zaujímavé a čitateľné, mňa osobne nič nenudilo a od začiatku som čítal knihu so záujmom. Lucia sa cez svojich manželov, priateľov a blízkych osôb zoznámila a priatelila s desiatkami hudobníkov, maliarov, spisovateľov, časť z Beat generation (napr. Jackom Kerouacom a pod.), neskôr začala písať a uverejňovať i ona sama.
Kniha sa skladá z dvoch častí, v tej druhej sú uverejnené desiatky listov, ktoré písala, či dostávala, každý list má svoju literárnu hodnotu. Na základe tejto knihy si určite prečítam i jej knihu poviedok Manuál pre upratovačky.
Nie príliš podarený názov knihy akoby predznamenal samotné dielo. Je celkom ťažké čítať si Sobotove dialógy, či monológy a nepočuť ho, ani nevidieť. Určite v jeho prípade platí, že radšej jedenkrát vidieť a počuť, ako desaťkrát prečítať. Dalo mi trocha námahy naladiť sa na jeho slovný prejav. So záujmom som si prečítal príbehy jeho života, historky typu „z každého rožka troška“ , síce príliš nenadchli, ale trocha potešili. Horšie to bolo s jeho vlastnou tvorbou, ktorú prilepil na koniec knihy. Chce to ozaj počuť a vidieť originál, lebo všetci dobre vieme, že Sobota má veľmi špecifický slovný prejav a iba čítať jeho tvorbu je tak trocha dehonestujúce.
Musím sa priznať, že slovenskú literatúru a filmy vedome nevyhľadávam. Viackrát som sa hlboko sklamal a existuje toľko dobrých kníh a filmov, že načo sa trápiť iba preto, aby som dopozeral do konca slovenský nepodarený film a dočítal nepodarenú knihu od slovenského autora. Napriek tomu som si v knižnici vložil do košíka knihu KŠEFT od s prepáčením „nejakého Staviarskeho“ a až doma po prvých stránkach som zistil, že čítam skvelý román, či novelu. Úplne ma fascinovalo čítanie o svojráznom svete predajcov na jarmokoch, vinobraniach a obdobných akciách. Možno i preto, lebo sa dôsledne všetkým takýmto akciám vyhýbam a vôbec nechápem návštevníkov, ktorí sa dokážu celý deň predierať v dave a do úmoru sa pozerať na tie isté sprostosti a hovadiny, či nedajbože tu i niečo kúpiť.
Napriek tomu je čítanie o tomto svete, v ktorom platia vlastné zákony , úžasné, realistické i komediálne, autor sa v tomto prostredí dokonale vyzná, určite i preto, lebo tu predáva veľa rokov. Napriek všetkému pozitívnemu, donekonečna písať o tykadlách sa nedá a formát 80-90 strán úplne postačuje. Ďalšia novela útlej knižky je v podstate o tom istom, len v bledomodrom, autor vymenil osobné „ja rozprávanie“ za tretiu osobu. Záverečná novela Lola paradička už nie je postavená výlučne na prostredí jarmoku, jarmok je v pozadí nevšedného citového vzplanutia medzi telesne postihnutým jarmočným predajcom a peknej cigánočke. Smutný záver umocňuje autentické prostredie, v ktorom je všetko možné. Po prečítaní knihy sa celkom určite pozriem na film Lola Paradička a prečítam si i doterajšiu Staviarskeho tvorbu. Knihu vrelo odporúčam.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Toto je veľmi ťažké komentovať, priveľa zúfalého boja o prežitie malého dievčatka, ktoré sa roky túlalo krajom, biedne, zavšivavené, hladné, vyzimené, bez matky a otca, bez rodiny. Bola to rodená Nemka z východného Pruska , ktorá sa po ukončení vojny ocitla na území, kde sovietske Rusko zavádzalo boľševické praktiky. Je takmer neuveriteľné, že prežila a následne prešla trestaneckými tábormi pre deti a ako dospelá prežila i gulag.
Autorka popisuje množstvo udalostí a dejov, ktorými prešla, snaží sa vysvetliť niektoré až nepochopiteľné jej reakcie a rozhodnutia už ako dospelej ženy. Poznačená nešťastným detstvom, nešťastným manželstvom, nešťastnými večnými sťahovaniami i komplikovanou povahou. Až na malé výnimky to vždy bol len boj o kus chleba a mlieka pre jej dieťa.
Strhujúce čítanie až do konca.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Hoci nie som čitateľom hororov, akosi sa stalo, že sa mi ich takmer súčasne zopár dostalo do rúk. Neviem, či to bola iba náhoda, že všetky išli podľa tohto scenára : 1. Chudobný vzdialený príbuzný sa nečakane stane dedičom veľkého a najmä tajomného domu. 2. Voľakedy impozantný dom je schátraný, nik sa oňho posledné roky nestaral. 3 Dedič postupne v dome nachádza rôzne odkazy a artefakty, ktoré majú tajomný charakter. 4. Vyľakaný dedič sa stretne so sférickou bytosťou, ktorá je už po smrti. 5. Bytosť začína ohrozovať zdravie, a život dediča. 6. Vydesený dedič sa dostane do boja s bytosťou. 7. Vyhrá a pochopí, čo sa v minulosti v dome udialo.
Intenzita jednotlivých bodov záleží od autora a jeho dávkovania strachu, ohrozenia a fáz boja. Nemusí to byť nevyhnutne zlá bytosť. I v tomto románe sa držala autorka tohto scenára a podarilo sa jej to ukočírovať až do dramatického a
víťazného konca, hoci som mal problém báť sa 80 ročnej nemŕtvoly, ktorá vylezie z hrobu a svižným tempom naháňa chuderu príbuznú.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ak by som si nebol istý, že táto útla kniha nevznikla ako dielo spomienok cca stovky nemeckých vojakov z východného frontu, ťažko by som obsahu veril. Najprv troška štatistiky: Od útoku Wehrmachtu na sovietske Rusko , t.j od 22.6.1941 do konca februára 1942, bolo zajatých takmer neuveriteľných 4 milióny ruských vojakov. Z tohto počtu ihneď povraždili Nemci takmer 3 milióny zajatcov, najmä formou vedomého vyhladovenia, teda smrť hladom. Schopných práce bol zlomok, asi 400000.
Kniha popisuje život v ruskom zajateckom tábore pri Stalingrade, v ktorom prežíva cca 2400 nemeckých zajatcov, sústreďuje sa najmä na lekársky personál a jeho permanentný boj za kvalitné lekárske vybavenie. V tábore vznikla celá škála milostných vzťahov medzi zajatými Nemcami a ruskými lekárkami a sanitárkami. Nemci tu vystupujú často arogantným a drzým spôsobom.
Chápete ten otrasný rozdiel medzi ruskými a nemeckými zajatcami? Mohli si vôbec zajatí Nemci na niečo nárokovať? A dokonca pri Stalingrade, kde sa dej odohráva a ktorý Nemci zrovnali so zemou? Nemci si nezaslúžili po genocíde ruského národa žiadne práva, správali sa ako besní psi a tak mali i skončiť.
Prečítajte si zopár kníh od Svetlany Alexijevič, napr. „Vojna nemá ženskú tvár“, alebo „Poslední svedkovia“ a budete so mnou súhlasiť.
Ani by som sa neunúval napísať pár riadkov k tejto knihe, ak by na prebale knihy nestálo toto klamstvo : „Severský triler“ - kniha totiž nie je žiadny triler a nanešťastie ani poriadny román. Akási zlátanina čohosi, čo poriadne nemá hlavu, ani pätu a hrá sa to na triler. To, že to bude niečo riedke, je jasné po prečítaní možno dvadsiatich strán, ale skutočne tragický je školácky preklad. Čítať túto knihu je strata času.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Autorka, ktorá sa zúfalo snažila obviniť šéfov súčasného KKK z propagácie rasizmu, čo sa jej teda vonkoncom nepodarilo, nechtiac ponúkla test, ktorý vám jasne ukáže či ste rasista. Porovnáva život v dvoch mestách : Nashville vs. Harrison. Treba si vybrať to mesto, v ktorom by ste chceli žiť.
Harrison : voľakedy veľmi známe bohatým výskytom stúpencov KKK. Obyvateľstvo je takmer výlučne biele, , prisťahovalectvo cudzincov zanedbateľné. V podstate všetci obyvatelia patria do strednej vrstvy. Kriminalita zanedbateľná. V rámci USA má najmenej maloletých dievčat, ktoré boli v druhom stave, má najmenej maloletých závislých na alkohole.
Nashville : 60% belochov, 30% černochov, 10% hispáncov. Kedysi pokojné mesto známe skvelou muzikou. Belosi sú postupne vytláčaní z pôvodných obydlí, sú nútení kupovať si čoraz drahšie domy, lebo sú v bezpečnejších štvrtiach. Obyvatelia uvádzajú, že im ani tak nevadí bývať na jednej ulici s farebnými, sú však vydesení z toho, že farební medzi sebou neustále bojujú o nadvládu v danej štvrti.
Odpovedzte na otázku : v ktorom meste by ste chceli žiť?
Vyhodnotenie : ak ste si vybrali Harrison ste odporný rasista, neschopný splniť svoje plány, hlásate nenávisť. ( voľne citované od recenzenta- Ivana Janíka) Celkovo ste fuj, fuj.
Ak ste si vybrali Nashville, ste multikultúrny človek, ochotný kedykoľvek pomáhať svojim farebným spoluobčanom, napr. pri resocializácii a postpenitenciárnej starostlivosti o prepustených väzňov, aby vám zbytočne nestrieľali do okien, odhadzovali striekačky do smetných košov a pod. Gratulujeme, v teste ste zvíťazili.
Autorovi by sa to určite nepáčilo, ale podľa môjho názoru by namiesto celej knihy stačilo uverejniť iba kapitolu „Poznámky k záverečnej časti knihy“ s tým, že čitateľ si sám sformuje (vymyslí, domyslí ...) predchádzjúce časti, ktoré nestojí zato čítať, lebo vás oberú o čas aj o ilúzie. Ešte zaujímavejšie ako táto časť sú „Vysvetlivky“ na konci knihy, kde sú stručne charakterizované reálne postavy, postavičky a figúry Hollywoodu dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia. Samotný román je všetko možné, ale určite nie „ ...rafinovaný, napínavý román lásky a intríg za zlatých časov Hollywoodu...“ ako je napísané na prebale knihy.
